Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Dokumenty II. vatikánskeho koncilu IntraText CT - Text |
|
|
DEKRÉT o misijnej činnosti Cirkvi
ÚVOD 1. Cirkev,
poslaná k národom, aby bola „všeobecnou sviatosťou
spásy1, vedená najhlbšími požiadavkami
svojej katolíckosti a poslušná príkazu svojho
Zakladateľa2, usiluje sa zvestovať evanjelium
všetkým ľuďom. Veď sami Apoštoli, na
ktorých je Cirkev postavená, idúc v
šľapajách Kristových, „hlásali slovo pravdy a
zrodili cirkvi 3. Je povinnosťou ich nástupcov
nepretržite pokračovať v tomto diele, „aby sa slovo
Pánovo rýchlo šírilo a oslávilo (2Sol 3,1) a
aby všade na svete zvestovalo a nastolilo kráľovstvo
Božie.
2.
Putujúca Cirkev je svojou podstatou misionárska, keďže
podľa rozhodnutia Boha Otca má svoj pôvod v poslaní
Syna a zoslaní Ducha Svätého6. 3. Tento
všeobecný Boží plán spásy
ľudského pokolenia sa neuskutočňuje iba akoby tajne v
ľudských srdciach, alebo podujatiami - čo aj
náboženskými - ktorými ľudia hľadajú
rozmanitým spôsobom Boha, aby ho dajako nahmatali a našli,
lebo nie je ďaleko ani od jedného z nás (porov. Sk 17,27):
tieto podujatia treba totiž osvecovať a upravovať, hoci
podľa láskavých úmyslov Prozreteľnosti
Božej ich možno zavše považovať za
výchovnú cestu k pravému Bohu alebo za prípravu pre
evanjelium8. Boh však, aby uzavrel mier čiže
spoločenstvo s ľuďmi a ustanovil medzi nimi hriešnymi
bratskú pospolitosť, rozhodol sa vstúpiť do
ľudských dejín novým a definitívnym
spôsobom, pošlúc svojho Syna v našom tele, aby skrze
neho vytrhol ľudí z moci tmy a satanáša9 a
zmieril v ňom svet so sebou10. Jeho teda, skrze ktorého
stvoril aj svety11, ustanovil za dediča všetkého, aby
v ňom všetko zjednotil12. 4. Aby sa tak stalo, Kristus zoslal od Otca Ducha Svätého, aby pracoval na jeho spasiteľnom diele znútra a podnecoval šírenie sa Cirkvi. Isteže Duch Svätý účinkoval vo svete už predtým, ako bol Kristus oslávený19. Ale na Turíce Duch Svätý zostúpil na učeníkov, aby zostal s nimi naveky20, Cirkev verejne vystúpila pred zástupy, kázaním sa začalo šíriť evanjelium medzi národmi a konečne Cirkev Novej zmluvy stala sa predobrazom jednoty národov v katolíckosti viery, lebo Cirkev hovorí všetkými jazykmi a v láske rozumie a osvojuje si reči, a tak prekonáva babylonskú rozptýlenosť21. „Skutky apoštolské sa totiž začali na Turíce, priam ako Kristus bol počatý vtedy, keď Duch Svätý zostúpil na Pannu Máriu. A Kristus dostal podnet k svojmu účinkovaniu, keď na neho pri modlitbe zostúpil ten istý Duch Svätý22. Sám Pán Ježiš, prv než by bol dobrovoľne položil svoj život za svet, usporiadal svoju apoštolskú činnosť a prisľúbil poslať Ducha Svätého takým spôsobom, aby obidvaja vždy a všade spoluúčinkovali pri uskutočňovaní diela spásy23. Duch Svätý po všetky časy celú Cirkev „zjednocuje v spoločnom nažívaní a službe a vystrojuje ju rozmanitými hierarchickými a charizmatickými darmi 24, oživuje ako duša25 cirkevné ustanovizne a vlieva do sŕdc veriacich toho istého misijného ducha, ktorý viedol samého Krista. Dakedy priam navidomoči predchádza apoštolskú činnosť26 a tak isto ju rozličným spôsobom neprestajne sprevádza a usmerňuje27. 5.
Pán Ježiš hneď odprvoti „povolal k sebe tých,
ktorých sám chcel. I ustanovil dvanástich, aby zostali s
ním a aby ich poslal kázať (Mk 3,13) 28. A tak
Apoštoli sú zárodkom nového Izraela a
zároveň počiatkom posvätnej hierarchie. Potom keď
Pán raz navždy svojou smrťou a svojím
vzkriesením uskutočnil v sebe tajomstvá nášho
spasenia a všeobecnej obnovy, dosiahol všetku moc na nebi a na
zemi29 a prv než by bol vzatý do neba30,
založil svoju Cirkev ako sviatosť spásy a rozposlal svojich
Apoštolov do celého sveta, ako jeho samého poslal
Otec31, a uložil im: „Choďte do celého sveta a
kážte všetkému stvoreniu! Kto uverí a dá
sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude
odsúdený (Mk 16,15 a nasl.). Preto má Cirkev
povinnosť šíriť vieru a spásu Kristovu, jednak pre
výslovný príkaz, ktorý zdedil od Apoštolov
biskupský stav, napomáhaný kňazmi, v jednote s
nástupcom Petrovým a najvyšším Pastierom Cirkvi,
jednak účinnosťou toho života, ktorý vlieva svojim
údom Kristus. „On totiž sčleňuje a spája
celé telo kĺbmi ústrojenstva a dáva telu
rásť, ako si to vyžaduje primeraná činnosť
každého údu, aby sa zveľadilo v láske (Ef 4,16).
