23. Pane, ja hľadám tvoju tvár (Ž 27,8). Dávna túžba žalmistu nemohla nájsť väčšie a prekvapujúcejšie splnenie ako v sústredenom rozjímaní o tvári Ježiša Krista. V ňom nás Boh naozaj požehnal a dal, aby jeho tvár žiarila nad nami (porov. Ž 67,2). Zároveň nám on, ako Boh a človek, zjavuje aj autentickú tvár človeka, "v plnej miere odhaľuje človeka človeku".¹¹
Ježiš je nový človek (Ef 4,24; porov. Kol 3,10), ktorý volá vykúpené ľudstvo k účasti na svojom božskom živote. V tajomstve vtelenia sú položené základy antropológie, ktorá môže ísť až za svoje hranice a vlastné protirečenia, smerujúc k samému Bohu, ba až k perspektíve "zbožštenia" tým, že vykúpený človek začlenený do Krista má prístup k spoločnému životu s trojjediným Bohom. Túto soteriologickú dimenziu tajomstva vtelenia cirkevní Otcovia veľmi zdôrazňovali: Iba preto, že sa Syn Boží stal naozaj človekom, môže sa človek v ňom a skrze neho stať skutočne Božím dieťaťom. ¹²