1003-epilo | episk-naboz | nacha-paci | pada-priro | prisl-tazke | tazko-vzyva | vsedn-zlty
Chapter, Paragraph
1002 I,8 | Cirkvi. Tej Cirkvi, ktorá sa nachádza - ako hovorí svätý Augustín - "
1003 I,13 | zmrazujúca spomienka na obete nacistických vyhladzovacích táborov.
1004 III,40 | azda len začiatok, akoby náčrt budúceho obrazu, ktorý nám
1005 III,29 | Božieho ľudu, aby s dôverou načrtli etapy budúcej cesty a uviedli
1006 IV,55 | pozoruhodného symbolického významu načrtnúť vzťah otvorenosti a dialógu
1007 Zaver,58 | na ktorý sa má vydať v nádeji na pomoc Ježiša Krista.
1008 III,39 | evanjelizácia a katechéza nadobúdajú novú silu práve zásluhou
1009 I,14 | Zvláštny význam v tomto scenári nadobudla otázka medzinárodného zadlženia
1010 I,15 | Naopak, skúsenosti, ktoré sme nadobudli, musia v nás vzbudiť nový
1011 Zaver,58 | rok preto, aby sme znovu nadviazali kontakt s týmto živým prameňom
1012 I,9 | ktorými som mal možnosť nadviazať určitý druh privilegovaného
1013 I,9 | nepripomenúť zvlášť radostné a nadšené stretnutie mladých? Ak je
1014 Zaver,59 | je Kristus. Po jubilejnom nadšení sa vraciame nie do každodennej
1015 I,15 | pobádať nás, aby sme zážitok nadšenia zapojili do konkrétnych
1016 Zaver,58 | tisícročia výzvou k tomu istému nadšeniu, ktoré bolo vlastné kresťanom
1017 III,34 | podľahli príťažlivosti klamných náhrad, prijímali alternatívne
1018 IV,56 | dialóg "nemôže jednoducho nahradiť ohlasovanie, ale ostáva
1019 IV,49 | pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som
1020 III,29 | problémov. Určite nás nezvádza naivná predstava, že na veľké výzvy
1021 III,34 | som si zaumienil venovať najbližšie stredajšie katechézy uvažovaniu
1022 IV,53 | spoločenstvo majetkov v prospech najchudobnejších.~Dielo, ktoré sa uskutoční,
1023 I,14 | dlhov, ktorými sa zadlžili najchudobnejšie krajiny u medzinárodných
1024 Zaver,59 | chleba (Lk 24,35), nech nás nájde bdieť, ochotných poznať
1025 I,10 | rodinu ako ustanovizeň.~Medzi najdojímavejšie stretnutia pre mňa patrí
1026 IV,49 | žiadúce, aby to videli čo najdôraznejšie - aký stupeň úsilia vie
1027 I,13 | rád pokladám za jeden z najkrajších darov Jubilea. Keď si znovu
1028 IV,50 | doma". Nebol by tento štýl najkrajším a najúčinnejším predstavením
1029 IV,45 | odporúča, aby vypočul aj najmladších členov: "Pán vnukne často
1030 IV,45 | Pán vnukne často práve najmladšiemu, čo je najlepšie".30 A svätý
1031 III,31 | laici, ktorí sa posvätili v najobyčajnejších životných podmienkach. Je
1032 II,25 | teda privádza bližšie k najparadoxnejšiemu aspektu jeho tajomstva,
1033 II,20 | môže dozrieť a rozvíjať sa najpravdivejšie, najvernejšie a najpriliehavejšie
1034 II,20 | najpravdivejšie, najvernejšie a najpriliehavejšie poznanie toho tajomstva,
1035 III,36 | večného života. Súčasne je najprirodzenejším ochranným prostriedkom proti
1036 III,40 | deti, a nikdy neskrývať ani najradikálnejšie požiadavky evanjeliového
1037 I,9 | som všetkým vyjadril svoju najsrdečnejšiu vďaku. Ale odhliadnuc od
1038 II,27 | záhrade požíval všetky radosti Najsvätejšej Trojice, ale jeho agónia
1039 Zaver,58 | tejto ceste nás sprevádza Najsvätejšia Panna, ktorej som pred niekoľkými
1040 I,4 | neprerušený chválospev na Najsvätejšiu Trojicu"2 a zároveň "ako
1041 II,24 | povedomie bolo podrobené najtvrdšej skúške. Ale ani dráma utrpenia
1042 IV,50 | tento štýl najkrajším a najúčinnejším predstavením blahozvesti
1043 IV,56 | všetkých a ponúka sa všetkým s najväčšou úctou k slobode každého.
1044 II,20 | rozvíjať sa najpravdivejšie, najvernejšie a najpriliehavejšie poznanie
1045 I,12 | návštevu J. S. Karekina II., najvyššieho patriarchu a katolikosa
1046 III,41 | prežívať evanjelium často až po najvyššiu obetu krvi. Božie slovo
1047 III,37 | dary - a sviatosti patria k najvzácnejším z nich - prichádzajú od
1048 I,9 | srdca? Či nie je Kristus najvznešenejším priateľom a zároveň vychovávateľom
1049 I,14 | zníženie dlhu najchudobnejším a najzadĺženejším krajinám. Zo srdca si želám,
1050 II,25 | hlas. Aby človeku znovu naklonil Otcovu tvár, musel si Ježiš
1051 II,27 | ale blaží ju jednota a náklonnosť lásky, ktorú sama prijala.
1052 I,10 | prihliadnutím na solidárnosť a náležitú úctu každej ľudskej osobe.~
1053 IV,46 | rehoľné povolania. Je to veľmi naliehavá potreba pre život Cirkvi
1054 III,29 | zrakom vynorili ako zvlášť naliehavé práve v súvislosti so slávením
1055 IV,48 | úsilie ~48. A čo povedať o naliehavosti podporovať spoločenstvo
1056 III,30 | zostáva - viac ako inokedy - naliehavou úlohou pastorácie.~Preto
1057 I,10 | toho príležitosť predniesť naliehavú výzvu vyrovnávať ekonomickú
1058 IV,51 | ľudí, zvlášť detí? Je veľa naliehavých problémov, voči ktorým kresťanský
1059 III,38 | zázračného lovu: Celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. A
1060 I,15 | a to skôr než sa budeme namáhať "konať". Myslime v tomto
1061 I,12 | cesta ostane ešte azda dlho namáhavou, ale oživuje nás nádej,
