18. Evanjeliá sa v skutočnosti nejavia ako úplný životopis Ježiša Krista, napísaný podľa pravidiel modernej historickej vedy. A predsa z nich vystupuje tvár Nazaretského s bezpečným historickým základom, lebo evanjelistom sa podarilo zobraziť ho zozbieraním spoľahlivých svedectiev (porov. Lk 1,3) a pri spracúvaní dokumentov boli pod bdelým dohľadom Cirkvi. Na základe týchto svedectiev prvej hodiny, vedení svetlom Ducha Svätého sa dozvedeli z ľudského hľadiska prekvapujúcu skutočnosť panenského zrodenia Ježiša z Márie, Jozefovej manželky. Od tých, čo Ježiša poznali počas tých zhruba tridsiatich rokov, ktoré strávil v Nazarete (porov. Lk 3,23), zozbierali údaje o jeho živote, o živote tesárovho syna (Mt 13,55), ktorý aj sám bol tesár (porov. Mk 6,3) a žil - ako sa patrí - v rámci svojho príbuzenstva (porov. tamže). Všimli si jeho nábožnosť, ktorá ho pobádala chodievať so svojimi blízkymi na výročnú púť do jeruzalemského chrámu (porov. Lk 2,41) a predovšetkým ho urobila pravidelným návštevníkom synagógy vo vlastnom bydlisku (porov. Lk 4,16).
Údaje sa potom stávajú širšími, pravdaže bez toho, že by boli organickou a podrobnou správou pre obdobie verejného účinkovania. To začína vo chvíli, keď sa mladý Galilejčan dá pokrstiť Jánom Krstiteľom v rieke Jordán. Posilnený svedectvom zhora a vo vedomí, že je milovaným synom (Lk 3,22), začína svoje ohlasovanie príchodu Božieho kráľovstva a názorne objasňuje jeho požiadavky i moc slovami a znameniami milosti a milosrdenstva. Evanjeliá nám ho predstavujú ako prechádza mestami a dedinami, sprevádzaný dvanástimi apoštolmi, ktorých si vyvolil (porov. Mk 3,13-19), skupinou žien, ktoré Ježiša a učeníkov podporovali (porov. Lk 8,2-3), zástupom ľudu, ktorý ho hľadal alebo nasledoval, chorými, ktorí ho prosili o uzdravenie, a poslucháčmi, ktorí s rozdielnym osohom počúvali jeho slová.
Evanjeliové rozprávanie sa potom zameriava na rastúce napätie, ktoré vzniká medzi Ježišom a vedúcimi skupinami náboženskej spoločnosti jeho čias, až po konečnú krízu, ktorá má svoj dramatický epilóg na Golgote. Je to hodina temna, po ktorej nasleduje nové, žiarivé a definitívne ráno. Evanjeliové správy totiž nakoniec ukazujú Nazaretského ako víťaza nad smrťou, poukazujú na jeho prázdny hrob a sledujú ho v rade zjavení, pri ktorých učeníci - najprv bezradní a vydesení - neskôr naplnení nevýslovnou radosťou, stretajú sa s ním už živým a žiariacim, dostávajú od neho dar Ducha Svätého (porov. Jn 20,22) a poverenie ohlasovať evanjelium "všetkým národom" (Mt 28,19).