bold = Main text
Document, Number grey = Comment text
1 AG,2 | 1. Cirkev, poslaná k národom, aby
2 AG,2 | Apoštoli, na ktorých je Cirkev postavená, idúc v šľapajách
3 AG,2 | nové podmienky pre ľudstvo, Cirkev - soľ zeme a svetlo sveta4 -
4 AG,3 | 2. Putujúca Cirkev je svojou podstatou misionárska,
5 AG,5 | zostal s nimi naveky20, Cirkev verejne vystúpila pred zástupy,
6 AG,5 | medzi národmi a konečne Cirkev Novej zmluvy stala sa predobrazom
7 AG,5 | katolíckosti viery, lebo Cirkev hovorí všetkými jazykmi
8 AG,5(21) | baziliky sv. Marka v Benátkach.~Cirkev hovorí všetkými jazykmi,
9 AG,5 | Svätý po všetky časy celú Cirkev „zjednocuje v spoločnom
10 AG,6 | do neba30, založil svoju Cirkev ako sviatosť spásy a rozposlal
11 AG,6 | 16,15 a nasl.). Preto má Cirkev povinnosť šíriť vieru a
12 AG,6 | zveľadilo v láske (Ef 4,16). Cirkev teda, poslušná príkazu Kristovmu
13 AG,6 | hlásať evanjelium chudobným, Cirkev, podnecovaná Duchom Svätým,
14 AG,7 | poslanie zamerané. Lebo Cirkev, hoci sama osebe plne disponuje
15 AG,7 | evanjelium, ba zakladať Cirkev medzi národmi alebo skupinami,
16 AG,7 | hlásať evanjelium a sadiť Cirkev v národoch a skupinách,
17 AG,7(34) | apoštolov sadiť („plantare ) Cirkev: porov. Sent. lib. I, dist.
18 AG,7 | toho skupiny, medzi ktorými Cirkev pôsobí, sa nezriedka z rozličných
19 AG,7 | situácia. V tom prípade musí Cirkev skúmať, či táto situácia
20 AG,8 | jedine jemu známymi, predsa Cirkev má povinnosť42 a zároveň
21 AG,9 | prirodzenosťou a jej snahami. Lebo Cirkev, tým že zjavuje Krista,
22 AG,9 | všetci túžia. Kristus a Cirkev, ktorá o ňom vydáva svedectvo
23 AG,9(46) | Mater et Magistra: „...Cirkev je Božím právom všeobecná...
24 AG,10 | príchodom Pánovým, keď sa Cirkev sťa žatva zhromaždí zo štyroch
25 AG,11 | 10. Cirkev, ktorú poslal Kristus prejavovať
26 AG,11 | niekedy sa stavajú proti nemu. Cirkev, aby mohla všetkým priniesť
27 AG,12 | Kresťanské svedectvo~11. Cirkev má byť prítomná v týchto
28 AG,13 | kráľovstva Božieho60, tak aj Cirkev je prostredníctvom svojich
29 AG,13 | nekresťanské náboženstvá.~Avšak Cirkev sa v nijakom prípade nechce
30 AG,14 | v prekypujúcej miere72.~Cirkev prísne zakazuje donucovať
31 AG,16 | plne prijať Krista.~Aby Cirkev zapustila korene a vzmáhala
32 AG,17 | 16. Cirkev vzdáva s veľkou radosťou
33 AG,17 | nedávno získanými pre Krista. Cirkev totiž zapúšťa pevnejšie
34 AG,17 | svedomite zachováva, už keď sa cirkev zriaďuje a priam tak v novozaložených (
35 AG,20 | zvrchovane potrebné, aby im celá Cirkev svojou neprestajnou misijnou
36 AG,21 | 20. Keďže miestna cirkev má byť čím dokonalejším
37 AG,21 | zvláštnej forme, ktorú tam Cirkev nadobudla, je žiadúce, aby
38 AG,22 | 21. Cirkev sa nemôže považovať za naozaj
39 AG,22 | actuositatem.~Nech teda celá mladá cirkev, pri rešpektovaní špecifických
40 AG,28 | zhromaždili Bohu nový ľud, miestnu cirkev pod vedením vlastných pastierov.
41 AG,30 | biskupská rada pre všeobecnú Cirkev 147 venuje medzi záležitosťami
42 AG,33 | pospolitosti vyrástla miestna cirkev, ktorá sa v príhodnom čase
43 AG,36 | 35. Keďže celá Cirkev je misionárska a dielo šírenia
44 AG,40 | Eucharistiu, ktorou sa buduje Cirkev - sú spojení s Kristom,
45 AA,2 | potrebnej slobody účinkovania, Cirkev by sotva mohla byť prítomná
46 AA,3 | 2. Cirkev sa zrodila nato, aby šírením
47 AA,3 | sa volá apoštolát, ktorý Cirkev uskutočňuje pomocou svojich
48 AA,3 | označiť za neužitočný pre Cirkev a pre seba úd, ktorý primerane
49 AA,8 | otrokmi než pánmi.~Celá Cirkev sa má usilovať o to, aby
50 AA,9 | 13,35).~Avšak ako svätá Cirkev vo svojich začiatkoch spájala