Cirkev teda, poslušná príkazu Kristovmu a vedená milosťou
a láskou Ducha Svätého, uskutočňuje svoje poslanie
činnosťou, ktorou sa stáva v plnej miere činne
prítomnou medzi všetkými ľuďmi a národmi,
aby ich privádzala príkladom života, kázaním,
sviatosťami a inými prostriedkami milosti k viere, slobode a pokoju
Kristovmu, a tak im otvorila slobodnú a bezpečnú cestu k
plnej účasti na tajomstve Kristovom. 6.
Táto úloha, ktorú má plniť episkopát na
čele s nástupcom Petrovým, sprevádzaný modlitbami
a spoluprácou celej Cirkvi, je jedna a tá istá všade
a za každých podmienok, hoci vzhľadom na okolnosti sa
neuskutočňuje vždy tým istým spôsobom. A tak
rozdiely, ktoré treba v tejto cirkevnej činnosti pripustiť,
nevyplývajú zo samej vnútornej povahy jej poslania, ale z
podmienok, v ktorých sa koná. 7.
Opodstatnenie tejto misijnej činnosti sa odvodzuje z vôle
Božej. Lebo Boh „chce všetkých ľudí spasiť a
priviesť k poznaniu pravdy. Jeden je totiž Boh, jeden aj
Sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus
Ježiš, ktorý dal seba ako výkupnú žertvu za
všetkých (1Tim 2,4-5); „a v nikom inom niet spásy (Sk 4,12).
Preto treba, aby sa všetci obrátili ku Kristovi, keď ho
spoznali z kazateľskej činnosti Cirkvi, a aby sa krstom
pričlenili k nemu a k Cirkvi, ktorá je jeho Telom. Veď
sám Kristus „výslovne prízvukoval nutnosť viery a
krstu39 a zároveň potvrdil nevyhnutnosť Cirkvi, do
ktorej ľudia vstupujú krstom akoby bránou. Preto by sa
nemohli spasiť ľudia, čo by nechceli vstúpiť do
katolíckej Cirkvi, alebo by v nej nechceli vytrvať napriek tomu,
že dobre vedia, že ju založil Ježiš Kristus ako potrebnú
(na spasenie) 40. I keď teda Boh môže priviesť
ľudí, čo bez vlastnej viny nepoznajú evanjelium, k
viere, bez ktorej nie je možné ľúbiť sa
Bohu41, cestami jedine jemu známymi, predsa Cirkev má
povinnosť42 a zároveň aj sväté právo
hlásať evanjelium, a preto misijná činnosť si
podržiava dnes ako vždy svoju plnú silu a nevyhnutnosť. 8. Misijná činnosť je veľmi úzko spätá aj so samou ľudskou prirodzenosťou a jej snahami. Lebo Cirkev, tým že zjavuje Krista, vyjavuje ľuďom číru pravdu o ich položení a o ich plnom povolaní, keďže Kristus je základom a vzorom toho obnoveného ľudstva, preniknutého bratskou láskou, úprimnosťou a pokojamilovným duchom, po ktorom všetci túžia. Kristus a Cirkev, ktorá o ňom vydáva svedectvo hlásaním evanjelia, prekonávajú každý rasový a národný partikularizmus, a preto ich nikto nikde nemôže pokladať za cudzích46. Kristus sám je pravda a cesta, ktorú hlásanie evanjelia odhaľuje všetkým, dávajúc zaznievať v ich ušiach slová samého Krista: „Kajajte sa a verte evanjeliu (Mk 1,15). Keďže však, kto neverí, je už odsúdený47, slová Kristove sú slová súdu a zároveň milosti, smrti a života. K novosti života môžeme totiž dôjsť jedine tak, že dáme odumrieť tomu, čo je staré. To sa vzťahuje v prvom rade na osoby, ale platí to aj o rozličných hodnotách tohto sveta, ktoré nesú na sebe pečať ľudského hriechu a zároveň Božieho požehnania: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej (Rim 3,23). Nik sa nevládze oslobodiť od hriechu sám od seba a svojimi vlastnými silami ani prekonať seba samého. Nik nie je schopný úplne sa vymaniť zo svojich slabostí, zo svojej osihotenosti, zo svojho otroctva48. Hej, všetci potrebujú Krista ako vzor, majstra, osloboditeľa, spasiteľa a kriesiteľa. Evanjelium bolo v ľudských dejinách naozaj kvasom slobody a pokroku - a to aj z časného hľadiska - a neprestajne sa javí ako kvas bratstva, jednoty a pokoja. Teda nie bez príčiny veriaci slávia Krista ako „očakávanie národov a ich Spasiteľa 49. 9. A tak
čas misijnej činnosti je medzi prvým a druhým
príchodom Pánovým, keď sa Cirkev sťa žatva
zhromaždí zo štyroch strán do nebeského
kráľovstva50. Lebo pred príchodom
Pánovým sa najprv musí ohlasovať evanjelium
všetkým národom51.
