45. Priestory spoločenstva sa musia v celom živote každej miestnej cirkvi deň čo deň udržovať a rozširovať. Tu musí spoločenstvo žiariť vo vzťahoch medzi biskupmi, kňazmi a diakonmi, medzi duchovnými pastiermi a celým Božím ľudom, medzi klérom a rehoľníkmi, medzi cirkevnými združeniami a hnutiami. Pre tento cieľ sa majú stále viac uplatňovať organizmy spoluúčasti, predvídané kánonickým právom, ako sú kňazské a pastoračné rady. Ako je známe, tie sa neriadia kritériami parlamentnej demokracie, lebo pôsobia ako poradné, nie rozhodujúce orgány. ²⁹ Tým však nestrácajú význam ani dôležitosť. Teológia a spiritualita spoločenstva totiž inšpirujú účinnú a vzájomnú komunikáciu medzi duchovnými pastiermi a veriacimi. Tak ostávajú vo všetkom podstatnom a priori jednotní, a súčasne ich to pobáda normálne sa zjednocovať aj v diskutabilných otázkach, aby dospeli k vyváženým a spoločne prijímaným rozhodnutiam.
Na dosiahnutie tohto cieľa si musíme osvojiť starú múdrosť, ktorá bez toho, že by spôsobila nejakú ujmu autorite pastierov, vedela by ich povzbudiť k pozornejšiemu počúvaniu celého Božieho ľudu. Významné je, čo pripomína svätý Benedikt jednému opátovi kláštora, keď mu odporúča, aby vypočul aj najmladších členov: "Pán vnukne často práve najmladšiemu, čo je najlepšie".³⁰ A svätý Paulín z Noly povzbudzuje: "Sledujme ústa všetkých veriacich, lebo v každom veriacom vanie Boží Duch".³¹
Ak teda právnická múdrosť kladením presných pravidiel pre angažovanosť ukazuje hierarchickú štruktúru Cirkvi a zaháňa pokušenia svojvôle i nespravodlivých nárokov, spiritualita spoločenstva poskytuje inštitucionálnym prvkom dušu a vedie k dôvere a otvorenosti, ktorá plne zodpovedá dôstojnosti a zodpovednosti každého člena Božieho ľudu.