3.
Predovšetkým sa musíme, drahí bratia a sestry,
zamyslieť nad budúcnosťou, ktorá nás
očakáva. Mnohokrát sme sa v týchto mesiacoch pozerali
na nové tisícročie, ktoré sa pred nami otvára.
Jubileum sme prežívali nielen ako spomienku na minulosť, ale
aj ako proroctvo budúcnosti. Teraz je potrebné, aby sme si
prijatú milosť vzali k srdcu a premenili ju na horlivé
predsavzatia a smernice konkrétnych aktivít. K tejto úlohe
chcem pozvať všetky miestne cirkvi. V každej z nich,
zhromaždenej okolo svojho biskupa, je v počúvaní
Božieho slova, v bratskej jednote a v lámaní chleba (porov.
Sk 2,42), "skutočne prítomná a činná jedna,
svätá, katolícka a apoštolská Cirkev
Kristova".1 Predovšetkým v konkrétnej
skutočnosti každej cirkvi nadobúda tajomstvo jediného
Božieho ľudu tú zvláštnu podobu, ktorá mu
umožňuje udomácniť sa v jednotlivých prostrediach
a kultúrach.
Toto zakorenenie Cirkvi v čase a priestore odzrkadľuje v podstate
samotné uskutočnenie vtelenia. Teraz teda každá cirkev,
keď uvažuje nad tým, čo Duch Svätý povedal
Božiemu ľudu v tomto osobitnom roku milosti, ale aj v dlhšom
časovom rozpätí od Druhého vatikánskeho koncilu
až po Veľké jubileum, preveruje svoju horlivosť a
opäť nadobúda nový vzlet pre svoju duchovnú a
pastoračnú angažovanosť. Práve preto chcem
týmto listom na záver Jubilejného roka
poskytnúť príspevok svojej služby Petrovho nástupcu,
aby Cirkev čoraz viac žiarila pestrosťou svojich darov a
jednotou svojej cesty.
|