10. Cirkev, ktorú poslal Kristus prejavovať a prinášať lásku Božiu všetkým ľuďom a národom, si je vedomá, že na ňu čaká ešte obrovská misijná práca. Veď dve miliardy ľudí, ktorých počet zo dňa na deň vzrastá, stmelených ustálenými kultúrnymi zväzkami, starobylými náboženskými tradíciami a trvácimi spoločenskými vzťahmi do veľkých a vyhranených celkov, ešte nepočuli, alebo sotvaže počuli blahozvesť evanjelia. Z nich niektorí sú stúpencami jedného z veľkých náboženstiev, iní zas nemajú ani len pojmu o Bohu a podaktorí výslovne popierajú jeho jestvovanie, ba niekedy sa stavajú proti nemu. Cirkev, aby mohla všetkým priniesť tajomstvo spásy a život od Boha, musí sa včleniť do všetkých týchto prostredí tým istým spôsobom, ako sa sám Kristus svojím vtelením viazal na určité spoločenské a kultúrne podmienky ľudí, uprostred ktorých žil. Prvý
článok: Kresťanské svedectvo 12.
Prítomnosť kresťanov v ľudských prostrediach
má oživovať láska, ktorou nás miluje Boh: On
chce, aby sme sa tou istou láskou aj my navzájom
milovali59. Kresťanská láska sa rozprestiera naozaj
na všetkých bez rozdielu rasy, spoločenského postavenia
alebo náboženstva, nečakajúc nijakej odmeny ani
vďaky. Ako nás Boh miluje nezištnou láskou, tak aj
veriaci majú sa vo svojej láske venovať samému
človeku, milujúc ho tým istým srdcom, akým Boh
hľadá človeka. Teda ako Kristus chodil po všetkých
mestách a dedinkách a uzdravoval všetky choroby a neduhy na
dôkaz príchodu kráľovstva Božieho60, tak
aj Cirkev je prostredníctvom svojich synov a dcér v
spojení so všetkými ľuďmi každého postavenia,
najmä však s chudobnými a trpiacimi, a ochotne sa im
venuje61. Hej, aj ona má účasť na ich
radostiach a žalostiach, pozná ich životné
túžby a tajomstvá a súcíti s nimi v
smrteľných úzkostiach. Tým, čo hľadajú
mier, túži odpovedať v bratskom dialógu,
prinášajúc im pokoj a svetlo evanjelia. Druhý
článok: Hlásanie evanjelia a zhromažďovanie
Božieho ľudu 14.
Tí, čo prostredníctvom Cirkvi prijali od Boha vieru v
Krista74, nech sa liturgickými obradmi prijmú do
katechumenátu. Katechumenát nie je iba čírym
výkladom právd viery a prikázaní, ale školou a
dostatočne trvajúcim noviciátom celého
kresťanského života, kde učeníci
prichádzajú do styku s Kristom, svojím Majstrom. Nech sa
teda katechumeni vhodným spôsobom zasväcujú do
tajomstva spásy a praktiky evanjeliových mravov. A
posvätnými obradmi, ktoré sa majú sláviť
postupne75, nech sa uvedú do života viery, liturgie a
lásky Božieho ľudu. Tretí
článok: Utváranie kresťanskej pospolitosti 16. Cirkev
vzdáva s veľkou radosťou vďaky za
neoceniteľný dar kňazského povolania, ktoré Boh
udelil toľkým mladíkom v národoch nedávno
získanými pre Krista. Cirkev totiž zapúšťa
pevnejšie korene v každom ľudskom prostredí, keď
jednotlivé pospolitosti veriacich majú zo svojich
vlastných radov služobníkov spásy biskupského,
kňazského a diakonského svätenia, ktorí stoja v
službách svojich bratov, takže novozaložené
(miestne) cirkvi nadobúdajú pomaly diecéznu
štruktúru so svojím vlastným duchovenstvom. 17.
Sú hodny chvály aj zástupy tých, čo sa tak
výborne zaslúžili o misie medzi pohanmi, t.j. zástupy
katechistov, mužov i žien, čo preniknutí
apoštolským duchom poskytujú za cenu veľkých
námah jedinečnú a nevyhnutne potrebnú pomoc pri
šírení viery a Cirkvi. 18.
Hneď od počiatočného štádia treba v Cirkvi
starostlivo rozvíjať rehoľný život. Veď on
nielenže predstavuje vzácnu a nevyhnutne potrebnú pomoc pre
misijnú činnosť, ale aj dôvernejším
zasvätením sa Bohu v Cirkvi je skvelým prejavom a
znamením najvnútornejšej podstaty kresťanského
povolania101.
19. Dielo zasadenia
Cirkvi v určitom ľudskom prostredí dosahuje stanovený
cieľ vtedy, keď sa pospolitosť veriacich už akosi
ustálila a upevnila, zapustila korene v živote spoločnosti a
prispôsobila sa aspoň zhruba miestnej kultúre, takže
už disponuje vlastnými kňazmi, rehoľníkmi a
laikmi, hoci ešte v nedostačujúcej miere, a tak sa obohacuje
službami a ustanovizňami, ktoré sú potrebné
nato, aby ľud Boží mohol viesť a rozvíjať
svoj život pod správou vlastného biskupa. 20.
