1 Porov. Lev XIII., ap.
list Orientalium dignitas, 30. nov. 1894: in Leonis XIII Acta vol. XIV, str.
201-202.
2 Porov. sv. Lev IX., list In terra pax, r. 1053: „Ut enim . Inocent
III., IV. Lateránsky koncil, r. 1215, k IV:„ Licet Graecos ; list Inter
guatuor, 2. aug. 1206: „Postulasti postmodum . Inocent IV., list Cum de cetero,
27. aug. 1247; list Sub catholicae, 6. marca 1254, úvod;
Mikuláš III., inštrukcia Istud est memoriale, 9. okt. 1278.
Lev X., ap. list Accepimus nuper, 18. mája 1521. Pavol III., ap. list
Dudum, 23. dec. 1534; Pius IV., konšt. Romanus Pontifex, 16. febr. 1564, §
5. Klement VIII., konšt. Magnus Dominus, 23. dec. 1595, § 10. Pavol V.,
konšt. Solet circumspecta, 10. dec. 1615, § 3. Benedikt XIV., enc.
Demandatam, 24. dec. 1743, § 3; enc. Allatae sunt, 26. júna 1755,
§ 3, 6-19, 32. Pius VI., enc. Catholicae
communionis, 24. mája 1787. Pius IX., list In suprema, 6. jan. 1848, §
3; ap. list Ecclesiam Christi, 26. nov. 1853; konšt. Romani Pontificis, 6.
jan. 1862. Lev XIII., ap. list Praeclara, 20. júna 1894, č. 7; ap.
list Orientalium dignitas, 30. nov. 1894, úvod; atď.
3 Porov. Pius XII., Motu proprio Cleri sanctitati, 2. júna
1957, kán. 4.
4 Porov. Pius XII., Motu
proprio Cleri sanctitati, 2. júna 1957, kán. 8: „sine licentia
Sedis Apostolicae , podľa praxe predchádzajúcich
storočí; čo sa týka pokrstených
nekatolíkov, v kán. 11 sa číta: „ritum quem
maluerint, amplecti possunt ; v prítomnom texte sa pozitívne
nariaďuje zachovanie obradu u všetkých a všade.
5 Porov. Lev XIII., ap. list Orientalium dignitas, 30. nov. 1894; ap.
list Praeclara gratulationis, 20. júna 1894, ako aj dokumenty
uvedené v 2. poznámke.
6 Porov. Benedikt XV., motu proprio Orientis catholici, 15. okt.
1917; Pius XI., enc. Rerum orientalium, 8. sept. 1928 atď.
7 Prax katolíckej Cirkvi za pontifikátu Pia XI., Pia
XII. a Jána XXIII. očividne dokazuje vývoj v tomto smere.
8 Porov. I. nicejský koncil, kán. 6; I. carihr. koncil,
kán 2 a 3; Chalcedonský konc., kán. 28; kán. 9; IV.
carihradský koncil kán. 17; kán. 21; IV. lateránsky
koncil, kán. 5; kán. 30; Florentský koncil, dekrét
o Grékoch; atď.
9 Porov. I. nicejský koncil, kán. 6; I. carihr. koncil,
kán. 3; IV. carihr., kán. 17; Pius XII., motu proprio Cleri
sanctitati, kán. 216 § 2, 11.
10 Na ekumenických konciloch: I. nicejskom, kán. 6; I.
carihr., kán. 3; IV. carihr., kán. 21; IV. later., kán. 5;
Florent., dekrét o Grékoch, 6. júla 1439, § 9. Porov.
Pius XII., motu proprio Cleri sanctitati, 2. júna 1957, kán. 219
atď.
11 Porov. vyššie
pozn. 8.
12 Porov. Efezský koncil, kán. 8. Klement VII., Decet
Romanum Pontificem, 23. febr. 1596. Pius VII., ap. list In universalis
Ecclesiae, 22. febr. 1807; Pius XII., motu proprio Cleri sanctitati, 2.
júna 1957, kán. 324-339; Kartáginská synoda, r.