51 AA,9 | povinnosť a neodňateľné právo. Cirkev má teda v nevšednej úcte
52 AA,12 | so zreteľom na Krista a Cirkev (porov. Ef 5,32), apoštolát
53 AA,12 | zvlášť veľký význam pre Cirkev i pre občiansku spoločnosť.~
54 AA,12 | evanjelia, alebo kde je Cirkev iba v začiatkoch, alebo
55 AA,14 | dobro a potom i Krista a Cirkev; bratskou láskou, ktorou
56 AA,17 | apoštolátu, ktorými laici budujú Cirkev a posväcujú svet, obrodzujúc
57 AA,23 | ustanovizní a ich podujatí. A Cirkev má veľkú radosť z toho,
58 AA,24 | Svätý ustanovil, aby viedli Cirkev Božiu (porov. Sk 20,28),
59 AA,25 | úsudku. Ich prostredníctvom Cirkev môže za určitých okolností
60 DH,2 | je katolícka a apoštolská Cirkev, ktorú Pán Ježiš poveril,
61 DH,7 | občianske vrchnosti i na Cirkev a na iné náboženské spoločnosti,
62 DH,13 | 12. Cirkev teda, verná pravde evanjelia,
63 DH,14 | na samé prvé miesto, aby Cirkev mala takú slobodu činnosti,
64 DH,14 | jednorodený Syn Boží ňou obdaroval Cirkev, ktorú si nadobudol vlastnou
65 DH,14 | akejkoľvek verejnej moci Cirkev si nárokuje slobodu ako
66 DH,14 | evanjelium všetkému stvoreniu33. Cirkev si rovnako nárokuje slobodu
67 DH,14 | úprimne uplatňuje aj v praxi, Cirkev má podľa práva a podľa skutočného
68 DH,15 | 14. Aby bola katolícka Cirkev poslušná Božiemu príkazu: „
69 DH,15 | oslávilo (2Sol 3,1).~Preto sa Cirkev naliehavo obracia na svoje
70 DH,15 | vôle Kristovej katolícka Cirkev je učiteľkou pravdy a má
71 DV,8 | ktorom na zemi putujúca Cirkev kontempluje Boha, od ktorého
72 DV,9 | žiť a rásť vo viere. Takto Cirkev vo svojom učení, živote
73 DV,9 | hodnovernú charizmu pravdy. Cirkev totiž v priebehu vekov,
74 DV,9 | zoznam (kánon) svätých kníh Cirkev pozná z tohto podania, pomocou
75 DV,10 | vysvetľovali a šírili. A preto Cirkev nečerpá istotu o všetkom,
76 DV,12 | Ducha Svätého. Svätá Matka Cirkev má totiž na základe apoštolskej
77 DV,18 | Ježiša Krista a zhromažďovali Cirkev. Spisy Nového zákona sú
78 DV,19 | Slova, nášho Spasiteľa.~Cirkev vždy a všade tvrdila a tvrdí,
79 DV,20 | 19. Svätá Matka Cirkev rozhodne a jednostajne tvrdila
80 DV,22 | 21. Cirkev vždy mala v úcte Písmo sväté
81 DV,22 | a podáva ho aj veriacim. Cirkev vždy mala a má sväté Písmo
82 DV,22 | oporou a životnou silou pre Cirkev a pre jej dietky posilou
83 DV,23 | najprístupnejšie. Z tohto dôvodu Cirkev hneď odprvoti prijala za
84 DV,23 | prístupné v každom čase, Cirkev s materinskou starostlivosťou
85 DV,24 | Nevesta vteleného Slova, Cirkev, poučovaná Duchom Svätým,
86 GS,1(1) | Pastorálna konštitúcia „Cirkev v súčasnom svete , i keď
87 GS,1(1) | druhej.~V prvej časti vykladá Cirkev svoje učenie o človeku,
88 GS,4 | pokoleniu spasiteľné sily, ktoré Cirkev, vedená Duchom Svätým, dostáva
89 GS,4 | zodpovedalo tomuto povolaniu. Cirkev nevedú nijaké pozemské ambície.
90 GS,5 | 4. Aby mohla Cirkev plniť toto poslanie, jej
91 GS,11 | tomto pozemskom živote?~Nuž Cirkev verí, že Kristus, ktorý
92 GS,11 | a Majstrovi. Okrem toho Cirkev tvrdí, že napriek všetkým
93 GS | Prvá časť~CIRKEV A POVOLANIE ČLOVEKA ~
94 GS,12 | treba očistiť.~Čo si myslí Cirkev o človeku? Aké rady dať
95 GS,13 | neistote a úzkostiach. Nuž Cirkev hlboko pociťuje tieto ťažkosti
96 GS,19 | akákoľvek predstavivosť, zatiaľ Cirkev poučená Božím zjavením tvrdí,
97 GS,22 | 21. Cirkev, verná Bohu i človeku, nemôže
98 GS,22 | serióznemu a dôkladnému výskumu.~Cirkev tvrdí, že uznávať Boha nie
99 GS,22 | jeho blaženosti. Okrem toho Cirkev učí, že eschatologická nádej
100 GS,22 | Cirkvi a jej údov. Lebo Cirkev má spítomňovať a takrečeno
101 GS,22 | za znamenie jednoty.~Hoci Cirkev vonkoncom odmieta ateizmus,
