DEKRÉT

INTER MIRIFICA

o spoločenských komunikatívnych prostriedkoch

Biskup Pavol, Sluha sluhov Božích,
spolu s Otcami Svätého Koncilu,
na večnú pamäť

ÚVOD

1. Medzi podivuhodnými vynálezmi techniky, ktoré s pomocou Božou geniálnosť človeka zvlášť v našich časoch vyvinula zo stvorených vecí, Matka Cirkev s osobitnou starostlivosťou víta a sleduje tie, ktoré sa predovšetkým týkajú ľudského ducha a otvorili nové cesty k veľmi rýchlemu šíreniu správ, myšlienok a poznatkov každého druhu. Spomedzi týchto vynálezov vynikajú tie, ktoré sú svojou povahou uspôsobené zasiahnuť a ovplyvňovať nielen jednotlivcov, ale aj masy, ba celú ľudskú spoločnosť, teda tlač, film, rozhlas, televízia a podobné, a ktoré možno preto právom nazvať spoločenskými komunikatívnymi prostriedkami (Instrumenta communicationis socialis).

2. Matka Cirkev si je vedomá, že správne používanie týchto prostriedkov preukazuje významné a nemalé služby ľudstvu, čo sa týka duševného osvieženia a vzdelávania, ako aj na poli šírenia a upevňovania kráľovstva Božieho. Ale vie aj to, že ľudia ich môžu používať i proti plánom božského Stvoriteľa na svoju vlastnú ujmu. Ba jej materinské srdce je skľúčené pre mnohé škody, ktoré zneužívanie týchto prostriedkov príliš často spôsobuje ľudskej spoločnosti.
Svätý cirkevný snem si preto pokladá za povinnosť pokračovať na tomto dôležitom poli v bedlivej starostlivosti pápežov a biskupov a zapodievať sa základnými otázkami súvisiacimi so spoločenskými komunikatívnymi prostriedkami. Pritom dúfa, že tu predložené učenie a smernice budú slúžiť nielen spáse veriacich, ale aj pokroku celého ľudstva.

I.

3. Katolícku Cirkev založil Kristus Pán, aby priniesla spásu všetkým ľuďom, a preto má naliehavú povinnosť ohlasovať evanjelium. Z toho dôvodu sa cíti viazaná hlásať posolstvo spásy aj pomocou spoločenských komunikatívnych prostriedkov a učiť ľudí, ako ich správne používať.
Cirkev má teda prirodzené právo používať a vlastniť všetky tieto prostriedky, pokiaľ sú potrebné alebo užitočné pre kresťanskú výchovu a pre akúkoľvek jej činnosť v záujme spasenia duší. Arcipastieri majú zas povinnosť poučovať a viesť veriacich tak, aby aj pomocou týchto prostriedkov pracovali na spáse a zdokonaľovaní seba samých i celej ľudskej rodiny.
Ináč je predovšetkým úlohou laikov preniknúť tieto prostriedky humánnym a kresťanským duchom, aby plne zodpovedali veľkým očakávaniam ľudstva, ako aj plánom Božím.

4. Správne používanie týchto prostriedkov si bezpodmienečne vyžaduje, aby všetci, čo ich upotrebujú, poznali mravné normy a svedomite ich upltaňovali na tomto poli. Preto nech venujú pozornosť obsahu, ktorý sa podáva podľa osobitnej povahy každého z týchto prostriedkov. Zároveň nech majú pred očami všetky sprievodné okolnosti, teda cieľ, osoby, miesto, čas a všetko ostatné, čo súvisí s prednesom a čo môže pozmeniť, alebo priam prevrátiť jeho mravnú hodnotu. Medzi tieto činitele patria aj účinky, ktoré charakterizujú každý z týchto prostriedkov, totiž ich pôsobivosť, ktorá môže byť taká silná, že ju ľudia - najmä ak nie sú pripravení - iba ťažko vedia spozorovať, ovládať a podľa potreby odmietnuť.

