ZÁVER

Duc in altum!

58. Plní nádeje poďme vpred! Pred Cirkvou sa otvára nové tisícročie ako šíry oceán, na ktorý sa má vydať v nádeji na pomoc Ježiša Krista. Boží Syn, ktorý sa z lásky k ľuďom stal pred dvetisíc rokmi človekom, koná svoje dielo aj dnes. Musíme mať pozorné oči, aby sme to videli, a predovšetkým veľkorysé srdce, aby sme sa aj my stali jeho nástrojmi. Veď či sme neslávili Jubilejný rok preto, aby sme znovu nadviazali kontakt s týmto živým prameňom našej nádeje? Teraz nás Kristus, o ktorom sme s láskou rozjímali, ešte raz vyzýva, aby sme sa vydali na cestu: "Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého (Mt 28,19). Toto misionárske poslanie nás uvádza do tretieho tisícročia výzvou k tomu istému nadšeniu, ktoré bolo vlastné kresťanom prvej generácie. Môžeme počítať so silou toho istého Ducha, ktorý bol na nich vyliaty na Turíce a dnes pobáda nás, aby sme sa znovu vydali na cestu, povzbudení nádejou, ktorá nezahanbuje (Rim 5,5). Na začiatku tohto nového storočia musí byť náš krok pri putovaní cestami sveta rýchlejší. Ciest, ktorými každý z nás a každá z našich cirkví kráča, je veľa. Ale medzi tými, čo sú navzájom spojení jediným spoločenstvom, spoločenstvom ktoré sa denne živí pri stole eucharistického Chleba a Slova života, niet vzdialenosti. Každú nedeľu nám vzkriesený Kristus poskytuje stretnutie vo Večeradle, kde večer v prvý deň po sobote (Jn 20,19) sa predstavil svojim, aby im vdýchol oživujúci dar Ducha Svätého a uviedol ich do veľkého evanjelizačného diania.
Na tejto ceste nás sprevádza Najsvätejšia Panna, ktorej som pred niekoľkými mesiacmi spolu s mnohými biskupmi, čo sa zišli do Ríma zo všetkých častí sveta, zveril tretie tisícročie. Mnohokrát som ju v týchto rokoch predstavil a vzýval ako "Hviezdu novej evanjelizácie". Poukazujem na ňu aj ako na žiarivú zornicu a bezpečnú vodkyňu našej cesty. "Žena, hľa tvoje deti", opakujem jej v ozvene hlasu samého Ježiša (porov. Jn 19,26) a stávam sa pri nej hlasom detinskej lásky celej Cirkvi.