I.
STRETNUTIE S KRISTOM -
DEDIČSTVO VEĽKÉHO JUBILEA

4. Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože všemohúci. (Zjv 11,17). V Bule vyhlásenia Veľkého jubilea som vyslovil želanie, aby sa dvetisícročná oslava tajomstva vtelenia prežívala ako "jediný neprerušený chválospev na Najsvätejšiu Trojicu"² a zároveň "ako cesta zmierenia i ako znak pravej nádeje pre tých, čo pozerajú na Krista a na jeho Cirkev".³ Skúsenosť tohto Jubilejného roka sa rozvíjala práve podľa týchto životných rozmerov. Boli pritom také intenzívne chvíle, ktoré nám umožnili takmer názorne, rukolapne sa presvedčiť o milosrdnej prítomnosti Boha, od ktorého zostupuje každý dobrý údel a každý dokonalý dar (Jak 1,7).
Myslím predovšetkým na rozmer chvály. Odtiaľto totiž vychádza každá pravá odpoveď viery na zjavenie Boha v Kristovi. Kresťanstvo je milosť, je prekvapenie Boha, ktorý sa neuspokojil so stvorením sveta a človeka, ale rozhodol sa kráčať spolu so svojimi stvoreniami. A keď mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril skrze prorokov, v posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi (porov. Hebr 1,1-2).
V posledných dňoch! Áno, Jubileum nám dalo pocítiť, že dvetisícročné dejiny uplynuli bez toho, že by boli oslabili sviežosť toho "dnes", ktorým anjeli zvestovali pastierom neobyčajnú udalosť Ježišovho narodenia v Betleheme: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán (Lk 2,11). Dvetisíc rokov pominulo, ale vyhlásenie, ktoré Ježiš urobil o svojom poslaní pred svojimi udivenými spoluobčanmi v nazaretskej synagóge a aplikoval na seba Izaiášovo proroctvo: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli" (Lk 4,21), ostáva živšie ako predtým. Dvetisíc rokov pominulo, ale ešte stále je potrebné pre hriešnikov, odkázaných na milosrdenstvo - a kto ho nepotrebuje? - to "dnes" spásy, ktoré na kríži otvorilo brány Božieho kráľovstva kajúcemu zločincovi: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji (Lk 23,43).