5. Zvlášť je však potrebné, aby všetci, ktorých sa to týka, si utvorili správny mravný úsudok o používaní týchto prostriedkov, najmä o daktorých otázkach, o ktorých sa v týchto časoch živšie diskutuje.
Prvá otázka sa týka informácií, čiže získavania a uverejňovania správ. Je zrejmé, že vzhľadom na pokročilosť dnešnej ľudskej spoločnosti a na tesnejšie zväzky medzi jej členmi, spravodajská služba sa stala veľmi užitočnou, ba poväčšine potrebnou. Lebo verejné a včasné podávanie udalostí a faktov podrobnejšie a neprestajne oboznamuje s nimi jednotlivcov, takže môžu účinnejšie prispievať k spoločnému dobru a všetci ľahšie napomáhať vzrastajúci pokrok celej občianskej spoločnosti. Ľudská spoločnosť má teda právo na vhodné informovanie tak jednotlivcov, ako aj pospolitostí, s patričným zreteľom na ich situáciu. No správne uplatňovanie tohto práva vyžaduje, aby podávaná správa bola vždy čo do obsahu pravdivá a - bez narušenia spravodlivosti a lásky - úplná. Okrem toho má byť podaná slušným a primeraným spôsobom, a teda má svedomite zachovávať mravné zákony a zákonité práva človeka a jeho dôstojnosť tak pri čerpaní, ako aj pri uverejňovaní správ. Lebo nie každá vedomosť je užitočná, „zatiaľ čo láska povzbudzuje (1Kor 8,1).

6. Ďalšia otázka sa týka vzťahov medzi právami umenia - ako sa bežne vraví - a požiadavkami mravnosti. Keďže množiace sa diskusie o tejto veci majú nezriedka svoje korene v mravoučných a estetických bludoch, tento koncil vyhlasuje, že všetci musia uznávať absolútne prvenstvo objektívneho mravného poriadku, lebo on jediný presahuje a účelne zlaďuje všetky, čo ako vznešené oblasti, týkajúce sa človeka, nevynímajúc umenie. Veď jedine mravný poriadok sa vzťahuje na človeka - rozumné stvorenie Božie s nadprirodzeným povolaním - v celej jeho prirodzenosti. A pod podmienkou, že sa úplne verne zachováva, privádza ho k plnej dokonalosti a blaženosti.

7. Napokon podávanie, opis a predstavovanie mravného zla spoločenskými komunikatívnymi prostriedkami isteže môže viesť k dôkladnejšiemu poznaniu a preskúmaniu človeka, k ozrejmeniu a zvelebeniu vznešenosti pravdy a dobra, a to s primeranou dramatickou pôsobivosťou; lenže aby to nemalo na duše skôr škodlivé než blahodarné účinky, aj tu sa treba dôsledne pridŕžať mravných zákonov, zvlášť ak ide o veci, ktoré si vyžadujú patričnú úctu, alebo ktoré ľahšie vzbudzujú v človeku, zranenom dedičným hriechom, zlé žiadosti.

8. Keďže verejná mienka má dnes veľmi veľký vplyv a vážnosť v súkromnom i verejnom živote občanov všetkých spoločenských vrstiev, treba, aby si všetci členovia pospolitosti plnili aj na tomto poli svoje povinnosti, ktoré ukladá spravodlivosť a láska. Preto nech sa aj pomocou týchto prostriedkov usilujú utvárať a šíriť správnu verejnú mienku.

9. Osobitné povinnosti zaväzujú všetkých záujemcov, t.j. čitateľov, divákov a poslucháčov, ktorí podľa svojho osobného a slobodného výberu sú účastní na produktoch, rozširovaných týmito prostriedkami. Správny výber totiž vyžaduje, aby v plnej miere napomáhali všetko, čo sa vyznačuje čnosťou, vedou a umením, a vystríhali sa všetkého, čo by mohlo im samým spôsobiť duchovnú ujmu, alebo im dať k tomu príležitosť, alebo čo by mohlo uviesť pre zlý príklad do nebezpečenstva iných, alebo by hatilo dobrú produkciu a napomáhalo zlú. To sa obyčajne stáva, ak sa dáva zarábať podnikateľom, čo upotrebujú tieto prostriedky jedine zo ziskuchtivosti.
Aby teda záujemci vyhoveli mravnému zákonu, nech nezanedbajú povinnosť včas sa informovať o posudkoch, ktoré v tejto veci predkladá kompetentná vrchnosť a pridŕža sa ich podľa zásad správneho svedomia. Aby však vedeli ľahšie odolávať menej dobrým radám a plne prijímali dobré rady, nech sa snažia vhodným spôsobom formovať a vzdelávať si svedomie.

