27. Dôležitú pomoc v pohľade na toto tajomstvo môžeme dostať povedľa teologického bádania aj z veľkého dedičstva, ktorým je prežívaná teológia svätých. Oni poskytujú vzácne náznaky, ktoré nám umožňujú ľahšie prijať intuíciu viery, a to pod vplyvom zvláštnych osvietení, ktoré niektorí z nich dostali od Ducha Svätého, alebo aj prostredníctvom skúseností, ktoré získali sami z tých strašných stavov skúšky, ktoré kresťanská mystika opisuje ako "tmavú noc". Svätí nezriedka prežili čosi, čo sa podobá Ježišovej skúsenosti na kríži v paradoxnom spojení blaženosti a bolesti. V Dialógu Božej prozreteľnosti Boh Otec ukazuje Kataríne Sienskej ako môže byť vo svätých dušiach radosť spolu s utrpením: "Duša je blažená a trpí bolesť: trpí pre hriechy blížneho, ale blaží ju jednota a náklonnosť lásky, ktorú sama prijala. Sväté duše napodobňujú nepoškvrneného Baránka, môjho jednorodeného Syna, ktorý bol na kríži blažený, aj keď trpel bolesť".¹³ Rovnakým spôsobom prežíva Terézia z Lisieux svoju agóniu v spoločenstve s Ježišovou. Na sebe samej si overuje práve paradox blaženého i úzkosťou naplneného Ježiša: "Náš Pán v Olivovej záhrade požíval všetky radosti Najsvätejšej Trojice, ale jeho agónia nebola preto menej krutá. Je to tajomstvo, ale uisťujem vás, že z toho, čo skusujem ja sama, už aj ja trochu chápem".¹⁴ Je to objasňujúce svedectvo! Ostatne, aj samotné rozprávanie evanjelistov dáva podklad tomuto cirkevnému chápaniu Kristovho povedomia, keď pripomína, že aj vo svojej vrcholnej bolesti, keď zomiera, prosí o odpustenie pre svojich mučiteľov (porov. Lk 23,34) a vyjadruje Otcovi svoju úplnú synovskú oddanosť: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha" (Lk 23,46).