Keďže miestna cirkev má byť čím
dokonalejším obrazom všeobecnej Cirkvi, nech si je plne
vedomá toho, že je poslaná aj k tým, čo neveria
v Krista a žijú spolu s ňou na tom istom území,
aby svedectvom života jednotlivých veriacich i celej pospolitosti
bola pre nich znamením zvestujúcim Krista. 21. Cirkev
sa nemôže považovať za naozaj ustanovenú,
nedosiahla ešte plnosť života, ani nie je dokonalým
znamením Kristovým medzi ľuďmi, ak popri hierarchii
nejestvuje a s ňou nespolupracuje opravdivý laikát. Lebo evanjelium
nemôže zapustiť hlboké korene v
zmýšľaní, živote a činnosti niektorého
národa, ak chýbajú činní laici. Preto už
pri zakladaní cirkvi treba venovať čím
väčšiu pozornosť organizovaniu vyspelého
kresťanského laikátu. 22. Semeno,
t.j. slovo Božie, vyklíčiac v dobrej pôde
zvlažovanej Božou rosou, saje miazgu, premieňa ju a asimiluje si
ju, aby napokon prinášalo veľa ovocia. Lebo podobne ako je to
v poriadku vtelenia, mladé cirkvi, koreniace v Kristovi a
postavené na apoštolskom základe, v podivnej výmene
preberajú všetky bohatstvá národov, ktoré
dostal Kristus do dedičstva109. Osvojujú si z
obyčají, tradícií, múdrosti, učenia, vied
a umení svojich národov všetko, čo môže
prispieť k zvelebeniu Boha, k objasneniu milosti Spasiteľa a k
náležitému usporiadaniu kresťanského
života110.
23. Hoci povinnosť šíriť vieru podľa
svojich možností zaväzuje každého učeníka
Kristovho113, predsa Kristus Pán vždy povoláva
spomedzi svojich učeníkov, ktorých on sám chce, aby
boli s ním a aby ich poslal kázať pohanom 114. Preto
prostredníctvom Ducha Svätého, ktorý udeľuje
vhodné charizmy, ako sa mu páči115, roznecuje v
srdciach niektorých jednotlivcov misijné povolanie a zároveň
vzbudzuje v Cirkvi inštitúty116, čo berú na
seba ako svoju osobitnú povinnosť poslanie hlásať
evanjelium, týkajúce sa celej Cirkvi. 24.
Avšak na volanie Božie človek má odpovedať
takým spôsobom, že sa celkom oddá dielu evanjelia a
nepočúva na telo a krv119. No táto odpoveď by
bola nemožná bez popudu a pomoci Ducha Svätého.
Veď misionár sa stáva účastným na
živote a poslaní Toho, čo „zmaril seba samého,
vezmúc na seba prirodzenosť sluhu (Flp 2,7). Preto musí
byť hotový vytrvať cez celý život vo svojom
povolaní, zrieknuť sa seba a všetkého, čo až
do toho času mal, a „stať sa všetkým všetko
120. 25.
Budúci misionár sa musí prichystať na takú
vznešenú činnosť osobitnou duchovnou a mravnou
výchovou127. Musí byť pripravený chopiť
sa iniciatívy, odhodlane uskutočňovať
započaté diela, vytrvať v ťažkostiach, trpezlivo a
mužne znášať samotu, únavu a
bezvýslednú prácu. Má ísť
ľuďom v ústrety s úprimnou mysľou a
otvoreným srdcom; ochotne sa podujímať na sebe
zverené úlohy; veľkodušne sa prispôsobovať
aj inonárodným obyčajam a menlivým okolnostiam; vo
svornosti a vzájomnej láske spolupracovať so spolubratmi a
so všetkými, čo sa venujú tomu istému dielu, aby
podľa vzoru apoštolskej pospolitosti spolu s veriacimi mali len jedno
srdce a jednu dušu128. 26.
Tí, čo sa majú poslať k rozličným
národom, nech sa ako dobrí služobníci Kristovi
vychovávajú „slovami viery a zdravým učením
(1Tim 4,6), ktoré čerpajú predovšetkým zo
svätého Písma, skúmajúc tajomstvo Kristovo,
ktorého budú potom poslami a svedkami. 27. Hoci
toto všetko je nevyhnutne potrebné každému, kto sa
posiela do misií, jednotlivci to sotva môžu skutočne
docieliť. Ani samu misijnú prácu jednotlivci nie sú
schopní zvládať, ako to potvrdzuje skúsenosť, a
preto spoločné povolanie ich združilo do
inštitútov, aby v nich spoločným úsilím
dostali primeranú prípravu a uskutočňovali toto dielo v
mene Cirkvi a podľa pokynov hierarchických vrchností. Tieto
inštitúty už od mnohých storočí
znášajú ťarchu a horúčosť dňa,
venujúc sa celkom alebo aspoň sčiastky misijnej práci.
Svätá stolica im často zverila obrovské územia,
aby tam hlásali evanjelium. A ony na tých územiach
zhromaždili Bohu nový ľud, miestnu cirkev pod vedením
vlastných pastierov. Týmto cirkvám, ktoré
založili svojím potom, ba vlastnou krvou, budú aj
naďalej preukazovať službu v bratskej spolupráci svojou
horlivosťou a skúsenosťami, venujúc sa
dušpastierskej činnosti, alebo plniac osobitné úlohy v
záujme všeobecného dobra.
28.
Keďže kresťania majú rozličné
dary141, nech spolupracujú na evanjeliu každý
podľa svojich možností, schopností, chariziem a
úloh142. A preto všetci, tí, čo sejú i
tí, čo žnú143, tí, čo sadia i
tí, čo polievajú, majú byť zajedno144,
aby jednomyseľne zasvätili svoje sily budovaniu Cirkvi,
„sledujúc spoločne v slobode a poriadku ten istý cieľ
145. 29.
