Ekumenický rozmer

12. Pre mňa je, pochopiteľne, prirodzené rozprávať o Jubileu predovšetkým tak, ako sa javí z pohľadu Petrovho stolca. Pritom ale nezabúdam, že ja sám som chcel, aby jeho slávenie prebiehalo plnohodnotne aj v partikulárnych cirkvách. A práve tam mala najväčšia časť veriacich možnosť dostať zvláštne milosti, najmä s Jubilejným rokom spojené odpustky. Predsa však je pozoruhodné, že početné diecézy si želali byť prítomné s veľkými skupinami veriacich aj tu v Ríme. Večné mesto tak dalo aj teraz jasne najavo svoju prozreteľnostnú úlohu miesta, v ktorom bohatstvá a dary jednotlivých cirkví, ba aj každého jednotlivého národa a kultúry, sa navzájom uvádzajú do súladu v "katolicite", aby jediná Cirkev Kristova vždy výrečnejšie hlásala svoje tajomstvo ako sviatosť jednoty. ⁷
Požadoval som, aby sa v programe Jubilejného roka venovala zvláštna pozornosť ekumenickému rozmeru. Veď aká príležitosť by mohla byť vhodnejšia pre povzbudenie na cestu k plnému spoločenstvu, než spoločné slávenie Kristovho narodenia? Mnoho úsilia sa vynaložilo na tento cieľ. Ekumenické stretnutie v Bazilike svätého Pavla 18. januára 2000 nám zostane určite dlho v pamäti. Po prvý raz v dejinách otvoril Svätú bránu Petrov nástupca spolu s anglikánskym prímasom a metropolitom konštantinopolského ekumenického patriarchátu, za prítomnosti predstaviteľov cirkví a cirkevných spoločenstiev z celého sveta. V tejto línii prebiehali aj niektoré dôležité stretnutia s pravoslávnymi patriarchami a hlavami iných kresťanských vierovyznaní. Zvlášť si spomínam na nedávnu návštevu J. S. Karekina II., najvyššieho patriarchu a katolikosa všetkých Arménov. Okrem toho sa aj mnohí veriaci iných cirkví a cirkevných spoločenstiev zúčastnili na rozličných jubilejných slávnostiach. Ekumenická cesta ostane ešte azda dlho namáhavou, ale oživuje nás nádej, že nás vedie prítomnosť Vzkrieseného a nevyčerpateľná sila jeho Ducha, schopná vždy nových prekvapení.