102 GS,22 | rozvážneho dialógu. Preto Cirkev vyslovuje svoje poľutovanie
103 GS,22 | Evanjeliu Kristovom.~Lebo Cirkev veľmi dobre vie, že jej
104 GS,33 | spoločenstvo svojho Tela, t.j. Cirkev. V tomto Tele všetci sú
105 GS,34 | jednotlivcov a spoločenstiev? Cirkev, strážkyňa zvereného pokladu
106 GS,38 | vnútornú ucelenosť.~Preto Cirkev Kristova, skladajúc dôveru
107 GS,41 | spolunažíva a spolupracuje.~Cirkev zrodená z lásky večného
108 GS,41 | spoločenskej jednoty 85. A tak Cirkev, v tom istom čase „viditeľné
109 GS,41 | rušivo pôsobí hriech. Avšak Cirkev, sledujúc svoj vlastný spasiteľný
110 GS,41 | činnosti hlbší zmysel a význam. Cirkev verí, že prostredníctvom
111 GS,41 | ľudskejšími.~Okrem toho katolícka Cirkev si zo srdca vysoko váži
112 GS,42 | svojich práv. Keďže však Cirkev je poverená robiť zjavným
113 GS,42 | najhlbšiu pravdu o človekovi. Cirkev dobre vie, že jedine Boh,
114 GS,42 | Na základe tejto viery Cirkev vie uchrániť dôstojnosť
115 GS,42 | upevňuje v jej dôstojnosti.~Cirkev teda, v mene sebe zvereného
116 GS,43 | Božieho. A keď treba, aj Cirkev môže, ba má podľa časových
117 GS,43 | charitatívne a im podobné diela.~Cirkev uznáva aj všetko dobré v
118 GS,43 | jednota. Lebo sila, ktorú Cirkev môže vliať do dnešnej ľudskej
119 GS,43 | prostriedkami.~Okrem toho, Cirkev vzhľadom na svoje poslanie
120 GS,43 | poslanie. Z tej príčiny Cirkev vyzýva svoje deti, ale aj
121 GS,43 | Okrem toho vyhlasuje, že Cirkev chce napomáhať a zveľaďovať
122 GS,43 | zlučiteľné s jej poslaním. Cirkev si nič tak vrúcne neželá
123 GS,44 | ktorým je zverená úloha viesť Cirkev Božiu, nech spolu so svojimi
124 GS,44 | svojimi veriacimi dokazujú, že Cirkev už samou svojou prítomnosťou,
125 GS,44 | jednote Božej rodiny 99.~Hoci Cirkev pôsobením Ducha Svätého
126 GS,44 | neškodili šíreniu evanjelia. Cirkev takisto vie, že na základe
127 GS,44 | Vedená Duchom Svätým, Matka Cirkev neprestajne napomína svojich
128 GS,45 | je v záujme sveta uznať Cirkev ako historickú skutočnosť
129 GS,45 | kvas spoločnosti, priam tak Cirkev dobre vie, koľko sama prijala
130 GS,45 | sa odlišujúcich názorov, Cirkev potrebuje zvlášť pomoc tých,
131 GS,45 | vhodnejšie predkladať.~Keďže Cirkev má viditeľnú spoločenskú
132 GS,45 | prispôsobiť našim časom. Cirkev s uznaním pociťuje, že ona
133 GS,45 | vonkajších činiteľov. Ba čo viac, Cirkev uznáva, že mnoho získala
134 GS,46 | 45. Či už Cirkev pomáha svetu, alebo od neho
135 GS,46 | rodine, vyplýva z toho, že Cirkev je „všeobecnou sviatosťou
136 GS,49 | milovali, ako si on zamiloval Cirkev a seba samého obetoval za
137 GS,52 | nehrozia sa ani vraždy. Avšak Cirkev pripomína, že nemôže jestvovať
138 GS,59 | vtelenom Synovi.~Tak isto Cirkev, žijúc v priebehu vekov
139 GS,59 | spoločenstva veriacich.~Lenže Cirkev je v tom istom čase poslaná
140 GS,59 | kultúry; a tým získava tak Cirkev, ako aj jednotlivé kultúry.~
141 GS,59 | národa a každej doby. A tak Cirkev, plniac svoje poslanie130,
142 GS,59(130)| nie šíriť civilizáciu. Ak Cirkev šíri civilizáciu, tak sa
143 GS,60 | 59. Z uvedených dôvodov Cirkev všetkým pripomína, že kultúra
144 GS,60 | viery a spôsob rozumu, a že Cirkev vôbec nezabraňuje, aby „
145 GS,63 | 62. Hoci Cirkev hodne prispela ku kultúrnemu
146 GS,63 | pričiniť, aby umelci cítili, že Cirkev má pochopenie pre ich činnosť
147 GS,63 | náležitej slobode. Nech má Cirkev porozumenie aj pre nové
148 GS,64 | všetkých. Za tým cieľom Cirkev v priebehu vekov vypracovala
149 GS,76 | záujme všeobecného dobra. Cirkev pokladá za chválitebnú a
150 GS,77 | svojimi duchovnými pastiermi.~Cirkev vzhľadom na svoje poslanie
