Rozmanitosť povolaní

46. Táto perspektíva spoločenstva je úzko spojená so schopnosťou kresťanskej komunity dať priestor všetkým darom Ducha Svätého. Jednota Cirkvi neznamená jednotvárnosť, ale organickú integráciu oprávnených odlišností. Ide o skutočnosť početných údov, spojených v jedno telo, jediné telo Kristovo (porov. 1Kor 12,12). Preto je potrebné, aby Cirkev tretieho tisícročia povzbudzovala všetkých pokrstených a birmovaných k tomu, aby si uvedomovali svoju aktívnu zodpovednosť v cirkevnom živote. Vedľa vysväteného kňazstva môžu pôsobiť aj ďalšie ustanovené alebo jednoducho uznané služby pre dobro celého spoločenstva a podporovať ho v jeho mnohorakých potrebách: od katechézy po liturgickú animáciu, od výchovy mladých po rozličné prejavy dobročinnej lásky.
Isteže sa treba veľmi horlivo snažiť - predovšetkým prostredníctvom vrúcnej prosby k Pánovi žatvy (porov. Mt 9,38) - podporovať kňazské a rehoľné povolania. Je to veľmi naliehavá potreba pre život Cirkvi v každej časti sveta. V niektorých krajinách, ktoré už v dávnych časoch prijali evanjelium, stala sa táto potreba priam dramatickou. Je to dôsledok zmenených spoločenských podmienok a náboženskej vyprahnutosti, spôsobenej konzumizmom a sekularizmom. Je naliehavo potrebné obnoviť mnohostrannú a dôkladnú pastoráciu povolaní. Tá musí vplývať na farnosti, výchovné strediská i rodiny a prebúdzať záujem o podstatné hodnoty života. Tie nachádzajú svoju rozhodujúcu syntézu v odpovedi, ktorú má každý dať na Božie volanie. Platí to zvlášť vtedy, keď toto volanie požaduje, aby človek zasvätil seba i svoje sily úplne do služieb Božieho kráľovstva.
V tejto súvislosti dostáva svoj význam aj každé iné povolanie, ktoré napokon pramení v bohatstve nového života, prijatého vo sviatosti krstu. Zvlášť bude potrebné čoraz lepšie objavovať povolanie, ktoré je vlastné laikom. Oni sú povolaní "hľadať Božie kráľovstvo tým, že sa zapodievajú časnými záležitosťami a usporadujú ich podľa Boha",³² ako aj tým, že sú apoštolsky činní "ohlasovaním evanjelia a posväcovaním ľudí".³³ Tak plnia svoje vlastné úlohy v Cirkvi a vo svete. V tom istom zmysle je pre spoločenstvo veľmi dôležitá povinnosť podporovať rozličné druhy združení, ktoré či už v tradičnejších alebo novších formách cirkevných hnutí i naďalej dávajú životnosť Cirkvi, ktorá je Božím darom a tvorí opravdivú "jar Ducha Svätého". Isteže je potrebné, aby združenia a hnutia, tak v Cirkvi všeobecnej ako aj v cirkvách partikulárnych, pôsobili v plnom cirkevnom súlade a poslušnosti k platným smerniciam vyneseným autoritou pastierov. Ale pre všetkých platí aj náročné a dôrazné napomenutie apoštola: Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! (1Sol 5,19-21).