1062 I,9 | tak už od ich uvítania na Námestí svätého Petra. Potom som
1063 I,8 | zástupy, ktoré napĺňali Námestie svätého Petra počas mnohých
1064 I,9 | takmer "pomýlilo" tým, že nám namiesto toho odovzdalo posolstvo
1065 I,8 | Boha".5 My môžeme pozorovať nanajvýš vonkajšiu stránku tejto
1066 IV,49 | vychádzajúc v ústrety tým, čo sa naňho obracali vo všetkých svojich
1067 IV,42 | sme lásky, všetko by bolo nanič (porov. 1Kor 13,2). Láska
1068 IV,51 | predovšetkým, že nejde o nanucovanie pohľadu viery neveriacim,
1069 IV,43 | pokušenia, ktoré nás neustále napádajú a budia rivalitu, karierizmus,
1070 II,18 | potom zameriava na rastúce napätie, ktoré vzniká medzi Ježišom
1071 IV,52 | samotným eschatologickým napätím kresťanstva. Ak nám toto
1072 II,18 | životopis Ježiša Krista, napísaný podľa pravidiel modernej
1073 IV,56 | daru je milosť, ktorá nás napĺňa radosťou, a správa, ktorú
1074 I,8 | pohľadom na zástupy, ktoré napĺňali Námestie svätého Petra počas
1075 II,27 | paradox blaženého i úzkosťou naplneného Ježiša: "Náš Pán v Olivovej
1076 I,9 | hodnotách, ktoré majú svoje naplnenie v Kristovi. Či nie je Kristus
1077 III,34 | povrchnou modlitbou, neschopnou naplniť ich život. Zvlášť vzhľadom
1078 Zaver,59 | ktorá nás čaká. Musíme napodobniť nadšenie apoštola Pavla,
1079 II,27 | sama prijala. Sväté duše napodobňujú nepoškvrneného Baránka,
1080 IV,48 | nás podopiera, spásonosným napomenutím pre našu lenivosť a úzkoprsosť.
1081 I,15 | iniciatív. Sám Ježiš nás napomína: "Kto položí ruku na pluh
1082 IV,54(38) | Napríklad SV. AUGUSTÍN: "Luna intellegitur
1083 I,14 | Problematickou sa ukázala naproti tomu otázka multilaterárnych (
1084 I,13 | keď som sa modlil pri múre nárekov a pri návšteve mauzólea
1085 III,40 | stáva vždy nestálejšou a náročnejšou. Veľa ráz som v týchto rokoch
1086 IV,54 | máme obdivuhodnú a zároveň náročnú úlohu, byť jeho "odrazom".
1087 III,29 | bezprostredný cieľ, ale veľký a náročný horizont každodennej pastorácie.
1088 I,4 | sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán (Lk
1089 IV,56 | misionárskej činnosti medzi národmi, a prvoradou úlohou poslania
1090 Zaver,58 | Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca
1091 IV,45 | svojvôle i nespravodlivých nárokov, spiritualita spoločenstva
1092 II,24 | utrpenia a smrti nemohla narušiť jeho pevnú istotu, že je
1093 II,25 | vziať tvár človeka, ale nasadiť aj "tvár" hriechu. Toho,
1094 I,13 | aj nedávno postihnutých násilím, mal som možnosť zakúsiť
1095 II,18 | ľudu, ktorý ho hľadal alebo nasledoval, chorými, ktorí ho prosili
1096 I,13 | Aule Pavla VI. Hneď po nej nasledovala opravdivá vlastná púť, ktorá
1097 III,40 | apoštolského ohlasovania, ktoré nasledovalo po zoslaní Ducha Svätého.
1098 I,10 | prežívali spiritualitu práce nasledovaním svätého Jozefa a samého
1099 II,18 | hodina temna, po ktorej nasleduje nové, žiarivé a definitívne
1100 II,21(10) | Nasledujúc teda svätých Otcov, všetci
1101 III,38 | Zapojiť sa s veľkou dôverou do nastávajúceho plánovania pastorácie, ktorá
1102 Zaver,58 | sme sa aj my stali jeho nástrojmi. Veď či sme neslávili Jubilejný
1103 IV,44 | vyjadrila účinnosť týchto nástrojov spoločenstva. Dnes sú zvlášť
1104 I,12 | otvoril Svätú bránu Petrov nástupca spolu s anglikánskym prímasom
1105 III,38 | Lk 5,5). Dovoľte Petrovmu nástupcovi na začiatku tohto tisícročia
1106 Intro,3 | príspevok svojej služby Petrovho nástupcu, aby Cirkev čoraz viac žiarila
1107 III,32 | ktorí ho prosili: Pane, nauč nás modliť sa! (Lk 11,1).
1108 II,28 | Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti, a keď dosiahol
1109 IV,52 | viac ako inokedy, aktuálnou náuka Druhého vatikánskeho koncilu,
1110 II,21 | formula vždy ľudská, vo svojom náukovom obsahu je starostlivo vyvážená
1111 IV,52 | podľa smerníc sociálnej náuky Cirkvi.~Známe sú snahy,
1112 III,37 | ktorý sa zvlášť vyznačoval návratom k sviatostnej spovedi, ponúkol
1113 III,29 | Ďakujem za to, že bol môj návrh, predložený v Apoštolskom
1114 I,13 | modlil pri múre nárekov a pri návšteve mauzólea Yada Vashema. Bola
1115 II,18 | predovšetkým ho urobila pravidelným návštevníkom synagógy vo vlastnom bydlisku (
1116 I,12 | Zvlášť si spomínam na nedávnu návštevu J. S. Karekina II., najvyššieho
1117 IV,49 | ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení
1118 I,15 | kráľovstvo, niet času obzerať sa nazad a ešte menej oddávať sa
1119 Zaver,59 | predstavilo tajomstvo Ježiša z Nazareta, tajomstvo Božieho Syna
1120 I,4 | udivenými spoluobčanmi v nazaretskej synagóge a aplikoval na
1121 II,17 | Starom zákone len tajomne naznačené, v Novom zákone sa naplno
1122 IV,55 | novom storočí podľa línie naznačenej Druhým vatikánskym koncilom. 39
1123 III,41 | 23). Svojím príkladom nám naznačili a akoby urovnali cestu do
1124 III,29 | povzbudenie a usmernenie naznačiť niektoré pastoračné priority,
1125 IV,54 | Otcovia, ktorí týmto obrazom naznačovali závislosť Cirkvi od Krista,
