Vsadiť na
lásku
49. Z vnútrocirkevného spoločenstva sa láska - ako
to zodpovedá jej prirodzenosti - otvára pre všeobecnú
službu a privádza nás k úsiliu o činnú a
konkrétnu lásku ku každému človeku. Je to okruh,
ktorý rovnako rozhodne charakterizuje kresťanský život,
cirkevný štýl i pastoračné plánovanie.
Storočie a tisícročie, ktoré sa začínajú,
budú ešte musieť vidieť - a je žiadúce, aby
to videli čo najdôraznejšie - aký stupeň
úsilia vie dosiahnuť láska k najchudobnejším. Ak
sme vyšli naozaj zo sústredeného rozjímania o
Kristovi, budeme ho musia vidieť predovšetkým v tvári
tých, s ktorými sa on chcel stotožniť: "Lebo som
bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali
ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som
nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili
ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne" (Mt
25,35-36). Táto stránka nie je jednoduchou výzvou k
láske, ale je to stránka kristológie, ktorá
vrhá svetlo na Kristovo tajomstvo. Podľa tejto stránky,
práve tak ako podľa svojej pravovernosti, posudzuje Cirkev svoju
vernosť Kristovej nevesty.
Isteže neslobodno zabúdať, že nikto nemôže
byť vylúčený z našej lásky, "lebo
svojím vtelením sa Boží Syn určitým
spôsobom spojil s každým človekom".35
Keď sa však držíme evanjeliových slov,
ktoré sa nedajú nerozumieť, potom je Kristus
zvláštnym spôsobom prítomný v chudobných,
čo ukladá Cirkvi prednostne sa rozhodnúť pre nich.
Týmto rozhodnutím sa dosvedčuje štýl Božej
lásky, jeho prozreteľnosť, jeho milosrdenstvo a
určitým spôsobom sa zasievajú do dejín tie
semienka Božieho kráľovstva, ktoré tu zanechal
sám Ježiš vo svojom pozemskom živote,
vychádzajúc v ústrety tým, čo sa naňho
obracali vo všetkých svojich duchovných i hmotných
potrebách.
|