151 GS,77 | Politické spoločenstvo a Cirkev sú na svojom vlastnom poli
152 GS,77 | žije v ľudských dejinách. Cirkev však, zakotvená v láske
153 GS,77 | navzájom úzko späté a sama Cirkev upotrebúva časné prostriedky,
154 GS,77 | časových okolností a pomerov.~Cirkev, ktorej úlohou je napomáhať
155 GS,83 | strašný pokoj smrti. Ale Cirkev Kristova, keď uprostred
156 GS,85 | predísť vojnám každého druhu. Cirkev sa teší duchu pravého bratstva,
157 GS,90 | 89. Cirkev mocou svojho božského poslania,
158 GS,90 | nevyhnutne potrebné, aby bola Cirkev prítomná v samom spoločenstve
159 GS,93 | 92. Keďže Cirkev má za poslanie osvietiť
160 GE,2 | zároveň lásku.~Svätá Matka Cirkev dostala od svojho Božského
161 GE,2 | povolaním4. Práve preto má Cirkev svoj podiel aj na pokroku
162 GE,2 | Týmto svojim dietkam je teda Cirkev povinná poskytovať ako Matka
163 GE,2 | svojho výchovného poslania Cirkev sa usi luje používať všetky
164 GE,2(15) | Cirkev chváli občianske, národné
165 GE,2 | k apoštolskej činnosti. Cirkev pripisuje veľký význam aj
166 GE,2 | poskytovať22.~7) Okrem toho, Cirkev vo vedomí svojej veľmi vážnej
167 GE,2 | poskytujú duchovnú pomoc.~Cirkev ďalej upozorňuje rodičov
168 GE,2(23) | Cirkev pripisuje veľký význam apoštolskej
169 GE,2 | okolností rozličné formy29. Cirkev si, prirodzene, veľmi cení
170 GE,2 | ktorým chýba dar viery.~10) Cirkev sa priam tak horlivo stará
171 GE,2 | profesorské povolanie.~11) Cirkev veľmi mnoho očakáva od činnosti
172 ChD,4 | sa stará o partikulárnu cirkev, ktorá mu bola pridelená,
173 ChD | I.~BISKUPI A VŠEOBECNÁ CIRKEV~
174 ChD,6 | účasť na starosti o celú Cirkev13. ~
175 ChD,7 | ostatnými biskupmi zodpovedný za Cirkev14. Nech venujú osobitnú
176 ChD,12 | vytvárajúc tak partikulárnu cirkev, oddanú svojmu arcipastierovi,
177 ChD,12 | katolícka a apoštolská Cirkev Kristova.~Jednotliví biskupi,
178 ChD,12 | starosť o určitú partikulárnu cirkev, sú pod autoritou najvyššieho
179 ChD,14 | zvestovať evanjelium.~Keďže Cirkev má nadviazať dialóg s ľudskou
180 ChD,16 | prejavoval cit pre celú Cirkev Kristovu. Preto nech čo
181 ChD,17 | ekumenizmus, ako ho chápe Cirkev29. I nepokrstených nech
182 ChD,39 | dobro, ktoré im poskytuje Cirkev, hlavne vhodným prispôsobením
183 LG,2 | tvár Cirkvi. Keďže však Cirkev je v Kristovi akoby sviatosťou
184 LG,4 | poslušnosťou uskutočnil vykúpenie. Cirkev, čiže kráľovstvo Kristovo,
185 LG,5 | zoslaný Duch Svätý, aby Cirkev ustavične posväcoval a aby
186 LG,5 | 4,6; Rim 8,15-16 a 26). Cirkev - ktorú privádza k všetkej
187 LG,5 | 4; Gal 5,22). Omladzuje Cirkev silou evanjelia, stále ju
188 LG,5 | Zjv 22,17).~A tak sa celá Cirkev javí ako „jednotou Otca,
189 LG,6 | od Otca (porov. Sk 2,33). Cirkev teda, vybavená darmi svojho
190 LG,7 | alebo aj z rodiny a svadby.~Cirkev je totiž ovčinec, ktorého
191 LG,7 | ovce (porov. Jn 10,11-16).~Cirkev je hospodárstvo čiže pole
192 LG,7 | národmi (Rim 11,13-26). Cirkev zasadil nebeský Hospodár
193 LG,7 | ratolestiam, totiž nám, čo skrze Cirkev zostávame v ňom, a bez ktorého
194 LG,7 | nemôžeme vykonať (Jn 15,1-5).~Cirkev sa častejšie nazýva aj stavbou
195 LG,7 | základe apoštoli budujú Cirkev (porov. 1Kor 3,11), ktorá
196 LG,7 | ženícha (Zjv 21,1 a nasl.).~Cirkev sa volá aj „nebeský Jeruzalem
197 LG,7 | porov. Ef 3,19). Zatiaľ však Cirkev putuje na tejto zemi ďaleko
198 LG,8 | Kristus naozaj miluje Cirkev ako svoju nevestu, stanúc
199 LG,8 | telo (porov. Ef 5,25-28); a Cirkev je zas poddaná svojej Hlave (
200 LG,8 | plnosť Božstva (Kol 2,9). On Cirkev, ktorá je jeho telom a jeho