10. Záujemci, najmä tí mladší, nech sa usilujú zvyknúť si používať tieto prostriedky s mierou a sebaovládaním. Okrem toho nech sa usilujú dôkladne pochopiť, čo videli, počuli, alebo čítali. Nech diskutujú o tom s vychovávateľmi a odborníkmi a nech sa naučia utvárať si správny úsudok. Rodičia nech zas pamätajú, že majú povinnosť svedomite bedliť, aby nemali prístup do domácnosti predstavenia, časopisy a pod., ktoré urážajú vieru a mravy, a aby ich deti nevyhľadávali ani inde takéto veci.

11. Zvláštnu zodpovednosť čo do správneho upotrebovania spoločenských komunikatívnych prostriedkov majú novinári, spisovatelia, herci, režiséri, producenti, poskytovatelia finančných zdrojov, distributéri, prevádzkári, predavači, ďalej kritici, ako aj všetci, čo majú akúkoľvek účasť na príprave a predvádzaní tvorby. Je totiž očividné, akú veľkú a veľmi vážnu zodpovednosť treba pri terajšom položení človeka pripisovať tým, čo svojimi informáciami alebo podnetmi môžu viesť ľudské pokolenie po správnej alebo po skazonosnej ceste.
Preto majú upravovať hospodárske, politické a umelecké činitele takým spôsobom, aby sa nikdy neprotivili spoločnému dobru. Aby to ľahšie docielili, odporúča sa im zapísať do profesionálnych organizácií, ktoré svojim členom ukladajú úctu k mravným zákonom pri vykonávaní prác a povinností svojho zamestnania, a to - ak treba - aj na základe zmluvného záväzku o riadnom dodržiavaní mravného kódexu.
A nech vždy pamätajú, že veľká časť čitateľov a divákov sa skladá z mladých, ktorí potrebujú tlač a predstavenia, poskytujúce slušnú zábavu a povznášajúce ducha. Okrem toho nech sa postarajú, aby sa náboženské námety zverili vyhovujúcim a povolaným osobám a podávali sa s patričnou vážnosťou.

12. Občianska vrchnosť má v tejto oblasti osobitné povinnosti so zreteľom na spoločné dobro, pre ktoré sú tieto prostriedky určené. Táto vrchnosť má v rámci svojej pôsobnosti chrániť a zabezpečiť skutočnú a spravodlivú slobodu informácií - najmä tlačovú slobodu - ktorú moderná spoločnosť bezpodmienečne potrebuje, aby sa mohla rozvíjať. Má napomáhať náboženské, kultúrne a umelecké hodnoty a zaistiť záujemcom slobodné uplatňovanie ich zákonitých práv. Okrem toho má občianska moc podporovať najmä také podujatia, ktoré sú veľmi užitočné predovšetkým pre mládež, a ináč by sa nedali uskutočniť.
Napokon tá istá verejná moc - ktorá sa právom stará o zdravie obyvateľstva - má povinnosť vydávaním a svedomitým uplatňovaním zákonov urobiť spravodlivé a rozvážne opatrenia, aby zlé upotrebovanie týchto prostriedkov vážne neohrozilo verejnú mravnosť a spoločenský pokrok. Táto bedlivá starostlivosť vôbec nie je proti slobode jednotlivcov a organizácií, najmä ak chýba spoľahlivá záruka zo strany tých, čo narábajú týmito prostriedkami z povolania.
Osobitne však treba chrániť mladších pred tlačou a predstaveniami, ktoré sú ich veku škodlivé.

II.

13. Nech sa všetci synovia a dcéry Cirkvi jednomyseľne a súhlasne snažia, aby sa spoločenské komunikatívne prostriedky bez meškania a s tou najväčšou príčinlivosťou účinne upotrebovali v rozmanitých apoštolských dielach, ako si to vyžaduje stav vecí a časové okolnosti, predchádzajúc škodlivé iniciatívy, zvlášť v tých krajoch, ktorých mravno-náboženský vývin si žiada súrnejšie opatrenia.
Nech teda arcipastieri plnia svoje povinnosti na tomto poli bez otáľania, lebo to úzko súvisí s ich riadnym kazateľským poslaním. Taktiež laici narábajúci týmito prostriedkami sa majú usilovať byť Kristovými svedkami najmä tým, že každý z nich koná svoju prácu odborne a s apoštolským duchom, ba podľa svojich možností aj priamym napomáhaním dušpastierskej činnosti Cirkvi zo stránky technickej, hospodárskej, kultúrnej a umeleckej.

