Putujúca Cirkev

8. Nespočetní synovia a dcéry Cirkvi sa vydali akoby po stopách svätých a vystriedali sa tu pri hroboch apoštolov, naplnení túžbou vyznať svoju vieru, vyspovedať sa zo svojich hriechov a prijať spásonosné milosrdenstvo. Bol som tohto roku dojatý nielen pohľadom na zástupy, ktoré napĺňali Námestie svätého Petra počas mnohých bohoslužieb, ale nezriedka som sa pozeral aj na dlhé zástupy pútnikov, ktorí pokojne čakali, aby mohli prejsť Svätou bránou. Snažil som sa predstaviť si životnú históriu každého z týchto pútnikov, ktorú tvoria radosti, úzkosti i bolesti. Históriu, ktorá sa stretla s Kristom, a ktorá sa - v dialógu s ním - znovu vydala na cestu nádeje. Keď som pozoroval neustále prúdiace skupiny, získal som akoby plastický obraz putujúcej Cirkvi. Tej Cirkvi, ktorá sa nachádza - ako hovorí svätý Augustín - "medzi prenasledovaniami sveta a útechami Boha".⁵ My môžeme pozorovať nanajvýš vonkajšiu stránku tejto zvláštnej skutočnosti. Kto môže odhadnúť zázraky milosti, ktoré sa udiali v srdciach? Nám prichodí len zmĺknuť a klaňať sa, pokorne dôverovať v tajomné pôsobenie dobrotivého Boha a ospevovať jeho nekonečnú lásku: Milosrdenstvo Božie ospevovať budem naveky!