26. Milí bratia a sestry, Ježišov výkrik na kríži, to nie je prejav úzkosti nejakého zúfalca, ale modlitba Syna, ktorý z lásky obetuje svoj život Otcovi pre spásu všetkých. Otcom "opustený" Syn, ktorý sa stotožňuje s naším hriechom, zveruje svojho ducha do Otcových rúk. Jeho pohľad ostáva upretý k Otcovi. Práve pre poznanie a skúsenosť, ktorú má s Bohom len on, aj v tejto hodine temna vidí jasne ťarchu hriechu a trpí preň. Len on, ktorý vidí Otca a prežíva v ňom dokonalú radosť, opravdivo chápe, čo znamená hriechom odporovať jeho láske. Ale skôr a viac ako na tele, trpí hrozne na duši. Teologická tradícia sa nevyhýbala otázke, ako mohol Ježiš žiť v hlbokom spojení s Otcom, ktorý je prameňom radosti a blaženosti, a súčasne prežívať agóniu až po výkrik opustenosti. To, že tieto dve zdanlivo nezmieriteľné dimenzie stoja vedľa seba, je v skutočnosti zakotvené v nevyspytateľnej hĺbke hypostatickej jednoty.