Ohlasovať slovo

40. Nepochybnou prioritou pre Cirkev na začiatku nového tisícročia je živiť nás Božím slovom, aby sme sa stali "služobníkmi Slova" v našom evanjelizačnom poslaní. Treba si uvedomiť, že už aj v krajinách prvotnej evanjelizácie, stav "kresťanskej spoločnosti", ktorá - napriek mnohým slabostiam, existujúcim vždy vo všetkom ľudskom - vychádzala výslovne z evanjeliových hodnôt, patrí minulosti. Dnes treba odvážne čeliť situácii, ktorá sa v súvise s globalizáciou a ďalším vzájomným prelínaním národov a kultúr, ktoré ju charakterizuje, stáva vždy nestálejšou a náročnejšou. Veľa ráz som v týchto rokoch opakoval výzvu na novú evanjelizáciu. Dnes ju znova zdôrazňujem predovšetkým preto, aby som naznačil, že je potrebné, aby sme v sebe znovu zapálili počiatočné nadšenie a dali sa preniknúť horlivosťou apoštolského ohlasovania, ktoré nasledovalo po zoslaní Ducha Svätého. Musíme v sebe oživiť planúce nadšenie apoštola Pavla, ktorý zvolal: "Beda mi, keby som nehlásal evanjelium!" (1Kor 9,16)
Toto nadšenie určite vzbudí v Cirkvi novú misionársku horlivosť, ktorá sa nebude môcť preniesť iba na nejakú skupinu "špecialistov", ale bude musieť zapojiť do zodpovednosti všetkých členov Božieho ľudu. Kto naozaj stretol Krista, nesmie si ho ponechať pre seba, ale ho musí ohlasovať. Potrebný je nový apoštolský prelom, ktorý by sa prežíval ako každodenné úsilie kresťanských spoločenstiev a skupín. Ten sa však bude musieť uplatňovať s rešpektovaním stále rozdielnejšej cesty každej osoby a s prihliadnutím na rozličné kultúry, v ktorých má kresťanské posolstvo zakotviť tak, aby sa osobitné hodnoty každého národa neodmietli, ale očistili a zdokonalili.
Kresťanstvo tretieho tisícročia bude musieť čoraz lepšie zodpovedať tejto požiadavke inkulturácie. Zachová si nedotknutú svoju totožnosť v plnej vernosti evanjeliovej blahozvesti a cirkevnej tradícii, ale súčasne bude niesť aj charakteristické črty mnohých kultúr a mnohých národov, ktoré ho prijmú a v ktorých zapustí korene. Z krásy tohto mnohotvárneho vzhľadu Cirkvi sme sa tešili zvlášť v Jubilejnom roku. Je to azda len začiatok, akoby náčrt budúceho obrazu, ktorý nám pripravuje Duch Svätý. Ponuka Ježiša Krista sa má predostrieť všetkým s dôverou. Treba sa obrátiť na dospelých, rodiny, na mladých i na deti, a nikdy neskrývať ani najradikálnejšie požiadavky evanjeliového posolstva. Treba však vychádzať v ústrety požiadavkám každého, pokiaľ ide o vnímavosť a reč, podľa príkladu apoštola Pavla, ktorý hovoril: Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých (1Kor 9,22). Keď toto všetko odporúčam, myslím zvlášť na pastoráciu mládeže. Práve pokiaľ ide o mladých, ako som to krátko už spomenul, Jubileum nám poskytlo svedectvo veľkodušnej pripravenosti. Musíme vedieť oceniť túto potešujúcu odpoveď a investovať entuziazmus mladých ako nový talent (porov. Mt 25,15), ktorý nám vložil do rúk Pán, aby sme ho zužitkovali.