1126 IV,48 | naozaj prorocký a dojímavý náznak, ale ešte máme pred sebou
1127 II,21 | dovoľuje nám určitým spôsobom nazrieť do priepastnej hĺbky tajomstva.
1128 II,24 | porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa
1129 II,25 | pokračuje: V teba dúfali naši otcovia, dúfali a vyslobodil
1130 Zaver,59 | jeho tvár a ponáhľať sa k našim bratom s veľkou správou:
1131 III,41 | pripomenulo Jubileum. Cirkev vždy našla vo svojich mučeníkoch semienko
1132 III,29 | Nejde teda o to, aby sme našli nejaký "nový program". Program
1133 IV,48 | spásonosným napomenutím pre našu lenivosť a úzkoprsosť. Dôvera,
1134 II,20 | ale môj Otec, ktorý je na nebesiach" (Mt 16,17). Výraz telo
1135 III,31 | dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec" (Mt 5,48).~Ako to
1136 IV,50 | tiež prvým skutkom lásky - nebezpečenstvo, že sa mu nebude rozumieť,
1137 IV,51 | mieru, často ohrozovaného nebezpečenstvom katastrofálnych vojen? Alebo
1138 III,34 | Vystavovali by sa totiž nebezpečnému riziku, že ich viera by
1139 II,22 | Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a
1140 I,13 | znova. Putoval som na vrch Nebo a odtiaľ som sa vybral na
1141 I,7 | povedomie pokánia nám však nebránilo chváliť Pána za to, čo vykonal
1142 I,10 | rešpektovať Ježišovo napomenutie: "Nechajte deti prichádzať ku mne!" (
1143 IV,51 | radikálnosti, ktoré Cirkev nemôže nechať vo svojej agende lásky nepovšimnuté,
1144 II,25 | 14,36). Ale Otec, zdá sa, nechce počuť Synov hlas. Aby človeku
1145 III,38 | sme sa namáhali, a nič sme nechytili. A to je okamih viery, modlitby
1146 I,15 | ani pohnútkou založiť si nečinne ruky. Naopak, skúsenosti,
1147 IV,50 | aby sa toto gesto pomoci necítilo ako ponižujúca almužna,
1148 IV,51 | kresťanský duch nemôže ostať necitlivým.~Zvláštne úsilie sa musí
1149 IV,49 | evanjeliových slov, ktoré sa nedajú nerozumieť, potom je Kristus
1150 I,12 | vierovyznaní. Zvlášť si spomínam na nedávnu návštevu J. S. Karekina
1151 IV,52 | ani ich nenavádza, aby nedbali o blaho ostatných; naopak,
1152 III,36 | pokrsteného naozaj srdcom nedele. Je to záväzná povinnosť,
1153 III,35 | klásť osobitný dôraz na nedeľnú svätú omšu i samotnú nedeľu,
1154 II,20 | rozjímaniu o Pánovej tvári nedospejeme vlastnými silami, ale iba
1155 III,40 | inkulturácie. Zachová si nedotknutú svoju totožnosť v plnej
1156 IV,43 | budia rivalitu, karierizmus, nedôveru a žiarlivosť. Nerobme si
1157 IV,50 | niekto ostával odsúdený k negramotnosti, aby niekomu chýbala základná
1158 III,40 | zvolal: "Beda mi, keby som nehlásal evanjelium!" (1Kor 9,16)~
1159 IV,51 | robí šíre oblasti planéty nehostinnými a pre človeka nevhodnými?
1160 III,29 | dnešných čias sa dá hneď nájsť nejaká "čarovná formula". Nie,
1161 II,26 | to nie je prejav úzkosti nejakého zúfalca, ale modlitba Syna,
1162 II,18 | Evanjeliá sa v skutočnosti nejavia ako úplný životopis Ježiša
1163 I,8 | dobrotivého Boha a ospevovať jeho nekonečnú lásku: Milosrdenstvo Božie
1164 IV,53 | jeruzalemská komunita poskytla nekresťanom dojímavý obraz spontánnej
1165 IV,55(39) | Deklarácia o vzťahoch Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate.~
1166 III,32 | živého kresťanstva, ktoré nemá dôvod obávať sa budúcnosti,
1167 IV,50 | starostlivosť a aby niekto nemal domov, do ktorého by sa
1168 IV,42 | sme vrchy prenášali, ale nemali by sme lásky, všetko by
1169 III,37 | povzbudzujúce posolstvo, ktoré by sa nemalo zanedbať: Ak mnohí veriaci
1170 III,29 | striedaním čias a kultúr nemení, i keď prihliada na dobu
1171 I,14 | Jubileum bolo - a ináč to ani nemohlo byť - veľkou udalosťou dobročinnej
1172 II,23(12) | Atanáz pripomína: "Človek nemohol byť zbožštený, keby ostal
1173 Intro,1 | 22,17.20; 1Kor 16,22).~Je nemožné odhadnúť účinok milosti,
1174 IV,44 | zaisteniu spoločenstva. Ako tu nemyslieť predovšetkým na tie zvláštne
1175 IV,52 | budovania sveta, ani ich nenavádza, aby nedbali o blaho ostatných;
1176 IV,50 | uchýlil?~Obraz chudoby sa dá neobmedzene rozširovať, ak k starým
1177 II,22 | telom stalo (Jn 1,14). Toto neobyčajné Jánovo predstavenie Kristovho
1178 I,4 | anjeli zvestovali pastierom neobyčajnú udalosť Ježišovho narodenia
1179 II,21(10) | nezameniteľne, nerozdieľne, neoddeliteľne (...) že nie je jeden na
1180 II,21 | príbytok medzi ľuďmi! V úzkom a neoddeliteľnom spojení oboch týchto polarít
1181 III,40 | osobitné hodnoty každého národa neodmietli, ale očistili a zdokonalili.~
1182 II,22 | vieru Cirkvi je podstatné a neodmysliteľné vyznávať, že Slovo sa naozaj
1183 IV,52 | že "kresťanská blahozvesť neodvracia ľudí od budovania sveta,
1184 III,33 | intenzívna modlitba, ktorá však neoslobodzuje od záväznej úlohy angažovať
1185 III,41 | cestu do budúcnosti. Nám neostáva nič iné, len s milosťou
1186 II,19 | ďaleko - od pravdy. Ľud nepochybne začína tušiť rozhodne výnimočný
1187 III,40 | Ohlasovať slovo ~40. Nepochybnou prioritou pre Cirkev na