14. Nech sa predovšetkým podporuje dobrá tlač. Aby sa však čitatelia mohli v plnej miere preniknúť kresťanským duchom, treba budovať a rozvíjať aj katolícku tlač vo vlastnom zmysle, t.j., ktorú vydávajú pod svojou kontrolou buď priamo cirkevné vrchnosti buď katolícki veriaci s tým výslovným úmyslom, aby stvárňovali, utvrdzovali a šírili verejnú mienku v súlade s prirodzeným zákonom a katolíckou náukou i mravnosťou, aj aby uverejňovali a správne komentovali fakty, ktoré sa týkajú života Cirkvi. Veriaci sa zas majú upozorňovať na povinnosť čítať a rozširovať katolícku tlač, aby si mohli utvoriť kresťanský úsudok o všetkých udalostiach.
Nech sa všemožne a účinne napomáha a zabezpečí produkcia a premietanie filmov, ktoré slúžia na slušné pobavenie a sú vhodné z kultúrnej a umeleckej stránky, obzvlášť tých, čo sú určené pre mládež. To sa dá docieliť najmä tým, že sa napomáhajú a koordinujú snahy a podujatia statočných výrobcov a distributérov, odporúčaním dobrých filmov priaznivou kritikou a udeľovaním cien, ako aj podporovaním a združovaním kín, ktoré vedú katolícki a slušní podnikatelia.
Priam tak treba účinne napomáhať slušné rozhlasové a televízne vysielania, zvlášť tie, ktoré sa hodia do rodinného prostredia. Ďalej treba príčinlivo podporovať katolícke rozhlasové a televízne vysielania, ktoré privádzajú poslucháčov k účasti na živote Cirkvi a živia ich náboženskými pravdami. Kde je to užitočné, nech sa starostlivo zriaďujú katolícke vysielače. Treba však dbať na to, aby sa ich programy vyznačovali dokonalosťou a účinnosťou.
Okrem toho sa treba postarať, aby šľachetné a dávne divadelné umenie, ktoré spoločenské komunikatívne prostriedky už v značnej miere rozširujú, sa usilovalo kultúrne a mravne vzdelávať divákov.

15. Aby sa mohlo zadosť urobiť potrebám, o ktorých je reč, treba včas pripraviť kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí majú patričné skúsenosti, aby mohli používať tieto prostriedky na apoštolské ciele.
Predovšetkým treba vzdelávať v umení, vede a mravoch laikov rozširovaním škôl, fakúlt a inštitútov, v ktorých by mohli získať úplnú výchovu preniknutú kresťanským duchom, najmä čo do sociálneho učenia Cirkvi, novinári, filmoví, rozhlasoví a televízni pracovníci, ako aj ostatní, ktorých sa to týka. Treba vychovávať a napomáhať aj hercov, aby svojím umením slúžili, ako sa patrí, ľudskej spoločnosti. Konečne treba sa postarať o dôkladnú prípravu literárnych, filmových, rozhlasových, televíznych a ďalších kritikov, ktorí by boli vynikajúcimi odborníkmi vo svojej oblasti a sa naučili a usilovali robiť také posudky, v ktorých sa mravné hľadisko postaví vždy do správneho svetla.

16. Náležité používanie spoločenských komunikatívnych prostriedkov, ktoré sú k dispozícii záujemcov rozličného veku a vzdelania, vyžaduje od nich primeranú a osobitnú výchovu a pripravenosť. Preto treba napomáhať, množiť a viesť podľa kresťanských zásad podujatia, ktoré sledujú tento cieľ - najmä ak sú určené pre mladých - v katolíckych školách každého stupňa, seminároch, ako aj v združeniach laického apoštolátu. Aby sa to ľahšie dosiahlo, nech sa v katechizme podáva a vysvetľuje katolícke učenie a správanie v tejto oblasti.

17. Keďže sa vonkoncom nepatrí, aby synovia a dcéry Cirkvi nečinne prihliadali, ako slovo spásy hatia prekážky technického a finančného rázu, ktoré sú pri komunikatívnych prostriedkoch naozaja obrovské, tento svätý cirkevný snem ich upozorňuje na povinnosť vydržiavať a podporovať katolícke denníky, časopisy, filmové podujatia a rozhlasové i televízne stanice a vysielania, ktorých hlavným cieľom je šíriť a brániť pravdu a starať sa o kresťanskú výchovu ľudskej spoločnosti. Zároveň naliehavo vyzýva organizácie a jednotlivcov, čo majú veľký vplyv na hospodárskom alebo technickom poli, aby ochotne a štedro napomáhali hmotne i svojimi skúsenosťami tieto prostriedky, pokiaľ slúžia pravej kultúre a apoštolátu.

