Vsadiť na lásku

49. Z vnútrocirkevného spoločenstva sa láska - ako to zodpovedá jej prirodzenosti - otvára pre všeobecnú službu a privádza nás k úsiliu o činnú a konkrétnu lásku ku každému človeku. Je to okruh, ktorý rovnako rozhodne charakterizuje kresťanský život, cirkevný štýl i pastoračné plánovanie. Storočie a tisícročie, ktoré sa začínajú, budú ešte musieť vidieť - a je žiadúce, aby to videli čo najdôraznejšie - aký stupeň úsilia vie dosiahnuť láska k najchudobnejším. Ak sme vyšli naozaj zo sústredeného rozjímania o Kristovi, budeme ho musia vidieť predovšetkým v tvári tých, s ktorými sa on chcel stotožniť: "Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne" (Mt 25,35-36). Táto stránka nie je jednoduchou výzvou k láske, ale je to stránka kristológie, ktorá vrhá svetlo na Kristovo tajomstvo. Podľa tejto stránky, práve tak ako podľa svojej pravovernosti, posudzuje Cirkev svoju vernosť Kristovej nevesty.
Isteže neslobodno zabúdať, že nikto nemôže byť vylúčený z našej lásky, "lebo svojím vtelením sa Boží Syn určitým spôsobom spojil s každým človekom".³⁵ Keď sa však držíme evanjeliových slov, ktoré sa nedajú nerozumieť, potom je Kristus zvláštnym spôsobom prítomný v chudobných, čo ukladá Cirkvi prednostne sa rozhodnúť pre nich. Týmto rozhodnutím sa dosvedčuje štýl Božej lásky, jeho prozreteľnosť, jeho milosrdenstvo a určitým spôsobom sa zasievajú do dejín tie semienka Božieho kráľovstva, ktoré tu zanechal sám Ježiš vo svojom pozemskom živote, vychádzajúc v ústrety tým, čo sa naňho obracali vo všetkých svojich duchovných i hmotných potrebách.