1188 II,24 | Kristus o sebe samom. Cirkev nepochybuje, že evanjelisti, inšpirovaní
1189 II,19 | očarujúco rozpráva, ale nepodarí sa im postaviť ho nad tých
1190 IV,46 | neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo
1191 I,15 | ktorý sa často mení až v nepokoj, s rizikom v obavu, že sa
1192 I,13 | trápených ešte aj teraz toľkým nepokojom a aj nedávno postihnutých
1193 IV,51 | chápu, že robia jej zásah nepopulárnym. Myslím tu na povinnosť
1194 IV,51 | nechať vo svojej agende lásky nepovšimnuté, i keď sa často tak málo
1195 II,25 | tvár" hriechu. Toho, ktorý nepoznal hriech, (Boh) za nás urobil
1196 II,27 | Sväté duše napodobňujú nepoškvrneného Baránka, môjho jednorodeného
1197 IV,56 | Misionárska povinnosť nám ale neprekáža pristupovať k dialógu vnútorne
1198 II,25 | predstaviť si väčšie muky, nepreniknuteľnejšiu tmu? V skutočnosti to úzkostlivé "
1199 I,4 | vtelenia prežívala ako "jediný neprerušený chválospev na Najsvätejšiu
1200 II,25 | spravodlivosťou (2Kor 5,21). Nikdy nepreskúmame hlbokú priepasť tohto tajomstva.
1201 IV,56 | samotná Cirkev ho nikdy neprestane skúmať, počítajúc s pomocou
1202 IV,47 | kultúry, i keď rozšírenej a neraz bojovnej. Skôr sa musí všemožne
1203 III,38 | Ak sa však tento princíp nerešpektuje, možno sa ešte diviť, že
1204 IV,45 | rady. Ako je známe, tie sa neriadia kritériami parlamentnej
1205 IV,43 | nedôveru a žiarlivosť. Nerobme si nijaké ilúzie: bez tejto
1206 I,10 | vyrovnávať ekonomickú a sociálnu nerovnováhu, ktorá existuje vo svete
1207 IV,48 | darom Ducha Svätého, je nerozdeliteľná. Skutočnosť rozdelenia vzniká
1208 I,5 | Duchu Svätému, jedinej a nerozdeliteľnej Trojici, nevýslovnému tajomstvu,
1209 II,21(10) | nezmiešane, nezameniteľne, nerozdieľne, neoddeliteľne (...) že
1210 IV,47 | vzájomný a totálny, jediný a nerozlučný vzťah - zodpovedá pôvodnému
1211 IV,49 | evanjeliových slov, ktoré sa nedajú nerozumieť, potom je Kristus zvláštnym
1212 III,34 | uspokojiť s povrchnou modlitbou, neschopnou naplniť ich život. Zvlášť
1213 II,16 | bežnú každodennú cestu a nesieme si v srdci bohatstvo zážitkov
1214 III,40 | mladých i na deti, a nikdy neskrývať ani najradikálnejšie požiadavky
1215 Zaver,58 | jeho nástrojmi. Veď či sme neslávili Jubilejný rok preto, aby
1216 IV,56 | ide o tajomstvo milosti, nesmierne bohaté na dimenzie a možné
1217 IV,51 | poli biotechnológií, nikdy nesmú prehliadnuť základné požiadavky
1218 I,8 | Putujúca Cirkev ~8. Nespočetní synovia a dcéry Cirkvi sa
1219 IV,50 | skutkov dáva láske slov nespochybniteľnú silu. ~
1220 I,13 | do Svätej zeme ~13. A ako nespomenúť moje osobné Jubileum na
1221 III,31 | dokonalosti neslobodno chápať nesprávne, ako keby to bol nejaký
1222 IV,45 | zaháňa pokušenia svojvôle i nespravodlivých nárokov, spiritualita spoločenstva
1223 II,20 | však v Ježišovom prípade nestačí. Potrebná je milosť "zjavenia",
1224 III,40 | charakterizuje, stáva vždy nestálejšou a náročnejšou. Veľa ráz
1225 III,29 | nadšene prijatý.~Teraz už nestojí pred nami nijaký bezprostredný
1226 II,24 | ktoré o sebe mal. Či o tom nesvedčí práve to, čo chce Lukáš
1227 II,24 | môjho Otca?" (Lk 2,49). Neudivuje teda, že v dospelosti jeho
1228 I,10 | ľudskej osobe.~Deti so svojou neudržateľnou veselosťou sa vrátili opäť
1229 IV,46 | napomenutie apoštola: Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte!
1230 II,16 | Naše svedectvo by bolo však neúnosne chudobné, keby sme my, ako
1231 I,4 | prekvapenie Boha, ktorý sa neuspokojil so stvorením sveta a človeka,
1232 I,15 | v modlitbe. Náš čas je v neustálom pohybe, ktorý sa často mení
1233 II,16 | keby sme my, ako prví, neuvažovali o jeho tvári. Veľké jubileum
1234 III,30 | Svätosť ~30. A neváham v prvom rade povedať, že
1235 II,24 | Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde
1236 IV,51 | nanucovanie pohľadu viery neveriacim, ale o tlmočenie a bránenie
1237 I,6 | ktorá si chcela pripomenúť nevernosti, ktorými mnohí jej synovia
1238 II,28 | stali dnes. Ona, Kristova nevesta, vidí v jeho tvári svoj
1239 IV,47 | manželskej lásky k jeho neveste Cirkvi (porov. Ef 5,32).
1240 IV,51 | nehostinnými a pre človeka nevhodnými? Alebo voči problémom mieru,
1241 III,35 | vráti oslávený Kristus. Nevieme, aké udalosti nám prinesie
1242 I,12 | prítomnosť Vzkrieseného a nevyčerpateľná sila jeho Ducha, schopná
1243 IV,56 | princíp je základom nielen pre nevyčerpateľné teologické prehlbovanie
1244 IV,52 | sociálna stránka sa javí ako nevyhnutný rozmer kresťanského svedectva.
1245 Intro,2 | spojené s obetavým úsilím i nevyhnutnými slabosťami, pozná najlepšie
1246 II,26 | Teologická tradícia sa nevyhýbala otázke, ako mohol Ježiš
1247 I,13 | dňoch prežíval, nemôžem nevyjadriť vrúcne želanie skorého a
1248 I,5 | nerozdeliteľnej Trojici, nevýslovnému tajomstvu, v ktorom má všetko
1249 II,18 | vydesení - neskôr naplnení nevýslovnou radosťou, stretajú sa s
1250 II,26 | skutočnosti zakotvené v nevyspytateľnej hĺbke hypostatickej jednoty. ~
