IV.
SVEDKOVIA LÁSKY

42. "Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať" (Jn 13,35). Ak sme skutočne sústredene rozjímali o Kristovej tvári, potom sa naše pastoračné plánovanie musí inšpirovať novým prikázaním, ktoré nám dal: "...aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás..." (Jn 13,34).
Ďalším veľkým priestorom, v ktorom sa musí prejaviť rozhodné úsilie plánovať na úrovni všeobecnej Cirkvi a cirkví miestnych, je spoločenstvo (koinonía), ktoré stelesňuje a zjavuje samotnú podstatu tajomstva Cirkvi. Spoločenstvo je ovocím a prejavom tej lásky, ktorá vytryskuje zo srdca večného Otca a prostredníctvom Ducha Svätého, ktorého nám dáva Ježiš (porov. Rim 5,5), rozlieva sa v našich srdciach, aby z nás všetkých urobila jedno srdce a jednu dušu (Sk 4,32). Práve realizovaním tohto spoločenstva lásky sa Cirkev javí ako "sviatosť", čiže "znak a prostriedok dôverného spojenia s Bohom i jednoty celého ľudského pokolenia".²⁶
Pánove slová o tom sú príliš presné, než aby bolo možné redukovať ich dosah. Pre dejinnú cestu Cirkvi budú potrebné aj v novom storočí mnohé veci. Ale ak bude chýbať láska (agapé), všetko bude daromné. Sám apoštol Pavol nám to pripomína v hymne na lásku: aj keby sme hovorili ľudskými aj anjelskými jazykmi, a mali by sme takú silnú vieru, že by sme vrchy prenášali, ale nemali by sme lásky, všetko by bolo nanič (porov. 1Kor 13,2). Láska je naozaj "srdcom" Cirkvi, ako to správne tušila svätá Terézia z Lisieux, ktorú som vyhlásil za učiteľku Cirkvi, práve ako expertku vedy lásky: "Pochopila som, že Cirkev mala jedno srdce, a že to srdce bolo zapálené Láskou. Pochopila som, že len Láska hýbala údmi Cirkvi... Pochopila som, Láska zahŕňala všetky povolania, že Láska bola všetko".²⁷