52. Všetko toto sa bude musieť prirodzene realizovať špecificky kresťanským štýlom. Pri týchto úlohách majú plniť svoje vlastné povolanie predovšetkým laici, ale bez toho, že by podľahli pokušeniu urobiť z kresťanských spoločenstiev sociálne agentúry. Zvlášť sa bude musieť upraviť vzťah k občianskej spoločnosti, a to tak, aby sa rešpektovala jej autonómia spolu s kompetenciami podľa smerníc sociálnej náuky Cirkvi.
Známe sú snahy, ktoré vyvinul Učiteľský úrad Cirkvi najmä v 20. storočí na to, aby sociálnu skutočnosť vyložil vo svetle evanjelia a poskytol presnejším a organickejším spôsobom svoj príspevok k riešeniu sociálnej otázky, ktorá sa stala medzitým celosvetovým problémom.
Táto etická a sociálna stránka sa javí ako nevyhnutný rozmer kresťanského svedectva. Treba odmietnuť každé pokušenie intimistickej a individualistickej spirituality, ktorá by sa ťažko zlaďovala nielen s požiadavkami lásky, ale aj s logikou vtelenia a nakoniec aj so samotným eschatologickým napätím kresťanstva. Ak nám toto posledné pripomína relatívny charakter dejín, vôbec to pre nás neznamená, že by sme boli zbavení povinnosti utvárať ich. Tu ostáva, viac ako inokedy, aktuálnou náuka Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý hovorí: Je jasné, že "kresťanská blahozvesť neodvracia ľudí od budovania sveta, ani ich nenavádza, aby nedbali o blaho ostatných; naopak, ona ich k tejto činnosti ešte dôraznejšie zaväzuje." ³⁶