1251 II,25 | dúfali a vyslobodil si ich... Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži
1252 IV,51 | A ako by sme mohli byť nevšímaví k hroziacemu ekologickému
1253 I,10 | všetkým z tejto oblasti, aby nezabúdali, že majú veľkú zodpovednosť
1254 I,12 | Petrovho stolca. Pritom ale nezabúdam, že ja sám som chcel, aby
1255 III,29 | čarovná formula". Nie, nezachráni nás nijaká formula, ale
1256 Zaver,58 | povzbudení nádejou, ktorá nezahanbuje (Rim 5,5). Na začiatku tohto
1257 II,21(10) | prirodzeností nezmiešane, nezameniteľne, nerozdieľne, neoddeliteľne (...)
1258 II,20 | prijíma Petrovo vyznanie: "Nezjavilo ti to telo a krv, ale môj
1259 II,26 | To, že tieto dve zdanlivo nezmieriteľné dimenzie stoja vedľa seba,
1260 II,21(10) | pozostáva z dvoch prirodzeností nezmiešane, nezameniteľne, nerozdieľne,
1261 III,37 | krátkom časovom rozpätí ešte nezmizli. Ale Jubilejný rok, ktorý
1262 III,31 | prijatia Ducha Svätého, bolo by nezmyselné uspokojiť sa s nejakým priemerným
1263 III,29 | podceňovania problémov. Určite nás nezvádza naivná predstava, že na
1264 II,25 | mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol (
1265 II,25 | Vzýva ho svojím obvyklým, nežným a dôverným spôsobom: "Abba,
1266 IV,43 | tela - Cirkvi, čiže ako "niekoho, kto patrí ku mne", aby
1267 I,15 | vám predložím na uváženie niekoľko operatívnych smerníc - chcem
1268 III,29 | sa celá Cirkev vydala na niekoľkoročnú spoločnú cestu. Bola to
1269 Zaver,58 | Najsvätejšia Panna, ktorej som pred niekoľkými mesiacmi spolu s mnohými
1270 IV,51 | Zvláštne úsilie sa musí venovať niektorým aspektom evanjeliovej radikálnosti,
1271 II,24 | Usilovali sa ho totiž zabiť lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj
1272 II,25 | blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol (Ž 22,
1273 IV,43 | a žiarlivosť. Nerobme si nijaké ilúzie: bez tejto duchovnej
1274 IV,47 | bode nemôže ustúpiť tlakom nijakej kultúry, i keď rozšírenej
1275 III,29 | Teraz už nestojí pred nami nijaký bezprostredný cieľ, ale
1276 IV,49 | Isteže neslobodno zabúdať, že nikto nemôže byť vylúčený z našej
1277 Zaver,59 | nám takpovediac osviežila nohy pre cestu, ktorá nás čaká.
1278 IV,45 | najlepšie".30 A svätý Paulín z Noly povzbudzuje: "Sledujme ústa
1279 IV,54(38) | Ecclesia, quod suum lumen non habeat, sed ab Unigenito
1280 IV,45 | a súčasne ich to pobáda normálne sa zjednocovať aj v diskutabilných
1281 IV,57 | osvojili ako kvalifikované a normatívne texty Učiteľského úradu
1282 IV,55(39) | nekresťanským náboženstvám Nostra aetate.~
1283 I,10 | zasväteného života, od politikov a novinárov po vojakov, ktorí prišli
1284 I,10 | rozličných častí sveta, prišli s novou horlivosťou zachytiť Kristovo
1285 I,12 | jeho Ducha, schopná vždy nových prekvapení. ~
1286 IV,46 | už v tradičnejších alebo novších formách cirkevných hnutí
1287 Zaver,58 | evanjelizácie". Poukazujem na ňu aj ako na žiarivú zornicu
1288 IV,51 | bytosti. Láska sa potom nutne stane službou kultúre, politike,
1289 III,32 | kresťanstva, ktoré nemá dôvod obávať sa budúcnosti, lebo sa neprestajne
1290 I,15 | až v nepokoj, s rizikom v obavu, že sa stane "činnosťou
1291 I,9 | súčasná spoločnosť, budí občas určitý pesimizmus. Jubileum
1292 IV,52 | bude musieť upraviť vzťah k občianskej spoločnosti, a to tak, aby
1293 Intro,2 | povinnosti byť vďační za obdivuhodné veci, ktoré Boh pre nás
1294 IV,54 | vidia toto svetlo. My máme obdivuhodnú a zároveň náročnú úlohu,
1295 II,16 | svetlo v každom dejinnom období a umožňovať, aby jeho tvár
1296 II,18 | a podrobnou správou pre obdobie verejného účinkovania. To
1297 Intro,2 | Naše nasadenie, spojené s obetavým úsilím i nevyhnutnými slabosťami,
1298 I,13 | zmrazujúca spomienka na obete nacistických vyhladzovacích
1299 I,11 | je Eucharistia Kristovou obetou, ktorá sa medzi nami sprítomňuje,
1300 IV,53 | predstavitelia hospodárskeho sveta obetovali veľkodušné dary, ktoré poslúžili
1301 III,41 | evanjelium často až po najvyššiu obetu krvi. Božie slovo v nich
1302 II,26 | modlitba Syna, ktorý z lásky obetuje svoj život Otcovi pre spásu
1303 II,20 | osamote modlil (Lk 9,18). Obidva náznaky nám umožňujú uvedomiť
1304 IV,48 | v ktorom Cirkev dýchala "obidvomi pľúcami", pobáda kresťanov
1305 II,25 | nevýslovnej bolesti, dostáva objasnenie zmyslom celej modlitby,
1306 II,18 | Božieho kráľovstva a názorne objasňuje jeho požiadavky i moc slovami
1307 II,27 | trochu chápem".14 Je to objasňujúce svedectvo! Ostatne, aj samotné
1308 IV,46 | bude potrebné čoraz lepšie objavovať povolanie, ktoré je vlastné
1309 I,7 | ale má sa zachovať ako objekt trvalej vďačnosti a podnet
1310 III,30 | 25-26). Tento dar tzv. "objektívnej" svätosti sa ponúka každému
1311 III,29 | Jubilea. Musíme z nej čerpať obnovené nadšenie pre kresťanský
1312 IV,48 | modlitbu.~Z tohto hľadiska obnovenej pojubilejnej cesty pozerám
1313 III,39 | modlitby je mysliteľný len pri obnovenom počúvaní Božieho slova.