201 LG,9 | ustavične udržuje svoju svätú Cirkev ako viditeľné ústrojenstvo
202 LG,9 | spoločenstvo a duchovnú vospolnosť, Cirkev pozemskú a Cirkev oplývajúcu
203 LG,9 | vospolnosť, Cirkev pozemskú a Cirkev oplývajúcu nebeskými darmi,
204 LG,9 | na nemalú podobnosť, sa Cirkev prirovnáva tajomstvu vteleného
205 LG,9 | 4,16) 11.~Toto je jediná Cirkev Kristova, ktorú vo Vyznaní
206 LG,9 | pravdy (1Tim 3,13). Táto Cirkev, ustanovená na tomto svete
207 LG,9 | a prenasledovaní, tak aj Cirkev je povolaná kráčať po tej
208 LG,9 | 2Kor 8,9) pre nás; tak aj Cirkev, hoci potrebuje ľudské prostriedky,
209 LG,9 | Lk 19,10). Podobne aj Cirkev zahrňuje láskou všetkých,
210 LG,9 | ľudu (porov. Žid 2,17), kým Cirkev, ktorá zahrnuje vo svojom
211 LG,9 | oddáva pokániu a sebaobnove.~Cirkev napreduje vo svojej púti
212 LG,10 | jednoty a pokoja, a ustanovil Cirkev, aby bola všetkým i každému
213 LG,10 | národov a ich hranice. A Cirkev napreduje uprostred pokušení
214 LG,12 | a modlitbou kňazov celá Cirkev porúča chorých trpiacemu
215 LG,12 | Kristovom ustanovení živiť Cirkev slovom Božím a milosťou
216 LG,14 | Oživovateľa, aby bol pre celú Cirkev, ako aj pre jednotlivých
217 LG,14 | porov. Jn 18,36), preto Cirkev, čiže ľud Boží, šíriac toto
218 LG,14 | pomocou ktorého sa katolícka Cirkev účinne a neprestajne usiluje
219 LG,15 | podanie učí, že táto putujúca Cirkev je potrebná na spasenie.
220 LG,15 | už touto túžbou. A Matka Cirkev ich miluje a stará sa o
221 LG,16 | 15. Cirkev sa z viacerých dôvodov cíti
222 LG,16 | určil Kristus31. A Matka Cirkev sa neprestajne modlí, dúfa
223 LG,17 | Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale hľadajú Boha úprimným
224 LG,17 | nich dobrého a pravdivého, Cirkev pokladá za prípravu cesty
225 LG,17 | krajnému zúfalstvu. Práve preto Cirkev, na slávu Božiu a spásu
226 LG,18 | spasiteľnú pravdu prijala Cirkev od Apoštolov, aby ho plnila
227 LG,18 | svet. Hlásaním evanjelia Cirkev privádza všetkých, čo ju
228 LG,18 | kým nedosiahnu plnosť. Cirkev sa pritom pričiňuje o to,
229 LG,18 | čistú„ (Mal 1,11) 36. A tak Cirkev sa modlí a pracuje, aby
230 LG,19 | večný Pastier, založil svätú Cirkev, vyšlúc Apoštolov, ako on
231 LG,20 | 21-23), a tak rozširovali Cirkev a pod vedením Pána ju svojou
232 LG,20 | zhromažďujú všeobecnú Cirkev, ktorú Pán založil na Apoštoloch
233 LG,21 | ktoré majú hlásať, je pre Cirkev v každom čase základom všetkého
234 LG,21 | ustanovil za dozorcov, aby pásli Cirkev Božiu (porov. Sk 20,28).
235 LG,21 | aj úrad Apoštolov viesť Cirkev, ktorý má natrvalo vykonávať
236 LG,24 | pozostáva jedna jediná katolícka Cirkev68. A preto jednotliví biskupi
237 LG,24 | pápežom reprezentujú celú Cirkev vo zväzku pokoja, lásky
238 LG,24 | Kristovho69 starať sa o celú Cirkev. A hoci sa táto starostlivosť
239 LG,24 | biskupi dobre spravujú svoju cirkev, ako časť všeobecnej Cirkvi,
240 LG,26 | cirkevnom sneme, sú pre celú Cirkev učiteľmi a rozhodcami vo
241 LG,26 | uznal za dobré obdariť svoju Cirkev pri definovaní učenia vo
242 LG,27 | obetovať85, a vďaka ktorej Cirkev stále žije a vzrastá. Táto
243 LG,27 | a vzrastá. Táto Kristova Cirkev skutočne jestvuje vo všetkých
244 LG,27 | katolícka a apoštolská Cirkev90. Veď „účasť na Tele Kristovom
245 LG,28 | majú vinúť k biskupovi ako Cirkev k Ježišovi Kristovi a ako
246 LG,29 | pôsobisku zjavnou všeobecnú Cirkev a účinne napomáhajú výstavbu
247 LG,31 | veľký osoh sú laici pre celú Cirkev. Veď duchovní pastieri vedia,
248 LG,33 | 32. Svätá Cirkev prejavuje z Božieho ustanovenia
249 LG,38 | ustanovizní, ktoré na to zriadila Cirkev, a to vždy pravdivo, smelo