Keďže starosť o hlásanie evanjelia po celom svete
prislúcha predovšetkým biskupskému zboru146,
nech biskupská synoda čiže „stála biskupská rada
pre všeobecnú Cirkev 147 venuje medzi
záležitosťami celocirkevnej dôležitosti148
osobitnú pozornosť misijnej činnosti ako
najdôležitejšej a najsvätejšej povinnosti
Cirkvi149. 30. Aby sa
pri vykonávaní vlastnej misijnej činnosti dosiahli
cieľuprimerané výsledky, všetci misijní
pracovníci majú mať len „jedno srdce a jednu dušu (Sk
4,32). 31. Na
biskupských konferenciách nech sa spoločne rokuje o
vážnejších otázkach a naliehavejších
problémoch, ale bez zanedbania miestnych rozdielov152. Aby sa
nemrhalo beztak nedostatočnou zásobou osôb a prostriedkov a
nemnožili sa bez potreby podujatia, odporúča sa zakladať
spoločnými silami diela, ktoré slúžia dobru
všetkých, ako sú napr. semináre, vyššie a
technické školy, pastorálne, katechetické a
liturgické ústredia, ako aj strediská
spoločenských komunikatívnych prostriedkov. 32. Je
užitočné koordinovať aj činnosť
inštitútov alebo cirkevných organizácií,
ktoré nech sú všetky bez rozdielu podriadené
miestnemu ordinárovi vo všetkom, čo sa týka samej
misijnej činnosti. Za tým cieľom je veľmi
osožné uzavrieť osobitné dohody, ktorými sa
upravujú vzťahy medzi miestnym ordinárom a vedúcim
inštitútu. 33. Treba,
aby inštitúty, ktoré sa venujú misijnej činnosti
na tom istom území, našli možnosť a spôsob,
ako koordinovať svoju prácu. Nato sú veľmi užitočné
konferencie rehoľníkov a združenia rehoľných
sestier, na ktorých by mali účasť všetky
inštitúty toho istého národa alebo kraja. Na
týchto konferenciách sa má skúmať, čo by
sa dalo uskutočniť spoločným úsilím. A nech
sú v úzkom spojení s biskupskými konferenciami. 34. Keďže správne a usporiadané vykonávanie misijnej činnosti si vyžaduje, aby sa pracovníci evanjelia vedecky pripravili na svoje úlohy, najmä na dialóg s nekresťanskými náboženstvami a civilizáciami, aj aby sa im účinne pomáhalo pri ich účinkovaní, je želateľné, aby v záujme misií bratsky a veľkodušne medzi sebou spolupracovali všetky vedecké inštitúty, ktoré sa venujú misiológii alebo iným pre misie užitočným vedám a odborom, ako sú etnológia a lingvistika, dejiny náboženstiev a náuka o náboženstvách, sociológia, pastorálne disciplíny a podobné.
35. Keďže celá Cirkev je misionárska a dielo šírenia evanjelia je základnou povinnosťou ľudu Božieho, posvätný cirkevný snem vyzýva všetkých k hlbokej vnútornej obnove, aby si živo uvedomili svoju zodpovednosť za šírenie evanjelia a mali podiel na misijnej práci medzi pohanmi. 36.
Všetci veriaci ako údy živého Krista, ku ktorému
sa pričlenili a pripodobnili krstom, birmovkou a Eucharistiou, sú
povinní spolupracovať na vývoji a vzraste jeho Tela, aby ho
čím skôr priviedli k plnosti154. 37.
Keďže ľud Boží žije v pospolitostiach -
najmä diecéznych a farských - a ich prostredníctvom
sa akýmsi spôsobom stáva viditeľným, aj tieto
pospolitosti majú vydávať svedectvo o Kristovi pred
národmi. 38.
Všetci biskupi, nakoľko sú údmi biskupského
zboru, ktorý je pokračovaním apoštolského
kolégia, neboli vysvätení iba pre niektorú
diecézu, ale pre spásu celého sveta. Príkaz Kristov
kázať evanjelium všetkému stvoreniu158 sa
vzťahuje predovšetkým a bezprostredne na nich, spolu s Petrom
a pod vedením Petrovým. Tu má svoj pôvod
vospolnosť a spolupráca medzi miestnymi cirkvami, dnes tak
veľmi potrebná, aby sa mohlo pokračovať v diele
šírenia evanjelia. Vďaka tejto vospolnosti jednotlivé
miestne cirkvi majú starosť o všetky ostatné,
navzájom sa oboznamujú so svojimi potrebami a udeľujú
si jedny druhým z toho, čo majú, lebo starostlivosť o
rast Tela Kristovho zaväzuje celé biskupské
kolégium159. 39.
Kňazi zastupujú samého Krista a sú
spolupracovníkmi episkopátu v trojnásobnej posvätnej
funkcii, ktorá svojou povahou sa vzťahuje na poslanie
Cirkvi164. Nech si teda dôkladne uvedomia, že ich život
je zasvätený aj službe misií. Keďže však
svojím účinkovaním - sústredeným
predovšetkým na Eucharistiu, ktorou sa buduje Cirkev - sú
spojení s Kristom, svojou Hlavou a aj iných privádzajú
do spojenia s ním, nemôžu necítiť, koľko
ešte chýba plnému vzrastu jeho Tela, a teda koľko
úsilia treba ešte vynaložiť, aby sa neprestajne
vzmáhalo. Preto nech starosť o duše usmerňujú
takým spôsobom, aby bola na osoh šíreniu evanjelia
medzi nekresťanmi. 40.