419, kán. 17.
13 Porov. Kartáginská synoda, r. 419, kán. 17 a
57; Chalcedonský koncil, r. 451, kán. 12; sv. Inocent I.,
list Et onus et honor, okolo r. 415: „Nam
quid sciscitaris ; sv. Mikuláš I.,
list Ad consulta vestra, 13. nov. 866: „A quo autem ; Inocent III., list Rex
regum, 25. febr. 1204; Lev XII, ap. konšt. Petrus Apostolorum Princeps,
15. aug. 1824; Lev XIII., ap. list Christi Domini, r. 1895; Pius XII., motu
proprio Cleri sanctitati, 2. júna 1957, kán. 159.
14 Porov. Inocent IV., list Sub catholicae, 6. marca 1254, § 3,
č. 4; II. lyonský koncil, r. 1274 (vyznanie viery Michala
Paleológa, ktoré zložil do rúk pápeža
Gregora X.); Eugen IV. na Florent. koncile, konšt. Exultate Deo, 22. nov.
1439, § 11; Klement VIII., inštr. Sanctissimus, 31. aug. 1595; Benedikt
XIV., konšt. Etsi pastoralis, 26. mája 1742, § II, č. 1, §
III, č. 1, atď.; Laodicejská synoda, r. 347-381, kán.
48; Sisen. arménska synoda, r. 1342; Libononská maronitská
synoda, r. 1736, časť II, kap. III, č. 2 a iné miestne
synody.
15 Porov. Najv. kongr. Sv. ofícia, inštr.
(spišskému biskupovi) r. 1783; Posv. kongr. šírenia
viery (pre koptov), 15. marca 1790, č. XIII; dekr. 6. okt. 1863, C, a;
Posv. kongr. pre Východnú cirkev, 1. mája 1948; Najv.
kongr. Sv. ofícia, reskr. 22. apríla 1896 s listom z 19. mája 1896.
16 CIC, kán. 782, § 4; Posv. kongr. pre Východnú
cirkev, dekrét „de Sacramento Confirmationis administrando etiam
fidelibus orintalibus a presbyteris latini ritus, qui hoc indulto gaudeant pro
fidelibus sui ritus , 1. mája 1948.
17 Porov.
Laodicejská synoda, r. 347-381, kán. 29; sv. Nikefor CP, kap. 14;
Dvin. arménska synoda, r. 719, kán 31; sv. Teodor Studita,
kázeň 21; sv. Mikuláš I., list Ad consulta vestra, 13.
nov. 866: „In quorum Apostolorum ; „Nosse cupitis ; „Quod interrogatis ; „Praeterea
consulitis ; „Si die Dominico ; a partikulárne synody.
18 Nová úprava, aspoň tam, kde jestvuje povinnosť
zúčastniť sa na liturgii, ale zodpovedá pojmu liturgického
dňa u východných kresťanov.
19 Porov. Pravidlá
apoštolov 8 a 9; Antiochijská synoda, r. 341, kán. 2;
Timotej Alexandrijský, otázka 3; Inocent III., konšt. Quia divinae,
4. jan. 1215; a mnohé iné novšie miestne synody
Východných cirkví.
20 Toto pravidlo rieši pre dobro duší problém
plurality jurisdikcie na tom istom území; avšak
zostáva nedotknutá teritoriálny charakter jurisdikcie.
21 Porov. I. nicejský koncil, kán. 18; Neocaesar.
synoda, r. 314-325, kán. 12; Sard. synoda, r. 343, kán. 8; sv.
Lev Veľký, list Omnium quidem, 13. jan. 444; Chalcedonský
koncil, kán. 6; IV. carihradský koncil, kán. 23, 26;
atď.