250 LG,38 | veľmi mnohé dobrodenia pre Cirkev: tak sa totiž prehlbuje
251 LG,38 | záležitostiach, aby tak celá Cirkev, za pomoci všetkých svojich
252 LG,40 | 39. Veríme, že Cirkev, ktorej tajomstvo svätý
253 LG,40 | Svätý 121, si zamiloval Cirkev sťa svoju nevestu a seba
254 LG,42 | vlastným príkladom viedli Cirkev k stále väčšej svätosti,
255 LG,43 | ako On vylieva svoju krv, Cirkev pokladá za význačný dar
256 LG,43 | zdržanlivosť pre kráľovstvo nebeské Cirkev vždy mala v obzvláštnej
257 LG,43 | duchovnej plodnosti vo svete.~Cirkev uvažuje aj nad napomenutím
258 LG,43 | mu v tom svedectvo, Matka Cirkev sa raduje, že má vo svojom
259 LG,44 | Pastieri, sú darom Božím, ktorý Cirkev prijala od svojho Pána a
260 LG,44 | neprestajne uchováva. Sama Cirkev sa ich svojou autoritou
261 LG,45 | všade na svete. Preto aj Cirkev chráni a napomáha svojský
262 LG,46 | apoštolskej činnosti144.~Cirkev zas svojím schválením nielenže
263 LG,46 | Bohu zasvätený stav. Lebo Cirkev sama, z moci, ktorú dostala
264 LG,47 | aby ich prostredníctvom Cirkev vskutku čoraz lepšie predstavovala
265 LG,49 | 48. Cirkev, do ktorej nás všetkých
266 LG,49 | Ducha a skrze neho ustanovil Cirkev, svoje Telo, ako všeobecnú
267 LG,49 | anticipuje na tomto svete, lebo Cirkev sa vyznačuje už na tejto
268 LG,49 | porov. 2Pt 3,13), putujúca Cirkev má vo svojich sviatostiach
269 LG,50 | jeho Ducha, tvoria jedinú Cirkev a sú navzájom spojení v
270 LG,50 | Kristom väčšmi posilňujú celú Cirkev vo svätosti, povznášajú
271 LG,51 | 50. Putujúca Cirkev veľmi dobre pochopila toto
272 LG,51 | nich aj svoje orodovania. Cirkev vždy verila, že Apoštoli
273 LG,51 | 9), zhromaždení v jednu Cirkev, jediným chválospevom zvelebujeme
274 LG,52 | Zjv 21,23). Vtedy celá Cirkev svätých vo zvrchovanej blaženosti
275 LG,54 | viere a láske, a katolícka Cirkev, poučená Duchom Svätým,
276 LG | III. PANNA MÁRIA A CIRKEV ~
277 LG,63 | podriadené poslanie Márie Cirkev neváha vyznávať, neprestajne
278 LG,65 | 64. Nuž aj Cirkev, ktorá kontempluje jej tajomnú
279 LG,66 | v Preblahoslavenej Panne Cirkev už dosiahla dokonalosť,
280 LG,66 | vyvolených ako vzor čností. Cirkev na ňu myslí s láskou a rozjíma
281 LG,66 | aj k láske k Otcovi. No i Cirkev tým, že hľadá slávu Kristovu,
282 LG,66 | vôľu Božiu. Z toho dôvodu Cirkev i pri svojej apoštolskej
283 LG,66 | porodila Krista, ktorý sa skrze Cirkev narodil a rástol aj v srdciach
284 LG,67 | všetkých anjelov a ľudí, Cirkev právom preukazuje osobitnú
285 LG,67 | voči Bohorodičke, ktoré Cirkev odobrila v medziach zdravého
286 IM,2 | zo stvorených vecí, Matka Cirkev s osobitnou starostlivosťou
287 IM,3 | 2. Matka Cirkev si je vedomá, že správne
288 IM,4 | 3. Katolícku Cirkev založil Kristus Pán, aby
289 IM,4 | ako ich správne používať.~Cirkev má teda prirodzené právo
290 NAe,2 | národmi sa stávajú tesnejšími, Cirkev skúma pozornejšie svoj postoj
291 NAe,3 | posvätné obrady.~Katolícka Cirkev nič nezavrhuje z toho, čo
292 NAe,3 | osvecuje všetkých ľudí. Cirkev však ohlasuje a je povinná
293 NAe,3 | so sebou všetko4.~Preto Cirkev povzbudzuje svojich synov
294 NAe,4 | 3. Cirkev sa s úctou díva i na moslimov,
295 NAe,5 | potomstvom Abrahámovým.~Lebo Cirkev Kristova uznáva, že počiatky
296 NAe,5 | spasiteľným plánom Božím. Cirkev vyznáva, že všetci v Krista
297 NAe,5 | krajiny otroctva. Preto Cirkev nemôže zabudnúť, že prijala
298 NAe,5 | planej, t.j., pohania7. Lebo Cirkev verí, že Kristus, náš pokoj,
299 NAe,5 | sebe jedno8.~Okrem tohto Cirkev má vždy pred očami slová
300 NAe,5 | prorokmi a tým istým Apoštolom Cirkev čaká deň, ktorý je známy
