52. Všetko
toto sa bude musieť prirodzene realizovať špecificky
kresťanským štýlom. Pri týchto
úlohách majú plniť svoje vlastné povolanie
predovšetkým laici, ale bez toho, že by podľahli
pokušeniu urobiť z kresťanských spoločenstiev
sociálne agentúry. Zvlášť sa bude musieť
upraviť vzťah k občianskej spoločnosti, a to tak, aby sa
rešpektovala jej autonómia spolu s kompetenciami podľa
smerníc sociálnej náuky Cirkvi.
Známe sú snahy, ktoré vyvinul Učiteľský
úrad Cirkvi najmä v 20. storočí na to, aby
sociálnu skutočnosť vyložil vo svetle evanjelia a
poskytol presnejším a organickejším spôsobom svoj
príspevok k riešeniu sociálnej otázky, ktorá
sa stala medzitým celosvetovým problémom.
Táto etická a sociálna stránka sa javí ako
nevyhnutný rozmer kresťanského svedectva. Treba
odmietnuť každé pokušenie intimistickej a
individualistickej spirituality, ktorá by sa ťažko
zlaďovala nielen s požiadavkami lásky, ale aj s logikou
vtelenia a nakoniec aj so samotným eschatologickým
napätím kresťanstva. Ak nám toto posledné
pripomína relatívny charakter dejín, vôbec to pre
nás neznamená, že by sme boli zbavení povinnosti
utvárať ich. Tu ostáva, viac ako inokedy, aktuálnou
náuka Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý
hovorí: Je jasné, že "kresťanská blahozvesť
neodvracia ľudí od budovania sveta, ani ich nenavádza, aby
nedbali o blaho ostatných; naopak, ona ich k tejto činnosti
ešte dôraznejšie zaväzuje." 36
|