1314 IV,48 | želám si, aby sa naplno obnovila výmena darov, ktorá obohacovala
1315 I,7 | trvalej vďačnosti a podnet na obnovovanie predsavzatia nasledovať
1316 Intro,2 | za výzvu a posúdiť svoju obnovu, aby sa s novým nadšením
1317 IV,48 | obnovila výmena darov, ktorá obohacovala Cirkev prvého tisícročia.
1318 IV,50 | bied, ktoré sa naliehavo obracajú na kresťanské spolucítenie.
1319 IV,49 | ústrety tým, čo sa naňho obracali vo všetkých svojich duchovných
1320 II,28 | tvári sa nemôže zastaviť pri obraze ukrižovaného Ježiša. On
1321 III,40 | začiatok, akoby náčrt budúceho obrazu, ktorý nám pripravuje Duch
1322 II,21 | ľudská, vo svojom náukovom obsahu je starostlivo vyvážená
1323 III,29 | je tu už dvetisíc rokov a obsahuje ho evanjelium a živá tradícia.
1324 III,29 | práca, ktorá sa stala už obvyklou a účinne ju uplatňujú biskupi
1325 II,25 | Bohom sám. Vzýva ho svojím obvyklým, nežným a dôverným spôsobom: "
1326 III,30 | ukončení Jubilea opäť začína obyčajná cesta, ale poukazovať na
1327 I,15 | Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre
1328 I,15 | Božie kráľovstvo, niet času obzerať sa nazad a ešte menej oddávať
1329 Zaver,59 | Pána! (Jn 20,25)~Toto je očakávané ovocie Jubilea roku 2000,
1330 IV,43 | plánu a zodpovedať aj veľkým očakávaniam sveta, v tisícročí, ktoré
1331 II,19 | tohto rabbiho, ktorý tak očarujúco rozpráva, ale nepodarí sa
1332 Zaver,58 | nové tisícročie ako šíry oceán, na ktorý sa má vydať v
1333 III,40 | pripravenosti. Musíme vedieť oceniť túto potešujúcu odpoveď
1334 Zaver,59 | nech nás nájde bdieť, ochotných poznať jeho tvár a ponáhľať
1335 III,36 | Súčasne je najprirodzenejším ochranným prostriedkom proti roztrateniu
1336 IV,47 | Cirkvi a spoločnosti na ochranu ich práv. ~
1337 I,10 | väzenia Regina Caeli. Z ich očí som vycítil bolesť, ale
1338 III,40 | každého národa neodmietli, ale očistili a zdokonalili.~Kresťanstvo
1339 III,30 | každého pokrsteného mohol očistiť a hlboko obnoviť?~Želám
1340 III,33 | nasadenie a pozná aj bolestné očisťovania ("tmavú noc"). Rozličnými
1341 I,6 | zároveň "svätá a vždy povinná očisťovať sa".4 Vedecké stretnutia
1342 IV,50 | diskriminácii. Kresťan, ktorý sa ocitá pred týmto obrazom, musí
1343 III,34 | alternatívne náboženské ponuky a oddali sa výstredným formám povery.~
1344 II,27 | Otcovi svoju úplnú synovskú oddanosť: "Otče, do tvojich rúk porúčam
1345 I,11 | prostredníctvom veľkého úkonu oddanosti, ktorým som, v prítomnosti
1346 III,33 | Svätého a ako Božie dieťa oddanou Srdcu nebeského Otca. Tak
1347 I,15 | obzerať sa nazad a ešte menej oddávať sa záhaľke. Veľa nás toho
1348 II,21 | bez akejkoľvek možnosti oddelenia sú: prirodzenosť božská
1349 II,23 | človeka, "v plnej miere odhaľuje človeka človeku".11~Ježiš
1350 I,14 | mnohých veriteľských štátov odhlasovali podstatné bilaterálne zníženie
1351 I,9 | najsrdečnejšiu vďaku. Ale odhliadnuc od počtu pútnikov, vždy
1352 I,4 | potrebné pre hriešnikov, odkázaných na milosrdenstvo - a kto
1353 III,39 | počúvaní Božieho slova. Odkedy Druhý vatikánsky koncil
1354 IV,46 | organickú integráciu oprávnených odlišností. Ide o skutočnosť početných
1355 IV,48 | viery a úcty k oprávneným odlišnostiam, a aby sa navzájom prijímali
1356 II,24 | tvrdí, že práve preto ho odmietli a odsúdili. Usilovali sa
1357 IV,52 | kresťanského svedectva. Treba odmietnuť každé pokušenie intimistickej
1358 I,14 | solidárnosť, aj vrátením odňatých hmotných majetkov. Teším
1359 II,25 | vyslobodil si ich... Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne
1360 II,20 | tento dialóg s učeníkmi sa odohral keď sa (Ježiš) raz osamote
1361 I,15 | Tomuto pokušeniu musíme odolávať tým, že sa snažíme najprv "
1362 I,9 | tým, že nám namiesto toho odovzdalo posolstvo mládeže, ktorá
1363 I,13 | na vrchu Sinaj, v dejisku odovzdania Desatora a prvej Zmluvy.
1364 II,26 | chápe, čo znamená hriechom odporovať jeho láske. Ale skôr a viac
1365 III,40 | 1Kor 9,22). Keď toto všetko odporúčam, myslím zvlášť na pastoráciu
1366 III,37 | tvorivosťou a vytrvalosťou pre jej odporúčanie a jej patričné doceňovanie.
1367 II,24 | hľadali, Ježiš bez váhania odpovedá: "Prečo ste ma hľadali?
1368 IV,44 | potrebné, aby pohotovo a účinne odpovedali na problémy, ktorými sa
1369 III,33 | ponúkajú svoje vlastné odpovede na túto potrebu a robia
1370 IV,46 | svoju rozhodujúcu syntézu v odpovedi, ktorú má každý dať na Božie
1371 II,28 | Zmŕtvychvstanie bolo Otcovou odpoveďou na jeho poslušnosť, ako
1372 III,30 | konečným zmyslom jubilejných odpustkov, ako osobitnej Kristovej
1373 I,12 | Jubilejným rokom spojené odpustky. Predsa však je pozoruhodné,
1374 IV,54 | náročnú úlohu, byť jeho "odrazom". Je to tajomstvo mesiaca,
1375 IV,54 | Slnka, ktorého svetlo ona odráža. 38 Bol to spôsob na vyjadrenie
1376 IV,53 | významnej náboženskej udalosti odstránila akákoľvek možnosť ekonomickej
1377 IV,50 | hladu, aby niekto ostával odsúdený k negramotnosti, aby niekomu
