III.
ZNOVU ZAČAŤ U KRISTA

29. "Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt 28,20). Drahí bratia a sestry, táto istota sprevádzala Cirkev cez dve tisícročia a teraz ju oživila v našich srdciach oslava Jubilea. Musíme z nej čerpať obnovené nadšenie pre kresťanský život a urobiť z nej inšpirujúcu silu našej cesty. Preto vo vedomí tejto prítomnosti Vzkrieseného medzi nami, kladieme si dnes otázku, ktorú dostal Peter v Jeruzaleme hneď po svojej turíčnej reči: Čo máme robiť? (Sk 2,37).
Túto otázku si kladieme s optimizmom plným dôvery, ale bez podceňovania problémov. Určite nás nezvádza naivná predstava, že na veľké výzvy dnešných čias sa dá hneď nájsť nejaká "čarovná formula". Nie, nezachráni nás nijaká formula, ale Osoba a istota, s akou nám opakuje: Ja som s vami!
Nejde teda o to, aby sme našli nejaký "nový program". Program tu už máme: je tu už dvetisíc rokov a obsahuje ho evanjelium a živá tradícia. Svoje ťažisko má napokon v samom Kristovi, ktorého treba poznať, milovať a nasledovať, aby sme mohli v ňom žiť trojičným životom a pretvárať s ním dejiny až po ich zavŕšenie v nebeskom Jeruzaleme. Je to program, ktorý sa striedaním čias a kultúr nemení, i keď prihliada na dobu a kultúru z hľadiska úprimného dialógu a účinnej komunikácie. Tento trvalý program je aj naším programom pre tretie tisícročie.
Je však potrebné, aby sa tlmočil v pastoračných smerniciach, primeraných každému spoločenstvu. Jubileum nám poskytlo mimoriadnu príležitosť, aby sa celá Cirkev vydala na niekoľkoročnú spoločnú cestu. Bola to cesta, ktorá sa katecheticky zamerala na tému trojjediného Boha a sprevádzali ju rozličné pastoračné iniciatívy, ktoré mali priniesť plodný zážitok Jubilea. Ďakujem za to, že bol môj návrh, predložený v Apoštolskom liste Tertio millennio adveniente, vo všeobecnosti tak nadšene prijatý.
Teraz už nestojí pred nami nijaký bezprostredný cieľ, ale veľký a náročný horizont každodennej pastorácie. V rámci všeobecných a osvedčených súradníc je potrebné pokračovať v jednom jedinom programe evanjelia, ako sa to robí odjakživa v dejinách všetkých cirkevných skutočností. V samotných miestnych cirkvách sa môžu nastoliť také konkrétne programové línie, ktoré umožnia, aby sa ohlasovanie Ježiša Krista dostalo k jednotlivým osobám, stvárňovalo spoločenstvá a hlboko vplývalo na spoločnosť a kultúru svedectvom o evanjeliových hodnotách. K týmto programovým líniám patria aj pracovné ciele a metódy, vzdelávanie spolupracovníkov, ako aj hľadanie potrebných prostriedkov.
Preto naliehavo povzbudzujem biskupov miestnych cirkví, podporovaných rozličnými zložkami Božieho ľudu, aby s dôverou načrtli etapy budúcej cesty a uviedli do súladu rozhodnutia jednotlivého diecézneho spoločenstva s rozhodnutiami susedných cirkví i Cirkvi všeobecnej.
Tento súlad určite uľahčí aj kolegiálna práca, ktorá sa stala už obvyklou a účinne ju uplatňujú biskupi v biskupských konferenciách i na synodách. Či nebola azda aj cieľom kontinentálnych zhromaždení biskupskej synody, ktoré vypracovaním dôležitých smerníc pre dnešné ohlasovanie evanjelia v mnohorakých súvislostiach a rozličných kultúrach, spolupracovali v príprave na Jubileum? Toto bohaté dedičstvo uvažovania nesmie zapadnúť do zabudnutia. Treba ho konkrétne uplatňovať.
Čaká nás teda strhujúce dielo pastoračného znovuoživenia. Je to práca, ktorá sa týka nás všetkých. Chcel by som však na všeobecné povzbudenie a usmernenie naznačiť niektoré pastoračné priority, ktoré sa pred mojím zrakom vynorili ako zvlášť naliehavé práve v súvislosti so slávením Veľkého jubilea.