Plnosť času

5. Časová zhoda tohto Jubilea so vstupom do nového tisícročia bez toho, že by sme podliehali chiliastickým fantáziam, určite prospela vnímaniu Kristovho tajomstva vo veľkom horizonte dejín spásy. Kresťanstvo je náboženstvo, ktoré sa včlenilo do dejín! Boh chcel na pôde dejín uzavrieť s Izraelom zmluvu a pripraviť tak v plnosti času (Gal 4,4) narodenie Syna v lone Panny Márie. Keď pozeráme na Krista v jeho božskom a ľudskom tajomstve, on je základom a stredobodom dejín, je ich zmyslom a posledným cieľom. Lebo skrze toho, ktorý je Slovo a obraz Otca, povstalo všetko (Jn 1,3; porov. Kol 1,15). Jeho vtelenie, ktoré vrcholí vo veľkonočnom tajomstve a v dare Ducha Svätého, predstavuje pulzujúce srdce času, tajomnú hodinu, v ktorej sa priblížilo Božie kráľovstvo (porov. Mk 1,15) a zapustilo do našich dejín korene, ako horčičné semeno, predurčené stať sa veľkým stromom (porov. Mk 4,30-32).
"Chvála ti, Ježišu Kriste, ty vládneš dnes a naveky". Týmto tisíckrát opakovaným spevom sme tohto roku sústredene uvažovali o Kristovi, ako nám ho predstavuje Zjavenie apoštola Jána! "Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec" (Zjv 22,13). A počas uvažovania o Kristovi klaňali sme sa zároveň Otcovi i Duchu Svätému, jedinej a nerozdeliteľnej Trojici, nevýslovnému tajomstvu, v ktorom má všetko svoj počiatok i svoje zavŕšenie.