1. Na
začiatku nového tisícročia, keď sa
končí Veľké jubileum, v ktorom sme slávili
dvetisíce výročie Ježišovho narodenia a pre Cirkev
sa otvára nový úsek cesty, opäť sa
ozývajú v našom srdci slová, ktorými
Ježiš jedného dňa, keď prestal zo Šimonovej
loďky učiť zástupy, vyzval apoštola, aby šiel
loviť ryby: "Zatiahni na hlbinu!" (Lk 5,4). Peter a prví
spoločníci dôverovali Kristovmu slovu a spustili siete. Len
čo to urobili, chytili veľké množstvo rýb (porov.
Lk 5,6). "Duc in altum!" Toto slovo zaznieva dnes pre nás a
pozýva nás, aby sme vďačne spomínali na
minulosť, nadšene prežívali prítomnosť a s
dôverou sa otvárali pre budúcnosť: Ježiš
Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! (Hebr 13,8).
Veľkú radosť prežívala v tomto roku Cirkev,
ktorá sa v hlbokej kontemplácii zahľadela do tváre
svojho Ženícha a Pána. Stala sa väčšmi ako
inokedy putujúcim ľudom, ktorý vedie veľký
Pastier oviec (Hebr 13,20). S mimoriadnym dynamizmom, ktorý strhol
mnohých jej členov, Boží ľud tu v Ríme, ale
aj v Jeruzaleme a vo všetkých jednotlivých miestnych
cirkvách prešiel Svätou bránou, ktorou je Kristus. K
nemu ako cieľu dejín a jedinému Spasiteľovi, Cirkev a
Duch Svätý volali: Marana tha - Príď, Pane
Ježišu! (porov. Zjv 22,17.20; 1Kor 16,22).
Je nemožné odhadnúť účinok milosti, ktorej
boli v priebehu roka účastné ľudské svedomia.
Ale je isté, že "rieka vody života", ktorá
stále vyteká od Božieho a Baránkovho
trónu" (porov. Zjv 22,1), blahodarne zavlažila Cirkev. Je to
voda Ducha Svätého, ktorá uháša smäd a
obnovuje (porov. Jn 4,14). Je to milosrdná láska Otca,
ktorá sa nám v Kristovi ešte raz zjavila a darovala. Na
konci tohto roka môžeme s novým plesaním opakovať
dávny chválospev: "Oslavujte Pána, lebo je
dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky" (Ž 118,1).
|