31. Keď sa pripomína táto základná pravda a berie sa ako základ nášho plánovania na začiatku nového tisícročia, mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že tu ide o čosi, z čoho sa len máločo bude dať uskutočniť. Veď či sa svätosť môže "plánovať"?
Čo môže toto slovo znamenať v logike pastoračného plánu?
Začleniť do pastoračného plánu svätosť je skutočne rozhodnutie plné dôsledkov. Znamená to vyjadriť presvedčenie, že ak je krst opravdivé vkročenie do Božej svätosti prostredníctvom začlenenia sa do Krista a prijatia Ducha Svätého, bolo by nezmyselné uspokojiť sa s nejakým priemerným životom, prežívaným v znamení minimalistickej etiky a povrchnej religióznosti. Pýtať sa katechumena: "Chceš sa dať pokrstiť?", znamená zároveň sa ho aj pýtať, či sa chce stať svätým. Znamená to, že jeho cesta by sa mala riadiť radikalizmom reči na vrchu: "Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec" (Mt 5,48).
Ako to sám Koncil vysvetlil, tento ideál dokonalosti neslobodno chápať nesprávne, ako keby to bol nejaký druh mimoriadneho života, ktorý môžu viesť len niektorí géniovia svätosti. Cesty svätosti sú mnohoraké a primerané povolaniu každého jednotlivca. Ďakujem Pánovi, že mi doprial v týchto rokoch blahorečiť a svätorečiť toľkých kresťanov. Boli medzi nimi aj mnohí laici, ktorí sa posvätili v najobyčajnejších životných podmienkach. Je príhodný čas znovu presvedčivo predostrieť všetkým túto "vysokú úroveň" každodenného kresťanského života. Celý život cirkevného spoločenstva a kresťanských rodín musí viesť týmto smerom. Je ale tiež zrejmé, že cesty svätosti sú osobnými cestami. Vyžadujú si opravdivú a vlastnú pedagogiku svätosti, ktorá by bola schopná prispôsobiť sa rytmom jednotlivých osôb. Táto pedagogika musí integrovať bohatstvá ponuky, poskytovanej všetkým, tradičnými formami pomoci, ktorá sa dáva osobám a skupinám, ako aj novými formami, ktoré sa poskytujú v združeniach a hnutiach, schválených Cirkvou.