Chapter,  Paragraph

 1 Intro,1 |          Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky" (
 2  I,4    |            pozerajú na Krista a na jeho Cirkev".3 Skúsenosť tohto
 3  I,5    |           Keď pozeráme na Krista v jeho božskom a ľudskom tajomstve,
 4  I,5    |          Jn 1,3; porov. Kol 1,15). Jeho vtelenie, ktoré vrcholí
 5  I,8    |       dobrotivého Boha a ospevovať jeho nekonečnú lásku: Milosrdenstvo
 6  I,9    |         mladým predstaví Kristus s jeho pravou tvárou, oni ho cítia
 7  I,9    |       odpoveď, a sú schopní prijať jeho posolstvo, aj keď je náročné
 8  I,10   |      znamenalo ešte viac zopakovať jeho gesto, ktoré urobil, keď
 9  I,12   |           že ja sám som chcel, aby jeho slávenie prebiehalo plnohodnotne
10  I,12   | Vzkrieseného a nevyčerpateľná sila jeho Ducha, schopná vždy nových
11  I,15   |          na ktorého sme pozerali v jeho historických črtách i v
12  I,15   |            historických črtách i v jeho tajomstve, ktorého v jeho
13  I,15   |          jeho tajomstve, ktorého v jeho mnohonásobnej prítomnosti
14 II,16   |            období a umožňovať, aby jeho tvár žiarila aj pred generáciami
15 II,16   |            ako prví, neuvažovali o jeho tvári. Veľké jubileum nám
16 II,17   |    začiatku až do konca preniknuté jeho tajomstvom. Čo je v Starom
17 II,18   |            23), zozbierali údaje o jeho živote, o živote tesárovho
18 II,18   |           porov. tamže). Všimli si jeho nábožnosť, ktorá ho pobádala
19 II,18   |     kráľovstva a názorne objasňuje jeho požiadavky i moc slovami
20 II,18   |         rozdielnym osohom počúvali jeho slová.~Evanjeliové rozprávanie
21 II,18   |            náboženskej spoločnosti jeho čias, až po konečnú krízu,
22 II,18   |           nad smrťou, poukazujú na jeho prázdny hrob a sledujú ho
23 II,19   |            vždy, keď sa cítili byť jeho gestami a jeho slovami postavení
24 II,19   |          cítili byť jeho gestami a jeho slovami postavení pred hádanku.
25 II,19   |       ktorý sa týka hlbokej úrovne jeho osoby, krok, ktorý on očakáva
26 II,19   |        všetkých čias, dostáva sa k jeho srdcu a preniká do hĺbky
27 II,20   |           presvedčivejšie kráčať v jeho šľapajach? Matúš nám to
28 II,20   |       medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od
29 II,21   |        svoju Cirkev, aby sa dotkla jeho rán, čiže, aby uznala jeho
30 II,21   |         jeho rán, čiže, aby uznala jeho dokonalé človečenstvo, prijaté
31 II,21   |          sa Vzkriesenému v plnosti jeho božského jasu a ustavične
32 II,22   |           Kristovmu osláveniu aj v jeho ľudskej prirodzenosti: Preto
33 II,23   |         naozaj požehnal a dal, aby jeho tvár žiarila nad nami (porov.
34 II,24   |          vo svojej správe pravdu o jeho osobe i o vedomí, ktoré
35 II,24   |    Neudivuje teda, že v dospelosti jeho reč vyjadruje rozhodne hĺbku
36 II,24   |           vyjadruje rozhodne hĺbku jeho tajomstva, ako to často
37 II,24   |           52), aj ľudské povedomie jeho tajomstva rástlo až k plnému
38 II,24   |          rástlo až k plnému výrazu jeho osláveného človečenstva,
39 II,24   |            a smrti nemohla narušiť jeho pevnú istotu, že je Synom
40 II,25   |         najparadoxnejšiemu aspektu jeho tajomstva, ktoré sa vynára
41 II,26   |      svojho ducha do Otcových rúk. Jeho pohľad ostáva upretý k Otcovi.
42 II,26   |         znamená hriechom odporovať jeho láske. Ale skôr a viac ako
43 II,27   |          Najsvätejšej Trojice, ale jeho agónia nebola preto menej
44 II,28   |          bolo Otcovou odpoveďou na jeho poslušnosť, ako to pripomína
45 II,28   |           Kristova nevesta, vidí v jeho tvári svoj poklad a svoju
46 III,31  |        stať svätým. Znamená to, že jeho cesta by sa mala riadiť
47 III,32  |    božského Majstra. Robili to tak jeho prví učeníci, ktorí ho prosili:
48 III,38  |          žiada reálnu spoluprácu s jeho milosťou. Preto nás vyzýva,
49 IV,43   |         vedel spolu s ním prežívať jeho radosti a jeho bolesti,
50 IV,43   |            prežívať jeho radosti a jeho bolesti, uhádnuť jeho želania,
51 IV,43   |            a jeho bolesti, uhádnuť jeho želania, postarať sa o jeho
52 IV,43   |        jeho želania, postarať sa o jeho potreby a ponúknuť mu pravé
53 IV,43   |          maskami spoločenstva, ako jeho možnosťami prejaviť sa a
54 IV,46   |     spoločenstva a podporovať ho v jeho mnohorakých potrebách: od
55 IV,47   |          ho však prišiel obnoviť v jeho pôvodnom jase a zjaviť ho
56 IV,47   |       Kristovej manželskej lásky k jeho neveste Cirkvi (porov. Ef
57 IV,48   |          porov. 1Kor 1,11-13). Ako jeho telo, zjednotená darom Ducha
58 IV,49   |       dosvedčuje štýl Božej lásky, jeho prozreteľnosť, jeho milosrdenstvo
59 IV,49   |         lásky, jeho prozreteľnosť, jeho milosrdenstvo a určitým
60 IV,51   |           človeka od počatia až po jeho prirodzené ukončenie. Rovnako
61 IV,54   |         zároveň náročnú úlohu, byť jeho "odrazom". Je to tajomstvo
62 IV,56   |            aby sme verne sledovali jeho náuku a líniu. ~
63 Zaver,58|             aby sme sa aj my stali jeho nástrojmi. Veď či sme neslávili
64 Zaver,59|            bdieť, ochotných poznať jeho tvár a ponáhľať sa k našim