Prvenstvo milosti

38. Zapojiť sa s veľkou dôverou do nastávajúceho plánovania pastorácie, ktorá poskytuje všetok svoj priestor osobnej a komunitnej modlitbe, znamená uznávať podstatný princíp kresťanského chápania života: prvenstvo milosti. Existuje totiž pokušenie, ktoré odjakživa ohrozuje každú duchovnú cestu a aj samotnú pastoračnú prácu. Tým pokušením je domnienka, že výsledky závisia od našej schopnosti plánovať a robiť. Boh od nás celkom určite žiada reálnu spoluprácu s jeho milosťou. Preto nás vyzýva, aby sme do našej služby Božiemu kráľovstvu vložili všetky svoje intelektuálne a praktické schopnosti. Ale beda, ak by sme zabudli, že bez Krista nemôžeme urobiť nič (porov. Jn 15,5).
Modlitba nám pomáha žiť práve v tejto pravde. Ona nám neprestajne pripomína primát Ježiša Krista a - vo vzťahu k nemu - primát duchovného života a svätosti. Ak sa však tento princíp nerešpektuje, možno sa ešte diviť, že pastoračné plány zlyhávajú a zanechávajú v srdci pokorujúci pocit sklamania? Potom vyzeráme ako učeníci v evanjeliovej udalosti zázračného lovu: Celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. A to je okamih viery, modlitby a dialógu s Bohom, ktorý otvára srdce prúdu milosti a umožňuje Kristovmu slovu, aby nás preniklo so všetkou svojou silou: Duc in altum! Pri tomto rybolove pripadlo Petrovi povedať slovo viery: Ale na tvoje slovo spustím siete (Lk 5,5). Dovoľte Petrovmu nástupcovi na začiatku tohto tisícročia pozvať celú Cirkev k tomu úkonu viery, ktorý by sa mal prejaviť obnovenou horlivosťou v modlitbe.