301 NAe,5 | Kristovom umučení. A hoci Cirkev je novým ľudom Božím, predsa
302 NAe,5 | duchom Kristovým.~Okrem toho Cirkev, ktorá odsudzuje každé prenasledovanie
303 NAe,5 | ako vždy tvrdila a tvrdí Cirkev - dobrovoľne podstúpil svoje
304 NAe,6 | z toho vyplývajú.~Preto Cirkev zavrhuje akúkoľvek diskrimináciu
305 OT,3(3) | ťažkosťami, na ktoré trpí dnešná Cirkev, temer všade popredné miesto
306 OT,7 | Boh nedopustí, aby jeho Cirkev zostala bez duchovných,
307 OT,10 | Do akej miery miluje kto Cirkev Kristovu, do takej miery
308 OT,15 | pokolenia, ustavične vyúsťuje v Cirkev a uplatňuje sa hlavne kňazskou
309 OE,2 | 1. Katolícka Cirkev má vo veľkej vážnosti ustanovizne,
310 OE,3 | 2. Svätá katolícka Cirkev, tajomné Telo Kristovo,
311 OE,3 | očividnou. A teda katolícka Cirkev chce, aby zostali zachované
312 OE,6 | cirkvi zaslúžili o celú Cirkev5. Preto tento svätý cirkevný
313 OE,15(15) | Posv. kongr. pre Východnú cirkev, 1. mája 1948; Najv. kongr.
314 OE,15(16) | Posv. kongr. pre Východnú cirkev, dekrét „de Sacramento Confirmationis
315 OE,19(23) | Posv. kongr. pre Východnú cirkev r. 1957 dávajú dovolenie
316 OE,22(26) | Posv. kongr. pre Východnú cirkev, dekr. 1. marca 1929, č.
317 OE,27 | duší. Práve preto katolícka Cirkev podľa časových, miestnych
318 OE,31 | okolnosti, kým katolícka Cirkev a oddelené Východné cirkvi
319 PC,2 | rehoľné spoločenstvá, ktoré Cirkev s radosťou prijala a odobrila
320 PC,2 | miere prispela k tomu, že Cirkev je nielen schopná konať
321 PC,2 | pre jeho Telo, t.j. pre Cirkev (porov. Kol 1,24). Preto
322 PC,2 | jej apoštolát.~Aby však Cirkev mala v súčasných okolnostiach
323 PC,6 | ich sebaobetovanie prijala Cirkev, nech vedia, že sa oddali
324 PC,9 | lásky, ktoré im zverila Cirkev a ktoré majú vykonávať v
325 PC,10 | záskala vynikajúce zásluhy o Cirkev a ľudskú spoločnosť. Hlavnou
326 PC,10 | životný ráz, keďže je pre Cirkev mimoriadne užitočný. ~
327 PO,2 | zemi neprestajne buduje Cirkev na ľud Boží, Telo Kristovo
328 PO,4(20) | vonkajšie okolnosti, v ktorých Cirkev žije. Cirkev totiž nemôže
329 PO,4(20) | v ktorých Cirkev žije. Cirkev totiž nemôže zostať nečinná
330 PO,4(20) | správanie. Veď každý vie, že Cirkev nie je odlúčená od sveta,
331 PO,4(20) | 16). A o to isté prosí aj Cirkev.~Ale odlišnosť ešte neznamená
332 PO,4(20) | ani pohŕdanie. Lebo ak sa Cirkev odlišuje od sveta, nestavia
333 PO,7 | miestnu, ale aj všeobecnú Cirkev. A miestna pospolitosť sa
334 PO,7(54) | a neúčasťou neukracovali Cirkev a neumenšovali telo Kristovo
335 PO,8(56) | c. VII: „Spravujú totiž Cirkev Kristovu a zúčastňujú sa
336 PO,12 | našich duší84 ustanovil svoju Cirkev tak, žeby ľud, ktorý si
337 PO,12 | účastným starosti o celú Cirkev, aby ľudu Božiemu tu na
338 PO,12 | ktoré má naporúdzi88, aby Cirkev vždy mala kňazov, ktorých
339 PO,13 | Telo Kristovo, ktorým je Cirkev. Už síce krstným zasvätením
340 PO,14(106)| úkonom Krista a Cirkvi. A Cirkev je naučená obetovať samu
341 PO,17 | 16. Cirkev si vždy veľmi vysoko cenila,
342 PO,17 | kňazstve Kristovom, ba i celá Cirkev. Okrem toho tento svätý
343 PO,18 | kňazov veľký význam preto, že Cirkev plní svoje poslanie uprostred
344 PO,18 | tie ciele, pre ktoré je Cirkev oprávnená vlastniť časné
345 PO,19 | vzbudzuje v ľude Božom a Cirkev odporúča, ba niekedy aj
346 PO,20 | teologických vied, ktorý Cirkev naskrz potrebuje. ~
347 PO,21 | túto službu chudobným si Cirkev hneď od prvopočiatku vždy
348 PO,23 | Svätý, medzitým čo pobáda Cirkev, aby kliesnila nové cesty
349 SC,3 | ohlasovali Krista, a tak ukazuje Cirkev tým, čo sú mimo nej, ako
350 SC,5 | vyhlasuje, že svätá Matka Cirkev má všetky právoplatne uznané
