3. Predovšetkým sa musíme, drahí bratia a sestry, zamyslieť nad budúcnosťou, ktorá nás očakáva. Mnohokrát sme sa v týchto mesiacoch pozerali na nové tisícročie, ktoré sa pred nami otvára. Jubileum sme prežívali nielen ako spomienku na minulosť, ale aj ako proroctvo budúcnosti. Teraz je potrebné, aby sme si prijatú milosť vzali k srdcu a premenili ju na horlivé predsavzatia a smernice konkrétnych aktivít. K tejto úlohe chcem pozvať všetky miestne cirkvi. V každej z nich, zhromaždenej okolo svojho biskupa, je v počúvaní Božieho slova, v bratskej jednote a v lámaní chleba (porov. Sk 2,42), "skutočne prítomná a činná jedna, svätá, katolícka a apoštolská Cirkev Kristova".¹ Predovšetkým v konkrétnej skutočnosti každej cirkvi nadobúda tajomstvo jediného Božieho ľudu tú zvláštnu podobu, ktorá mu umožňuje udomácniť sa v jednotlivých prostrediach a kultúrach.
Toto zakorenenie Cirkvi v čase a priestore odzrkadľuje v podstate samotné uskutočnenie vtelenia. Teraz teda každá cirkev, keď uvažuje nad tým, čo Duch Svätý povedal Božiemu ľudu v tomto osobitnom roku milosti, ale aj v dlhšom časovom rozpätí od Druhého vatikánskeho koncilu až po Veľké jubileum, preveruje svoju horlivosť a opäť nadobúda nový vzlet pre svoju duchovnú a pastoračnú angažovanosť. Práve preto chcem týmto listom na záver Jubilejného roka poskytnúť príspevok svojej služby Petrovho nástupcu, aby Cirkev čoraz viac žiarila pestrosťou svojich darov a jednotou svojej cesty.