Rehoľné inštitúty kontemplatívneho i
aktívneho života mali a doposiaľ majú
najväčší podiel na šírení evanjelia vo
svete. Svätý cirkevný snem s radosťou uznáva ich
zásluhy a vzdáva vďaky Bohu za toľké obete
prinášané na slávu Božiu a v službe
duší; a vyzýva ich, aby neúnavne pokračovali v
započatom diele, keďže sú si vedomí, že
čnosť lásky, ktorú im ich povolanie ukladá
dokonalejšie pestovať, ich pobáda a zaväzuje naozaj
katolícky zmýšľať a konať166. 41. Laici
spolupracujú na diele Cirkvi pri šírení evanjelia a
zároveň ako svedkovia a živé nástroje
majú účasť na jej spasiteľnom
poslaní170, zvlášť ak ich Boh povolal a biskup
prijal na túto činnosť.
ZÁVER 42. Otcovia
koncilu spolu s rímskym veľkňazom, vedomí svojej
veľmi vážnej povinnosti šíriť všade
kráľovstvo Kristovo, s veľkou láskou pozdravujú všetkých
hlásateľov evanjelia, najmä tých, čo trpia
prenasledovanie pre meno Kristovo, a majú spoluúčasť na
ich utrpení173. Otcovia koncilu odobrili
všetko, čo je vyhlásené v tomto dekréte. I My,
apoštolskou mocou, ktorú sme dostali od Krista, spolu so
ctihodnými Otcami toto potvrdzujeme, nariaďujeme a ustanovujeme v
Duchu Svätom. A predpisujeme, aby sa toto koncilové uznesenie
uverejnilo na slávu Božiu. Ja, PAVOL, biskup katolíckej Cirkvi
|
1 Vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 48: AAS 57 (1965), str. 53. 2 Porov. Mt 16,16. 3 Sv. Augustín, Enarr. in Ps 44,23: PL 36,508; CChr 38,150. 4 Porov. Mt 5,13-14. 5 Porov. Eccli 36,19. 6 Porov. vierouč, konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 2: AAS 57 (1965), str. 5-6. 7 Porov. Jn 11,52. 8 Porov. sv. Irenej, Adv. Haer., III, 18,1: „Verbum existens apud Deum, per quem omnia facta sunt, et qui semper aderat generi humano... : PG 7, 932; tenže IV 6,7: „Ab initio enim assistens Filius suo plasmati, revelat omnibus Patrem, quibus vult, et quando vult et quemadmodum vult Pater : tamže 990; porov. IV,20,6 a 7: tamže 1037; Demonstratio č. 34: Patr. Orient., XII,773; Sources Chrét. 62, Paris 1958, str. 87; Klement Alexandr., Protrept. 112,1: GCS Clemens I, 79; Strom. VI, 6,44,1: GCS Clemens II, 453; 13,106,3 a 4: tamže 485. Čo sa týka samého učenia, porov. Pius XII., Rozhl. posolstvo 31. dec. 1952; vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 16: AAS 57 (1965), str. 20. Porov. Hebr 1,2; Jn 1,3 a 10,1; Kor 8,6; Kol 1,16. 9 Porov. Kol 1,13; Sk 10,38. 10 Porov. 2Kor 5,19. 11 Porov. Hebr 1,2; Jn 1,3 a 10; 1Kor 8,6; Kol 1,16. 12 Porov. Ef 1,10. 13 Porov. 2Kor 8,9. 14 Porov. Mk 10,45. 15 Porov. sv. Atanáz, Ep. ad Epictetum, 7: PG 26, 1060; sv. Cyril Jeruzal., Catech., 4,9: PG 33,465; Marius Victorinus, Adversus Arium, 3,3: PL 8,1101; sv. Bazil, Epist., 261,2: PG 32,969; sv. Gregor Nazian., Epist., 101: PG 37,181; sv. Gregor Nys., Antirrheticus, Adv. Apollin., 17: PG 45,1156; sv. Ambróz, Epist., 48,5: PL 16,1153; sv. Augustín, In Ioan. Ev. tr. XXIII, 6: PL 35,1585; CChr 36,236; okrem toho týmto spôsobom dokazuje, že Duch Svätý nás nevykúpil, pretože sa nevtelil: De Agone Christ., 22,24: PL 40,302; sv. Cyril Alex., Adv. Nestor. I, 1: PG 76,20; sv. Fulgentius, Epist. 17,3,5: PL 65,454; Ad Trasimundum, III, 21: PL 65,284: o smútku a strachu. 16 Porov. Hebr 4,15; 9,28. 17 Porov. Sk 1,8. 18 Porov. Lk 24,47. 19 Skrze prorokov hovoril Duch Svätý: Symb. Constantinopol.: Denz. 150 (86); sv. Lev Veľký, Sermo 76: PL 54,405 -406: „Cum in die Pentecostes discipulos Domini Spiritus Sanctus implevit, non fuit inchostio muneris, sed adiectio largitatis: quoniam et patriarchae, et prophetae, et sacerdotes, omnesque sancti qui prioribus fuere temporibus, eiusdem sunt Spiritus sancitficatione vegetati... quamvis non eadem fuerit mensura donorum . Taktiež Sermo 77,1: PL 54,412; Lev XIII., enc. Divinum illud, 9. mája 1897: ASS 1897, str. 650-651. Podobne sv. Ján Zlatoústy, hoci zdôrazňuje novotu zoslania Ducha Svätého na Turíce: In Eph. c. 4, Hom. 10,1: PG 62,75. 