59. Drahí bratia a sestry! Symbol Svätej brány sa zatvára za našimi pleciami, ale iba preto, aby sa väčšmi ako doteraz otvorila živá brána, ktorou je Kristus. Po jubilejnom nadšení sa vraciame nie do každodennej všednosti. Naopak, ak bola naša púť opravdivá, tak nám takpovediac osviežila nohy pre cestu, ktorá nás čaká. Musíme napodobniť nadšenie apoštola Pavla, ktorý hovorí: Uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi (Flp 3,13-14). Zároveň si musíme osvojiť uvažovanie Panny Márie, ktorá sa po púti do svätého mesta Jeruzalema vracala do nazaretského domu a rozjímala vo svojom srdci o tajomstve svojho Syna (porov. Lk 2,51).
Zmŕtvychvstalý Ježiš, ktorý sa pripája k nám na našich cestách a dáva sa nám poznať ako učeníkom z Emauz pri lámaní chleba (Lk 24,35), nech nás nájde bdieť, ochotných poznať jeho tvár a ponáhľať sa k našim bratom s veľkou správou: Videli sme Pána! (Jn 20,25)
Toto je očakávané ovocie Jubilea roku 2000, Jubilea, ktoré nám znovu veľmi živo predstavilo tajomstvo Ježiša z Nazareta, tajomstvo Božieho Syna a Vykupiteľa človeka. Jubileum sa končí a zároveň nás otvára pre budúcnosť nádeje. Nech sa prostredníctvom Krista a v Duchu Svätom vznáša k nebeskému Otcovi za všetko chvála a vďaka celej Cirkvi!
S týmto želaním vám všetkým posielam z hĺbky srdca svoje požehnanie.

Z Vatikánu, 6. januára 2001, na Slávnosť Zjavenia Pána, v 23. roku môjho pontifikátu.

Ján Pavol II.