1378 II,24 | práve preto ho odmietli a odsúdili. Usilovali sa ho totiž zabiť
1379 IV,50 | v starobe alebo chorobe, odsunutiu na okraj spoločnosti alebo
1380 I,13 | Putoval som na vrch Nebo a odtiaľ som sa vybral na tie isté
1381 I,4 | predovšetkým na rozmer chvály. Odtiaľto totiž vychádza každá pravá
1382 III,37 | požiadať o novú pastoračnú odvahu, aby každodenná výchova
1383 III,40 | patrí minulosti. Dnes treba odvážne čeliť situácii, ktorá sa
1384 IV,51 | požiadavky etiky, i keby sa odvolávali na pochybnú solidárnosť,
1385 IV,53 | prežívanej už veľaráz v dejinách odvtedy, čo v prvotnej Cirkvi jeruzalemská
1386 II,16 | či nie je úlohou Cirkvi odzrkadľovať Kristovo svetlo v každom
1387 Intro,3 | Cirkvi v čase a priestore odzrkadľuje v podstate samotné uskutočnenie
1388 IV,56(40) | Inštrukcia o ohlasovaní evanjelia a medzináboženskom
1389 III,40 | horlivosťou apoštolského ohlasovania, ktoré nasledovalo po zoslaní
1390 IV,46 | že sú apoštolsky činní "ohlasovaním evanjelia a posväcovaním
1391 IV,50 | kresťanskej chudoby, hrozilo by ohlasovaniu evanjelia - ktoré je tiež
1392 III,33 | dostali milosť veriť v Krista, ohlasovateľa Otca a Spasiteľa sveta,
1393 II,21 | ľudská. 10~Sme si vedomí ohraničenosti našich pojmov a slov. I
1394 III,34 | vlažnými kresťanmi, ale aj "ohrozenými kresťanmi". Vystavovali
1395 IV,51 | voči problémom mieru, často ohrozovaného nebezpečenstvom katastrofálnych
1396 III,38 | pokušenie, ktoré odjakživa ohrozuje každú duchovnú cestu a aj
1397 III,38 | nič sme nechytili. A to je okamih viery, modlitby a dialógu
1398 IV,50 | alebo chorobe, odsunutiu na okraj spoločnosti alebo diskriminácii.
1399 IV,50 | osôb ponecháva nielen na okraji pokroku, ale aj v existenčných
1400 IV,49 | ku každému človeku. Je to okruh, ktorý rovnako rozhodne
1401 III,33(18)| meditácie Orationis formas (15. október 1989): AAS 82 (1990), 362-
1402 IV,43 | sa vychovávajú služobníci oltára, zasvätení, pastorační pracovníci,
1403 I,5 | Zjavenie apoštola Jána! "Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok
1404 IV,45(31) | fidelium ore pendeamos, quia in omnem fidelem Spiritus Dei spirat":
1405 IV,45(30) | Reg. III, 3: "Ideo autem omnes ad consilium vocari diximus,
1406 IV,45(31) | De omnium fidelium ore pendeamos,
1407 IV,43 | vyhovieť tomuto podnetu by bolo omylom. Pred plánovaním konkrétnych
1408 III,36 | ťažkostí je aj účasť na svätej omši každú nedeľu. Nedeľná Eucharistia
1409 III,35 | osobitný dôraz na nedeľnú svätú omšu i samotnú nedeľu, ktorá
1410 III,41 | svedkov, ktorí takým alebo onakým spôsobom - napriek protivenstvám
1411 III,40 | ráz som v týchto rokoch opakoval výzvu na novú evanjelizáciu.
1412 I,5 | naveky". Týmto tisíckrát opakovaným spevom sme tohto roku sústredene
1413 Intro,1 | môžeme s novým plesaním opakovať dávny chválospev: "Oslavujte
1414 III,29 | Osoba a istota, s akou nám opakuje: Ja som s vami!~Nejde teda
1415 Zaver,58 | Žena, hľa tvoje deti", opakujem jej v ozvene hlasu samého
1416 IV,45 | pripomína svätý Benedikt jednému opátovi kláštora, keď mu odporúča,
1417 I,15 | predložím na uváženie niekoľko operatívnych smerníc - chcem vám poskytnúť
1418 IV,48 | spoločenstvo všetkých kresťanov, sa opiera nie o naše schopnosti, ale
1419 II,27 | ktoré kresťanská mystika opisuje ako "tmavú noc". Svätí nezriedka
1420 II,28 | príkladu apoštola Petra, ktorý oplakal svoje zaprenie, vrátil sa
1421 IV,44 | majú svoj základ a svoju opodstatnenosť v samom Kristovom pláne
1422 III,31 | presvedčenie, že ak je krst opravdivé vkročenie do Božej svätosti
1423 I,9 | zároveň vychovávateľom každého opravdivého priateľstva? Keď sa mladým
1424 II,28 | spomienka na Ježiša, prameň opravdivej radosti srdca...! Posilnená
1425 II,26 | prežíva v ňom dokonalú radosť, opravdivo chápe, čo znamená hriechom
1426 IV,46 | ale organickú integráciu oprávnených odlišností. Ide o skutočnosť
1427 IV,48 | v jednote viery a úcty k oprávneným odlišnostiam, a aby sa navzájom
1428 IV,47 | súlade s Božím plánom i oprávnenými požiadavkami oboch manželov,
1429 III,29 | Túto otázku si kladieme s optimizmom plným dôvery, ale bez podceňovania
1430 II,26 | pre spásu všetkých. Otcom "opustený" Syn, ktorý sa stotožňuje
1431 II,25 | môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Mk 15,34). Je možné predstaviť
1432 III,30(15)| SV. CYPRIÁN, De dominica oratione 23: PL 4, 553; porov. Lumen
1433 III,33(18)| aspektoch kresťanskej meditácie Orationis formas (15. október 1989):
1434 IV,45(31) | De omnium fidelium ore pendeamos, quia in omnem
1435 IV,52 | a poskytol presnejším a organickejším spôsobom svoj príspevok
1436 II,18 | pravdaže bez toho, že by boli organickou a podrobnou správou pre
1437 IV,46 | neznamená jednotvárnosť, ale organickú integráciu oprávnených odlišností.
1438 I,14 | ktoré sú členmi týchto organizácií, najmä tým, ktoré majú rozhodujúcejší
1439 I,9 | vystavila tvrdej skúške úsilie organizátorov i animátorov, buď cirkevných
