Pútnici rozličných kategórií

10. Nemôžem sa tu pochopiteľne zastavovať pri jednotlivých jubilejných udalostiach. Každá z nich mala vlastný charakter a zanechala svoje posolstvo nielen priamym účastníkom, ale aj tým, čo sa o nej dozvedeli, alebo sa na nej zúčastnili na diaľku cez prostriedky spoločenskej komunikácie. Ale ako nepripomenúť slávnostný ráz prvého veľkého stretnutia, venovaného deťom? Začať nimi, znamenalo určitým spôsobom rešpektovať Ježišovo napomenutie: "Nechajte deti prichádzať ku mne!" (Mk 10,14). Možno to znamenalo ešte viac zopakovať jeho gesto, ktoré urobil, keď postavil do prostriedku dieťa a urobil ho samým symbolom postoja, ktorý musí zaujať každý, kto chce vojsť do Božieho kráľovstva (porov. Mt 16,2-4). Potom prišli - v určitom zmysle po stopách detí - prosiť o jubilejné milosrdenstvo najrozličnejšie kategórie dospelých: od starých, chorých a postihnutých, od priemyselných a poľnohospodárskych pracovníkov po športovcov, od umelcov po univerzitných učiteľov, od biskupov a kňazov po osoby zasväteného života, od politikov a novinárov po vojakov, ktorí prišli potvrdiť zmysel svojej služby, ako služby pre zabezpečovanie pokoja. Veľký význam malo zhromaždenie robotníkov 1.mája, na tradičný Sviatok práce. Povzbudil som ich, aby prežívali spiritualitu práce nasledovaním svätého Jozefa a samého Ježiša. Ich jubileum mi poskytlo okrem toho príležitosť predniesť naliehavú výzvu vyrovnávať ekonomickú a sociálnu nerovnováhu, ktorá existuje vo svete práce, a rozhodne usmerňovať procesy ekonomickej globalizácie s prihliadnutím na solidárnosť a náležitú úctu každej ľudskej osobe.
Deti so svojou neudržateľnou veselosťou sa vrátili opäť na jubileum rodín, pri ktorom sa predstavili svetu ako "jar rodiny a spoločnosti". Toto jubilejné stretnutie bolo skutočne výrečné, lebo v ňom mnohé rodiny, pochádzajúce z rozličných častí sveta, prišli s novou horlivosťou zachytiť Kristovo svetlo a spoznať v ňom pôvodný Boží plán s nimi (porov. Mk 10,6-8; Mt 19,4-6). Zaviazali sa, že budú toto svetlo vyžarovať v kultúre, ktorá stále znepokojujúcejším spôsobom stráca samotný zmysel pre manželstvo a rodinu ako ustanovizeň.
Medzi najdojímavejšie stretnutia pre mňa patrí stretnutie s väzňami rímskeho väzenia Regina Caeli. Z ich očí som vycítil bolesť, ale aj ľútosť a nádej. Pre nich bolo Jubileum z celkom osobitného titulu "rokom milosrdenstva". A napokon v posledných dňoch roka bolo sympatické stretnutie so svetom divadla, ktorý na človeka pôsobí veľmi príťažlivo. Pri tomto stretnutí som pripomenul všetkým z tejto oblasti, aby nezabúdali, že majú veľkú zodpovednosť a úlohu predkladať - spolu s radostnou zábavou - pozitívne a mravne zdravé posolstvá, schopné vlievať dôveru a lásku k životu.