22 Subdiakonát sa v mnohých Východných
cirkvách pokladá za nižšie svätenie, ale motu
proprio Pia XII. Cleri sanctitati mu ukladá povinnosti
vyšších svätení. Tento kánon znamená
návrat k predošlej oddávna zaužívanej praxi
jednotlivých Východných cirkví, čo sa
týka povinností subdiakonátu a odvoláva sa
ním to, čo stanovuje v tejto veci Cleri sanctitati.
23 Porov. Pius XII., motu proprio Crebrae allatae, 23. febr. 1949,
kán. 32, § 2, č. 5 (dovolenie patriarchom dišpenzovať od
formy); Pius XII., motu proprio Cleri sanctitati, 2. júna 1957,
kán. 267 (dovolenie patriarchom dať do poriadku neplatné
manželstvá: „sanatio in radice ); Najv. posv. kongr. Sv.
ofícia a Posv. kongr. pre Východnú cirkev r. 1957
dávajú dovolenie dišpenzovať od formy a
uskutočňovať sanácie pre nedostatok formy („ad
quinquennium ): „extra patriarchatus, Metropolis, ceterisque Ordinariis
locorum... qui nullum habent Superiorem infra Sanctam Sedem .
24 Porov. sv. Lev Veľký, list Quod saepissime, 15. apr.
454: „Petitionem autem ; sv. Nikefor CP., kap. 13; Synoda patriarchu Sergeja,
18. sept. 1596, kán. 17; Pius VI., ap. list Assueto paterne, 8. apr.
1775; atď.
25 Porov. II. vat.
konc., konšt. De Sacra
Liturgia, 4. dec. 1963.
26 Porov. Klement VIII., inštr. Sanctissimus, 31. aug. 1595, §
6: „Si ipsi graeci ; Najv. posv. kongr. Sv. ofícia, 7. júna 1673,
k 1 a 3; 13. marca 1727, k 1; Posv. kongr. šírenia viery, dekr. 18. aug. 1913, č. 33; dekr. 14. aug.
1914, č. 27; dekr. 27. marca 1916, č. 14; Posv. kongr. pre
Východnú cirkev, dekr. 1. marca 1929, č. 36; dekr.,
4. mája 1930, č. 41.
27 Porov. Laodic. synoda
347-381, kán. 18; synoda Mar Izáka Chaldejského, r. 410,
kán. 15; sv. Nerses Glaien. Arménsky, r. 1166; Inocent IV., list
Sub catholicae, 6. marca 1254, § 8; Benedikt XIV., konšt. Etsi pastoralis,
26. mája 1742, § 7, č. 5; inštr. Eo quamvis tempore, 4.
mája 1745, §§ 42 a nasl.; a novšie partikulárne synody:
arménska (1911), koptická (1898), maronitská (1736),
rumunská (1872), ruská (1891), sýrska (1888).
28 Podľa východnej tradície.
29 Podľa búl zjednotenia jednotlivých
katolíckych Východných cirkví.
30 Záväzok koncilu voči všetkým
východným oddeleným bratom a týkajúci sa
všetkých svätení každého stupňa tak
Božieho, ako aj cirkevného ustanovenia.
31 Toto učenie platí aj v oddelených
cirkvách.
32 Sv. Bazil
Veľký, Epistula canonica ad Amphilochium, PG, 32, 669 B.
33 Táto miernejšia prax sa zakladá na 1) platnosti
sviatostí; 2) úprimnosti úmyslu (bona fides) a
náležitej pripravenosti (bona dispositio); 3) potrebe spasenia; 4)
neprítomnosti vlastného duchovného; 5)
vylúčení nebezpečenstiev, ktorých sa treba
vystríhať, a zjavného súhlasu s bludom.
34 Ide o takzvanú „communicatio in sacris extrasacramentalis ;
koncil dovoľuje túto miernejšiu prax, avšak pritom treba
dodržať to, čo sa má dodržiavať.
|