1440 IV,45 | majú stále viac uplatňovať organizmy spoluúčasti, predvídané
1441 IV,44 | o reformu Rímskej kúrie, organizovanie synod a pôsobenie biskupských
1442 I,14 | medzinárodných finančných orgánov. Želateľné je, aby sa štátom,
1443 IV,45 | poradné, nie rozhodujúce orgány. 29 Tým však nestrácajú
1444 IV,56(40) | e annucio: riflessioni e orientamenti (19. máj 1991), 82: AAS
1445 IV,57 | bezpečný kompas, aby sme sa ním orientovali v začínajúcom sa storočí. ~~
1446 III,36 | totožnosti, často v podmienkach osamelosti a ťažkostí. Jednou z týchto
1447 II,20 | odohral keď sa (Ježiš) raz osamote modlil (Lk 9,18). Obidva
1448 I,4 | uplynuli bez toho, že by boli oslabili sviežosť toho "dnes", ktorým
1449 I,11 | prítomná pri jubilejných oslavách nielen prostredníctvom kongresov
1450 II,24 | až k plnému výrazu jeho osláveného človečenstva, niet pochybnosti,
1451 II,22 | skôr k plnému Kristovmu osláveniu aj v jeho ľudskej prirodzenosti:
1452 III,35 | posledného dňa, keď sa vráti oslávený Kristus. Nevieme, aké udalosti
1453 Intro,1 | opakovať dávny chválospev: "Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo
1454 I,11 | Jubilejného roka mal mať osobitne dôležitý význam Medzinárodný
1455 III,40 | posolstvo zakotviť tak, aby sa osobitné hodnoty každého národa neodmietli,
1456 III,30 | jubilejných odpustkov, ako osobitnej Kristovej milosti práve
1457 Intro,3 | povedal Božiemu ľudu v tomto osobitnom roku milosti, ale aj v dlhšom
1458 III,36 | zreteľnejšie svedectvo o osobitných črtách svojej totožnosti,
1459 I,13 | 13. A ako nespomenúť moje osobné Jubileum na cestách vo Svätej
1460 III,31 | zrejmé, že cesty svätosti sú osobnými cestami. Vyžadujú si opravdivú
1461 III,33 | pokročiť tak, že napokon ľudskú osobu úplne zaujme božský Miláčik,
1462 II,18 | poslucháčmi, ktorí s rozdielnym osohom počúvali jeho slová.~Evanjeliové
1463 IV,43 | prostriedky len veľmi málo osožili spoločenstvu.~Stali by sa
1464 II,23(12) | nemohol byť zbožštený, keby ostal spojený s nejakým stvorením,
1465 III,32 | stávame dôverne blízki: "Ostaňte vo mne a ja vo vás" (Jn
1466 IV,51 | ktorým kresťanský duch nemôže ostať necitlivým.~Zvláštne úsilie
1467 II,27 | to objasňujúce svedectvo! Ostatne, aj samotné rozprávanie
1468 IV,52 | nenavádza, aby nedbali o blaho ostatných; naopak, ona ich k tejto
1469 IV,45 | pastiermi a veriacimi. Tak ostávajú vo všetkom podstatnom a
1470 IV,50 | zomieralo od hladu, aby niekto ostával odsúdený k negramotnosti,
1471 IV,51 | princípy, od ktorých závisia osudy ľudskej bytosti i budúcnosť
1472 III,29 | pastorácie. V rámci všeobecných a osvedčených súradníc je potrebné pokračovať
1473 II,27 | to pod vplyvom zvláštnych osvietení, ktoré niektorí z nich dostali
1474 Zaver,59 | opravdivá, tak nám takpovediac osviežila nohy pre cestu, ktorá nás
1475 IV,57 | spôsobom, aby sa poznali a osvojili ako kvalifikované a normatívne
1476 III,32 | akoby sme si vždy znovu osvojovali toto umenie od samého božského
1477 II,26 | Teologická tradícia sa nevyhýbala otázke, ako mohol Ježiš žiť v hlbokom
1478 IV,48 | vzniká v priebehu dejín a je otázkou vzťahov medzi dietkami Cirkvi,
1479 II,21(10) | Nasledujúc teda svätých Otcov, všetci jednohlasne učíme
1480 II,21 | výlučne - osoba večného Slova, Otcovho Syna. Dve prirodzenosti,
1481 II,28 | 14). Zmŕtvychvstanie bolo Otcovou odpoveďou na jeho poslušnosť,
1482 II,25 | Aby človeku znovu naklonil Otcovu tvár, musel si Ježiš nielen
1483 II,26 | zveruje svojho ducha do Otcových rúk. Jeho pohľad ostáva
1484 IV,54 | storočie a nové tisícročie sa otvárajú vo svetle Kristovom. Ale
1485 Intro,1 | prítomnosť a s dôverou sa otvárali pre budúcnosť: Ježiš Kristus
1486 II,17 | Keď sme zakotvení v Písme, otvárame sa pôsobeniu Ducha Svätého (
1487 I,13 | spravodlivého riešenia ešte stále otvorených problémov na týchto posvätných
1488 I,12 | Po prvý raz v dejinách otvoril Svätú bránu Petrov nástupca
1489 I,4 | dnes" spásy, ktoré na kríži otvorilo brány Božieho kráľovstva
1490 IV,54 | Kristovmu svetlu a dokážeme sa otvoriť milosti, ktorá nás urobí
1491 IV,44 | práve preto potrebujú stále overovanie, ktorým sa zaručuje, že
1492 II,27 | Ježišovou. Na sebe samej si overuje práve paradox blaženého
1493 Intro,1 | ktorý vedie veľký Pastier oviec (Hebr 13,20). S mimoriadnym
1494 III,34 | spoločenstvách väčšmi vedelo doceniť ovzdušie, preniknuté modlitbou. Bolo
1495 Zaver,58 | tvoje deti", opakujem jej v ozvene hlasu samého Ježiša (porov.
1496 Intro,1 | nový úsek cesty, opäť sa ozývajú v našom srdci slová, ktorými
1497 II,16 | sa táto prosba duchovne ozývala aj v našich ušiach. Ako
1498 III,29 | dve tisícročia a teraz ju oživila v našich srdciach oslava
1499 III,40 | Ducha Svätého. Musíme v sebe oživiť planúce nadšenie apoštola
1500 Zaver,58 | predstavil svojim, aby im vdýchol oživujúci dar Ducha Svätého a uviedol
1501 IV,51 | pozdvihnúť hlas, či sa to niekomu páči alebo nie, že tí, čo využívajú
|