27.
Dôležitú pomoc v pohľade na toto tajomstvo
môžeme dostať povedľa teologického bádania
aj z veľkého dedičstva, ktorým je
prežívaná teológia svätých. Oni
poskytujú vzácne náznaky, ktoré nám
umožňujú ľahšie prijať intuíciu viery, a
to pod vplyvom zvláštnych osvietení, ktoré
niektorí z nich dostali od Ducha Svätého, alebo aj
prostredníctvom skúseností, ktoré získali
sami z tých strašných stavov skúšky,
ktoré kresťanská mystika opisuje ako "tmavú
noc". Svätí nezriedka prežili čosi, čo sa
podobá Ježišovej skúsenosti na kríži v
paradoxnom spojení blaženosti a bolesti. V Dialógu
Božej prozreteľnosti Boh Otec ukazuje Kataríne Sienskej ako
môže byť vo svätých dušiach radosť spolu
s utrpením: "Duša je blažená a trpí
bolesť: trpí pre hriechy blížneho, ale
blaží ju jednota a náklonnosť lásky,
ktorú sama prijala. Sväté duše napodobňujú
nepoškvrneného Baránka, môjho jednorodeného
Syna, ktorý bol na kríži blažený, aj keď
trpel bolesť".13 Rovnakým spôsobom
prežíva Terézia z Lisieux svoju agóniu v
spoločenstve s Ježišovou. Na sebe samej si overuje práve
paradox blaženého i úzkosťou naplneného
Ježiša: "Náš Pán v Olivovej záhrade
požíval všetky radosti Najsvätejšej Trojice, ale
jeho agónia nebola preto menej krutá. Je to tajomstvo, ale
uisťujem vás, že z toho, čo skusujem ja sama, už aj
ja trochu chápem".14 Je to objasňujúce
svedectvo! Ostatne, aj samotné rozprávanie evanjelistov
dáva podklad tomuto cirkevnému chápaniu Kristovho
povedomia, keď pripomína, že aj vo svojej vrcholnej bolesti,
keď zomiera, prosí o odpustenie pre svojich mučiteľov
(porov. Lk 23,34) a vyjadruje Otcovi svoju úplnú synovskú
oddanosť: "Otče, do tvojich rúk porúčam
svojho ducha" (Lk 23,46).
|