Cesta viery
19. Učeníci sa
zaradovali, keď videli Pána (Jn 20,20). Tvár, ktorú
apoštoli pozorovali po zmŕtvychvstaní, bola tá
istá tvár Ježiša, s ktorým žili takmer tri
roky, a ktorý ich teraz presvedčil o žiarivej pravde svojho
nového života, keď im ukázal svoje ruky a svoj bok
(tamže). Isteže, nebolo to ľahké uveriť.
Emauzskí učeníci uverili až na konci cesty,
ktorá bola pre nich duchovne veľmi náročná
(porov. Lk 24,13-35). Apoštol Tomáš uveril, až keď
sa presvedčil o zázraku (porov. Jn 20,24-29). Lebo i keď by ho
koľkokoľvek ráz videl a dotkol sa ho, v skutočnosti len
viera mohla preniknúť naplno k tajomstvu tej tváre. Bola to
skúsenosť, ktorú museli učeníci zažiť
už za pozemského Kristovho života pri otázkach,
ktoré im prichádzali na myseľ vždy, keď sa
cítili byť jeho gestami a jeho slovami postavení pred
hádanku. K Ježišovi sa v skutočnosti podarí
dostať len cestou viery, cestou, ktorej etapy nám naznačuje -
ako sa zdá - samo evanjelium v známej scéne pri
Cézarei Filipovej (porov. Mt 16,13-20). Ježiš sa pýta
učeníkov, ako by chcel robiť prvé hodnotenie svojho
poslania, za koho pokladajú "ľudia" Syna človeka. A
dostáva od nich odpoveď: "Jedni za Jána Krstiteľa,
iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za
jedného z prorokov" (Mt 16,14). Je to iste odpoveď,
ktorá má určitú úroveň, ale je ešte
ďaleko - a veľmi ďaleko - od pravdy. Ľud nepochybne
začína tušiť rozhodne výnimočný
duchovný rozmer tohto rabbiho, ktorý tak očarujúco
rozpráva, ale nepodarí sa im postaviť ho nad tých
Božích mužov, ktorí sa objavili v priebehu dejín
v Izraeli. Ale Ježiš je v skutočnosti niekto celkom iný!
Toto je práve ďalší krok poznania, ktorý sa
týka hlbokej úrovne jeho osoby, krok, ktorý on
očakáva od "svojich": "A za koho ma pokladáte
vy?" (Mt 16,15). Len viera, ktorú vyznal Peter, a s ním
Cirkev všetkých čias, dostáva sa k jeho srdcu a
preniká do hĺbky tajomstva: Ty si Mesiáš, Syn
živého Boha (Mt 16,16).
|