20 Porov. Jn 14,16. 21 Cirkevní Otcovia často hovoria o Bábeli a Turíciach: Origenes, in Genesim, c. 1: PG 12,112; sv. Gregor Nazian., Oratio 41,16: PG 36,449; sv. Ján Zlatoústy, Hom. 2 in Pentec., 2: PG 50,467; In Act. Apost.: PG 60,44; sv. Augustín, Enn. in Ps. 54,11: PL 36,636; CChr. 39,664 a nasl.; Sermo 271: PL 38,1245; sv. Cyril Alexan. Glaphyra in Genesim II: PG 69,79; sv. Gregor Veľký, Hom in Evang., lib. II, Hom. 30,4: PL 76 1222; sv. Béda, In Hexaem., lib. III: PL 91,125. Pozri okrem toho obraz v átriu baziliky sv. Marka v Benátkach. Cirkev hovorí všetkými jazykmi, a tak zhromažďuje všetkých ľudí v katolíckosti viery: sv. Augustín, Sermones 266,267,268,269: PL 38, 1225-1237; Sermo 175,3: PL 38,946; sv. Ján Zlatoústy, In Ep. I ad Cor., Hom. 35: PG 61,296; sv. Cyril Alex. Fragm. in Act.: PG 74,758; sv. Fulgentius, Sermo 8,2-3: PL 65,743-744. O Turíciach ako zasvätení apoštolov pre misiu, porov. J.A. Cramer, Catena in Acta SS. Apostolorum, Oxford 1838, str. 24 n. 22 Porov. Lk 3,22; 4,1; Sk 10,38. 23 Porov. Jn 14-17; Pavol VI., Prejav na koncile dňa 14. sept. 1964: AAS 56 (1964), str. 807. 24 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 4: AAS 57 (1965), str. 7. 25 Sv. Augustín, Sermo 267,4: PL 38,1231: „Hoc agit Spiritus Sanctus in tota Ecclesia quod agit anima in omnibus membris inus corporis . Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 7 (s pozn. 8): AAS 57 (1965), str. 11. 26 Porov. Sk 10,44-47; 11,15; 15,8. 27 Porov. Sk 4,8; 5,32; 8,26.29.39; 9,31; 10; 11,24-28; 13,2.4.9; 16,6-7; 20,22-23; 21,11 atď. 28 Porov. taktiež Mt 10,1-42. 29 Porov. Mt 28,18. 30 Porov. Sk 1,4-8. 31 Porov. Jn 20,21. 32 Porov. Kol 1,24. 33 Tertulián, Apologeticum, 50,13: PL 1,534; CChr. 1,171. 34 Už sv. Tomáš Akv. hovorí o úlohe apoštolov sadiť („plantare ) Cirkev: porov. Sent. lib. I, dist. 16, q. 1, a. 2 ad 2 et ad 4; a. 3 sol.: Summa Theol., Ia, q.43, a. 7 ad 6; Ia-IIae, q. 106, a. 4 ad 4. Porov. Benedikt XV., Maximum illud, 30. nov. 1919: AAS 11 (1919), str. 445 a 453; Pius XI., Rerum Ecclesiae, 28. febr. 1926: AAS 18 (1926), str. 74; Pius XII., 30. apr. 1939 k správcom Pápežských misijných diel; tenže, 24. júna 1944, k správcom Páp. mis. diel: AAS 36 (1944), str. 210; opäť v AAS 36 (1944), str. 210; opäť v AAS 42 (1950), str. 727 a 43 (1951), str. 508; tenže, 29. júna 1948 k domorodému duchovenstvu: AAS 40 (1948), str. 374; tenže, Evangelii Praecones, 2. júna 1951: AAS 43 (1951), str. 507; tenže, Fidei Donum, 15. jan. 1957: AAS 49 (1957), str. 236; Ján XXIII., Princeps Pastorum, 28. nov. 1959: AAS 51 (1959), str. 835; Pavol VI., Hom. z 18. okt. 1964: AAS 55 (1964), str. 911. Tak pápeži, ako i Otcovia a scholastici často hovoria o šírení Cirkvi: sv. Tomáš Akv., Comm. in Matt., 16,28; Lev XIII., enc. Sancta Dei Civitas, 3. dec. 1880: AAS 13 (1880), str. 241; Benedikt XV., enc. Maximum illud, 30. nov. 1919: AAS 11 (1919), str. 442; Pius XI., enc. Rerum Ecclesiae, 28. febr. 1926: AAS 18 (1926), str. 65. 35 Porov. 1Pt 123. 36 Porov. Sk 2,42. 37 Je isté, že pod takto chápanú misijnú činnosť fakticky spadajú aj tie územia Latinskej Ameriky, ktoré nemajú svoju vlastnú hierarchiu, ktorým chýba zrelosť kresťanského života a kde sa nehlása evanjelium v potrebnej miere. Či však Svätá stolica „de facto uzná tieto územia za misijné, to nezávisí od koncilu. Preto sa o vzťahu misijnej činnosti k určitým územiam úmyselne vraví, že sa táto činnosť „spravidla („plerumque ) koná na územiach uznaných Svätou stolicou. 