18. V záujme účinného rozvoja mnohotvárneho apoštolátu Cirkvi v oblasti spoločenských komunikatívnych prostriedkov, nech sa v diecézach celého sveta každoročne slávi, podľa úsudku biskupov, deň, v ktorý sa veriaci poučia o svojich povinnostiach na tomto poli, povzbudia sa k modlitbám na tento úmysel a k venovaniu milodarov na tento cieľ. Tieto milodary sa potom svedomito vynaložia na udržiavanie a napomáhanie cirkevných ustanovizní a podujatí v tejto oblasti podľa potrieb katolíckeho sveta.

19. Najvyšší veľkňaz pri vykonávaní svojej zvrchovanej pastorálnej starostlivosti v oblasti spoločenských komunikatívnych prostriedkov má k dispozícii osobitný úrad Svätej stolice¹.

20. Biskupi zas majú bedliť nad dielami a podujatiami tohto druhu vo svojich diecézach, organizovať ich, a pokiaľ sa týkajú verejnej apoštolskej činnosti, koordinovať ich, nevynímajúc tie, ktoré vedú rehoľníci vyňatí spod právomoci biskupa.

21. Keďže účinná celonárodná apoštolská činnosť vyžaduje jednotu zámerov a síl, tento svätý cirkevný snem stanovuje a nariaďuje, aby sa všade zriadili a všemožne napomáhali celonárodné kancelárie pre tlač, film, rozhlas a televíziu. Hlavným poslaním týchto kancelárií je starať sa o správnu výchovu svedomia veriacich, čo sa týka používania týchto prostriedkov, ako aj napomáhať a koordinovať všetko, čo podnikajú katolíci v tejto oblasti.
Vedenie týchto kancelárií nech sa v každom národe zverí osobitnej biskupskej komisii alebo na to určenému biskupovi. Nech majú v týchto kanceláriách svoje miesto aj laici zbehlí v katolíckom učení a v spomenutých odboroch.

22. Keďže však účinnosť týchto prostriedkov presahuje hranice národov a robí jednotlivcov akoby občanmi celého ľudského spoločenstva, nech národné podujatia spolupracujú v tejto oblasti aj na medzinárodnom poli. Kancelárie, o ktorých je reč v čl. 21, nech zas aktívne spolupracujú s príslušnými medzinárodnými katolíckymi organizáciami. Avšak tieto medzinárodné katolícke organizácie môže zákonite schváliť jedine Svätá stolica a od nej sú aj závislé.

ZÁVER

23. Aby sa všetky zásady a smernice tohto svätého cirkevného snemu vo veci spoločenských komunikatívnych prostriedkov uviedli do praxe, nech úrad Svätej stolice, o ktorom je reč v čl. 19, vydá z výslovného nariadenia koncilu pastorálnu inštrukciu za pomoci odborníkov z rozličných národov.

24. Ináč tento svätý cirkevný snem úfa, že návod a smernice, ktoré tu podáva, všetci synovia a dcéry Cirkvi ochotne prijmú a svedomite ich budú zachovávať, takže pri upotrebovaní týchto prostriedkov nielenže neutrpia nijakej ujmy, ale aj zúrodnia zem sťa soľ a osvietia svet sťa svetlo. Okrem toho vyzýva všetkých ľudí dobrej vôle, v prvom rade tých, od ktorých závisia tieto prostriedky, aby sa ich usilovali usmerňovať jedine v prospech ľudskej spoločnosti, ktorej osudy čoraz viac závisia od ich správneho používania. A tak nech sa zvelebuje meno Pánovo aj týmito novými vynálezmi, ako ho zvelebovali veľdiela klasických umení, podľa slov Apoštola: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes i naveky (Žid 13,8).

Otcovia koncilu odobrili všetko, čo je vyhlásené v tomto dekréte. I My, apoštolskou mocou, ktorú sme dostali od Krista, spolu so ctihodnými Otcami toto potvrdzujeme, nariaďujeme a ustanovujeme v Duchu Svätom. A predpisujeme, aby sa toto koncilové uznesenie uverejnilo na slávu Božiu.
V Ríme, pri svätom Petre, 4. decembra 1963.

Ja, PAVOL, biskup katolíckej Cirkvi
(Nasledujú podpisy koncilových Otcov).