Chapter,  Paragraph

 1  I,4  |          na milosrdenstvo - a kto ho nepotrebuje? - to "dnes"
 2  I,5  |     uvažovali o Kristovi, ako nám ho predstavuje Zjavenie apoštola
 3  I,7  |           predsavzatia nasledovať ho. ~
 4  I,9  |           jeho pravou tvárou, oni ho cítia ako presvedčivú odpoveď,
 5  I,10 |        prostriedku dieťa a urobil ho samým symbolom postoja,
 6  I,11 |   eucharistický kongres. A naozaj ho mal! Ak je Eucharistia Kristovou
 7  I,11 |     eucharistický",6 a tak sme sa ho snažili aj prežívať. Jednako
 8  I,13 |      Svätej zemi? Túžil som začať ho v chaldejskom meste Ur,
 9  I,15 |         zanecháva, neváhal by som ho vložiť do kontemplácie tváre
10 II,16 |            o Kristovi, ale aby im ho v určitom zmysle slova umožnili "
11 II,17 |    Kristom, Slovom života. Videli ho na vlastné oči, počuli na
12 II,17 |         vlastné uši a dotýkali sa ho svojimi rukami (porov. 1Jn
13 II,18 | evanjelistom sa podarilo zobraziť ho zozbieraním spoľahlivých
14 II,18 |          si jeho nábožnosť, ktorá ho pobádala chodievať so svojimi
15 II,18 |           Lk 2,41) a predovšetkým ho urobila pravidelným návštevníkom
16 II,18 |      milosrdenstva. Evanjeliá nám ho predstavujú ako prechádza
17 II,18 |          3), zástupom ľudu, ktorý ho hľadal alebo nasledoval,
18 II,18 |        nasledoval, chorými, ktorí ho prosili o uzdravenie, a
19 II,18 |       jeho prázdny hrob a sledujú ho v rade zjavení, pri ktorých
20 II,19 |          20,24-29). Lebo i keď by ho koľkokoľvek ráz videl a
21 II,19 | koľkokoľvek ráz videl a dotkol sa ho, v skutočnosti len viera
22 II,19 |           nepodarí sa im postaviť ho nad tých Božích mužov, ktorí
23 II,22 |      ľudskej prirodzenosti: Preto ho Boh nad všetko povýšil a
24 II,24 |        hovorí o bolesti, s ktorou ho ona i Jozef hľadali, Ježiš
25 II,24 |    nakoniec tvrdí, že práve preto ho odmietli a odsúdili. Usilovali
26 II,24 |          a odsúdili. Usilovali sa ho totiž zabiť lebo nielenže
27 II,25 |          predtuchou skúšky, ktorá ho čaká, je pred Bohom sám.
28 II,25 |          je pred Bohom sám. Vzýva ho svojím obvyklým, nežným
29 II,25 |     spôsobom: "Abba, Otče". Prosí ho, aby vzal od neho, ak je
30 II,28 |     prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti,
31 II,28 |         spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú (Hebr 5,7-9).~
32 III,29|         dvetisíc rokov a obsahuje ho evanjelium a živá tradícia.
33 III,29|     zapadnúť do zabudnutia. Treba ho konkrétne uplatňovať.~Čaká
34 III,31|    pokrstiť?", znamená zároveň sa ho aj pýtať, či sa chce stať
35 III,32|          jeho prví učeníci, ktorí ho prosili: Pane, nauč nás
36 III,33|           milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu
37 III,33|          pre lásku k Bohu, otvára ho aj pre lásku k bratom a
38 III,40|         stretol Krista, nesmie si ho ponechať pre seba, ale ho
39 III,40|         ho ponechať pre seba, ale ho musí ohlasovať. Potrebný
40 III,40|          a mnohých národov, ktoré ho prijmú a v ktorých zapustí
41 III,40|        vložil do rúk Pán, aby sme ho zužitkovali. ~
42 IV,43 |          pozitívne prvky, aby sme ho prijímali a hodnotili ako
43 IV,43 |        ako dar pre druhého, ktorý ho priamo prijal, ale aj ako "
44 IV,46 |         spoločenstva a podporovať ho v jeho mnohorakých potrebách:
45 IV,47 |      spochybňovaný. Ježiš Kristus ho však prišiel obnoviť v jeho
46 IV,47 |       jeho pôvodnom jase a zjaviť ho tak, ako ho chcel Boh mať
47 IV,47 |         jase a zjaviť ho tak, ako ho chcel Boh mať od počiatku (
48 IV,49 |     rozjímania o Kristovi, budeme ho musia vidieť predovšetkým
49 IV,56 |           máme povinnosť rozvíjať ho tak, že ponúkame svedectvo
50 IV,56 |           človeka, samotná Cirkev ho nikdy neprestane skúmať,