Cesta viery

19. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána (Jn 20,20). Tvár, ktorú apoštoli pozorovali po zmŕtvychvstaní, bola tá istá tvár Ježiša, s ktorým žili takmer tri roky, a ktorý ich teraz presvedčil o žiarivej pravde svojho nového života, keď im ukázal svoje ruky a svoj bok (tamže). Isteže, nebolo to ľahké uveriť. Emauzskí učeníci uverili až na konci cesty, ktorá bola pre nich duchovne veľmi náročná (porov. Lk 24,13-35). Apoštol Tomáš uveril, až keď sa presvedčil o zázraku (porov. Jn 20,24-29). Lebo i keď by ho koľkokoľvek ráz videl a dotkol sa ho, v skutočnosti len viera mohla preniknúť naplno k tajomstvu tej tváre. Bola to skúsenosť, ktorú museli učeníci zažiť už za pozemského Kristovho života pri otázkach, ktoré im prichádzali na myseľ vždy, keď sa cítili byť jeho gestami a jeho slovami postavení pred hádanku. K Ježišovi sa v skutočnosti podarí dostať len cestou viery, cestou, ktorej etapy nám naznačuje - ako sa zdá - samo evanjelium v známej scéne pri Cézarei Filipovej (porov. Mt 16,13-20). Ježiš sa pýta učeníkov, ako by chcel robiť prvé hodnotenie svojho poslania, za koho pokladajú "ľudia" Syna človeka. A dostáva od nich odpoveď: "Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov" (Mt 16,14). Je to iste odpoveď, ktorá má určitú úroveň, ale je ešte ďaleko - a veľmi ďaleko - od pravdy. Ľud nepochybne začína tušiť rozhodne výnimočný duchovný rozmer tohto rabbiho, ktorý tak očarujúco rozpráva, ale nepodarí sa im postaviť ho nad tých Božích mužov, ktorí sa objavili v priebehu dejín v Izraeli. Ale Ježiš je v skutočnosti niekto celkom iný! Toto je práve ďalší krok poznania, ktorý sa týka hlbokej úrovne jeho osoby, krok, ktorý on očakáva od "svojich": "A za koho ma pokladáte vy?" (Mt 16,15). Len viera, ktorú vyznal Peter, a s ním Cirkev všetkých čias, dostáva sa k jeho srdcu a preniká do hĺbky tajomstva: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha (Mt 16,16).