Očistenie pamäti

6. Aby náš pohľad mohol byť čistejší pre uvažovanie o tajomstve, tento Jubilejný rok sa silne vyznačoval prosbou o odpustenie. Platilo to nielen pre jednotlivcov, ktorí skúmali svoj vlastný život, aby si vyprosili milosrdenstvo a dostali osobitný dar odpustenia, ale aj pre celú Cirkev, ktorá si chcela pripomenúť nevernosti, ktorými mnohí jej synovia a dcéry, v priebehu dejín, vrhli tieň na jej tvár Kristovej nevesty.
Na toto spytovanie svedomia sme sa dlho pripravovali. Uvedomovali sme si, že Cirkev, ktorá zahrnuje vo svojom lone hriešnikov, je zároveň "svätá a vždy povinná očisťovať sa".⁴ Vedecké stretnutia nám pomohli spresniť tie aspekty, v ktorých evanjeliový duch v prvých dvoch tisícročiach mal nie vždy patričný lesk. Ako by sme mohli zabudnúť na dojímavú bohoslužbu z 12. marca 2000, pri ktorej som ja sám vo svätopeterskej bazilike uprel svoj pohľad na Ukrižovaného, stal som sa hlasom Cirkvi a prosil som o odpustenie za hriechy všetkých jej synov a dcér. Toto "očistenie pamäti" posilnilo naše kroky na ceste k budúcnosti, a zároveň nás urobilo pokornejšími a bedlivejšími v našej vernosti evanjeliu.