351 SC,7 | priam na Turíce, keď sa Cirkev ukázala svetu, tí, čo „prijali
352 SC,7 | Sk 2,41-47). Odvtedy sa Cirkev nikdy neprestala schádzať
353 SC,8 | sväté Písmo. Napokon, keď sa Cirkev modlí a spieva, je prítomný
354 SC,8 | Kristus si vždy pridružuje Cirkev, svoju milovanú nevestu,
355 SC,10 | poslaní (Rim 10,14-15).~Preto Cirkev hlása posolstvo spásy tým,
356 SC,15 | 14. Matka Cirkev si veľmi želá, aby sa všetci
357 SC,22 | 21. Dobrá Matka Cirkev, aby lepšie zabezpečila
358 SC,34 | skutočností, určil Kristus alebo Cirkev. Preto viera účastníkov
359 SC,34 | Rim 15,4), ale aj keď sa Cirkev modlí, keď spieva, alebo
360 SC,38 | viery ani všeobecného dobra, Cirkev si neželá uložiť prísnu
361 SC,42 | chráme, v presvedčení, že Cirkev sa zvlášť prejavuje v plnej
362 SC,43 | predstavujú celú viditeľnú Cirkev, ustanovenú po celom svete.~
363 SC,49 | 48. Preto sa Cirkev veľmi stará o to, aby v
364 SC,53 | ľudu konali prosby za svätú Cirkev, za tých, ktorí nám vládnu,
365 SC,60 | 60. Svätá Matka Cirkev ustanovila popritom sväteniny.
366 SC,102 | 102. Dobrotivá Matka Cirkev pokladá si za povinnosť
367 SC,102 | Veľkú noc.~Cez rok však Cirkev postupne predkladá celé
368 SC,103 | tajomstiev Kristových svätá Cirkev si uctieva osobitnou láskou
369 SC,103 | dielom svojho Syna. V nej Cirkev obdivuje a velebí vznešené
370 SC,103 | tom najvernejšom obraze, Cirkev s radosťou pozoruje, akou
371 SC,104 | Do tohto ročného cyklu Cirkev zaradila aj spomienkové
372 SC,104 | výročité sviatky svätých Cirkev vlastne ohlasuje veľkonočné
373 SC,105 | 105 Cirkev napokon prehlbuje vzdelanie
374 SC,106 | dni Kristovho vzkriesenia, Cirkev slávi veľkonočné tajomstvo (
375 SC,111 | 111. Svätých si Cirkev uctieva podľa tradície a
376 SC,111 | rehoľným rodinám a na celú Cirkev nech sa rozšíria iba sviatky
377 SC,112 | slávnostnejší ráz. Pritom Cirkev odobruje a dovoľuje používať
378 SC,116 | 116. Cirkev pokladá gregoriánsky spev
379 SC,122 | k Bohu.~Dobrotivá Matka Cirkev bola preto v každom čase
380 SC,122 | nadprirodzených skutočností. Ba Cirkev sa vždy právom pokladala
381 SC,122 | osobitnou starostlivosťou Cirkev bedlila nad tým, aby chrámové
382 SC,123 | 123. Cirkev nikdy nemala za svoj ani
383 SC | občianskej spoločnosti, Cirkev sa nestavia iba proti tým,
384 UR,2 | totiž založil jednu jedinú Cirkev, a predsa mnohé kresťanské
385 UR,3 | a naplňuje i vedie celú Cirkev, uskutočňuje túto podivnú
386 UR,3 | milosti a služby5 a obohacuje Cirkev Ježiša Krista rozličnými
387 UR,3 | upevňoval túto svoju svätú Cirkev na celom svete až do skončenia
388 UR,3 | rozhodol postaviť svoju Cirkev. Jemu prisľúbil kľúče od
389 UR,3 | svornosti Božej rodiny.~A tak Cirkev, jediné stádo Božie, ako
390 UR,4 | hriechu rozkolu a katolícka Cirkev ich k sebe vinie s bratskou
391 UR,4 | celku buduje a živí sama Cirkev, môžu sa vyskytovať aj mimo
392 UR,5 | Kristus obdaroval svoju Cirkev od prvopočiatku a ktorá
393 UR,5 | Kristus.~Hoci totiž katolícka Cirkev dostala všetku od Boha zjavenú
394 UR,5 | svojich možností snažiť, aby Cirkev, nosiac na svojom tele uponíženie
395 UR,7 | Kristus nabáda putujúcu Cirkev k tejto ustavičnej reforme,
396 UR,15 | poklad, z ktorého Západná cirkev nemálo prevzala, čo sa týka
397 UR,16 | službu, zdroj života pre Cirkev a záruku budúcej slávy:
398 UR,16 | cirkvách, buduje sa a vzrastá Cirkev Božia26 a koncelebráciou
399 UR,19 | stráni múr deliaci západnú Cirkev od východnej, a tak konečne
400 UR,25 | vierou, ktorú katolícka Cirkev vždy vyznávala, ale zároveň
401 UR,25 | do modlitby Kristovej za Cirkev, do lásky Otcovej voči nám
|