Ohlasovať
slovo
40. Nepochybnou prioritou pre
Cirkev na začiatku nového tisícročia je živiť
nás Božím slovom, aby sme sa stali
"služobníkmi Slova" v našom evanjelizačnom
poslaní. Treba si uvedomiť, že už aj v krajinách
prvotnej evanjelizácie, stav "kresťanskej
spoločnosti", ktorá - napriek mnohým slabostiam,
existujúcim vždy vo všetkom ľudskom - vychádzala
výslovne z evanjeliových hodnôt, patrí minulosti.
Dnes treba odvážne čeliť situácii, ktorá sa
v súvise s globalizáciou a ďalším
vzájomným prelínaním národov a
kultúr, ktoré ju charakterizuje, stáva vždy
nestálejšou a náročnejšou. Veľa ráz
som v týchto rokoch opakoval výzvu na novú
evanjelizáciu. Dnes ju znova zdôrazňujem predovšetkým
preto, aby som naznačil, že je potrebné, aby sme v sebe znovu
zapálili počiatočné nadšenie a dali sa
preniknúť horlivosťou apoštolského ohlasovania,
ktoré nasledovalo po zoslaní Ducha Svätého.
Musíme v sebe oživiť planúce nadšenie
apoštola Pavla, ktorý zvolal: "Beda mi, keby som
nehlásal evanjelium!" (1Kor 9,16)
Toto nadšenie určite vzbudí v Cirkvi novú
misionársku horlivosť, ktorá sa nebude môcť
preniesť iba na nejakú skupinu "špecialistov", ale
bude musieť zapojiť do zodpovednosti všetkých členov
Božieho ľudu. Kto naozaj stretol Krista, nesmie si ho ponechať
pre seba, ale ho musí ohlasovať. Potrebný je nový
apoštolský prelom, ktorý by sa prežíval ako
každodenné úsilie kresťanských
spoločenstiev a skupín. Ten sa však bude musieť
uplatňovať s rešpektovaním stále
rozdielnejšej cesty každej osoby a s prihliadnutím na
rozličné kultúry, v ktorých má
kresťanské posolstvo zakotviť tak, aby sa osobitné
hodnoty každého národa neodmietli, ale očistili a
zdokonalili.
Kresťanstvo tretieho tisícročia bude musieť čoraz
lepšie zodpovedať tejto požiadavke inkulturácie.
Zachová si nedotknutú svoju totožnosť v plnej vernosti
evanjeliovej blahozvesti a cirkevnej tradícii, ale súčasne
bude niesť aj charakteristické črty mnohých
kultúr a mnohých národov, ktoré ho prijmú a
v ktorých zapustí korene. Z krásy tohto
mnohotvárneho vzhľadu Cirkvi sme sa tešili
zvlášť v Jubilejnom roku. Je to azda len začiatok, akoby
náčrt budúceho obrazu, ktorý nám pripravuje
Duch Svätý. Ponuka Ježiša Krista sa má
predostrieť všetkým s dôverou. Treba sa
obrátiť na dospelých, rodiny, na mladých i na deti, a
nikdy neskrývať ani najradikálnejšie požiadavky
evanjeliového posolstva. Treba však vychádzať v
ústrety požiadavkám každého, pokiaľ ide o
vnímavosť a reč, podľa príkladu apoštola
Pavla, ktorý hovoril: Pre všetkých som sa stal
všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých
(1Kor 9,22). Keď toto všetko odporúčam, myslím
zvlášť na pastoráciu mládeže. Práve
pokiaľ ide o mladých, ako som to krátko už spomenul,
Jubileum nám poskytlo svedectvo veľkodušnej pripravenosti.
Musíme vedieť oceniť túto potešujúcu
odpoveď a investovať entuziazmus mladých ako nový
talent (porov. Mt 25,15), ktorý nám vložil do rúk
Pán, aby sme ho zužitkovali.
|