38 Dekr. II. vat. konc. o ekumenizme, Unitatis redintegratio, č. 1: AAS 57 (1965), str. 90. 39 Porov. Mk 16,16; Jn 3,5. 40 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 14: AAS 57 (1965), str. 18. 41 Porov. Hebr 11,6. 42 Porov. 1Kor 9,16. 43 Porov. Ef 4,11-16. 44 Porov. Jn 7,18; 8,30 a 44; 8,50; 17,1. 45 O tejto syntetickej myšlienke pozri učenie sv. Ireneja o „rekapitulácii . Porov. taktiež Hipolyt, De Antichristo, 3: „Omnes volens omnesque salvare desiderans, omnes Dei filios praestare volens sanctosque omnes in unum hominem perfectum vocans... : PG 10, 732; GCS, Hipolyt I, 2, str. 6; Benedictiones Iacob, 7: T.U. 38-1, str. 18, 1. 4 nn.; Origenes, In Joann. t.I, n. 16: „Tum enim cognoscendi Deum una erit actio eorum qui ad Deum pervenerint, duce eo Verbo quod est apud Deum; ut sic sint in cognitione Patris formati omnes accurate filii, ut nunc solus Filius novit Patrem : PG 14,49; GCS, Orig. IV, 20; sv. Augustín, De sermone Domini in monte, I,41: „Diligamus quod nobiscum potest ad illa regna perduci, ubi nemo dicit: Pater meus, sed omnes uni Deo: Pater noster : PL 34,1250; sv. Cyril Alex., In Joann. I: „Sumus enim omnes in Christo et communis humanitatis persona in ipsum reviviscit. Nam et novissimus Adam idcirco nuncupatus est... Habitavit enim in nobis, qui per naturam Filius est ac Deus; ideoque in eius Spiritu clamamus: Abba Pater! Habitat autem Verbum in omnibus in uno templo, scilicet quod propter nos et ex nobis assumpsit, ut omnes in seipso habens, omnes in uno corpore, sicuti Paulus ait, reconciliaret Patri : PG 73, 161-164. 46 Benedikt XV., Maximum Illud 30. nov. 1919: AAS 11 (1919), str. 445: „Nam ut Ecclesia Dei catholica est nullamque apud gentem vel nationem extranea... . Porov. Ján XXIII., enc. Mater et Magistra: „...Cirkev je Božím právom všeobecná... Zapájajúc sa do života národov, nikdy nie je, ani sa necíti cudzou ustanovizňou, natisnutou zvonka... A všetko, čo je v ňom dobré a čestné sa tak utvrdzuje a zušľachťuje (t.j. v tých, čo sa preporodili v Kristu), 25. mája 1961: AAS 1961, str. 444; slov. preklad, Tipografia Poliglotta Vaticana, Rím 1961, str. 44. 47 Porov. Jn 3,18. 48 Porov. sv. Irenej, Adv. Haer. III, 15,3: PG 7,919: „Veritatis fuerunt praedicatores et apostoli libertatis . 49 Breviarium romanum, Antif. „O z nešporov zo dňa 23. decembra. 50 Porov. Mt 24,31; Didaché 10,5: Funk I, str. 32. 51 Porov. Mk 13,10. 52 Vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 17: AAS 57 (1965), str. 20-21; sv. Augustín, De Civitate Dei 19,17: PL 41,646; inštr. Posv. kongr. šírenia viery: Collectanea I, n. 135, str. 42. 53 Podľa Origéna, evanjelium sa musí zvestovať pred koncom tohto sveta: Hom in Lc. XXI: GCS, Orig. IX, 136,21 sq.; In Matth. comm. ser. 39: XI, 75,25 sq.; 76,4 sq.; Hom in Jerem. III, 2: VIII, 308,29 s.; sv. Tomáš, Summ Theol. Ia Iae, q. 106, a. 4, ad č. 54 Porov. Sk 1,7. 55 Hilar z Poitiers, In Ps. 14: PL 9.301; Euzéb Cézarejský, In Isaiam 54,2-3: PG 24,462-463; Cyril Alex. In Isaiam V, c. 54, 1-3: PG 70,1193. 56 Porov. Ef 4,13. 57 Porov. Jn 4,23. 58 Porov. Mt 5,16. 59 Porov. 1Jn 4,11. 60 Porov. Mt 9,35 a nasl.; Sk 10,38. 61 Porov. 2Kor 12,15. 62 Porov. Mt 20,26; 23,11; prejav Pavla VI. na koncile dňa 21. nov. 1964: AAS 56 (1964), str. 1013. 63 Porov. Ef 4,24. 64 Porov. Kol 4,3. 65 Porov. 1Kor 9,15; Rim 10,14. 66 Porov. Sk 4,13,29,31; 9,27-28; 13,46; 14,3; 19,8; 26,26; 28,31; 1Sol 2,2; 2Kor 3,12; 7,4; Flp 1,20; Ef 3,12; 6,19-20. 67 Porov. Mk 16,15. 68 Porov. 1Sol 1,9-10; 1Kor 1,18-21; Gal 1,31; Sk 14,15-17; 17,22-31. 69 Porov. Sk 16,14. 70 Porov. Kol 3,5-10; Ef 4,20-24. 71 Porov. Lk 2,34; Mt 10,34-39. 72 Porov. 1Sol 1,6. 73 Porov. dekr. II. vat. konc. o náboženskej slobode, Dignitatis Humanae, č. 2,4,10; past. konšt. o Cirkvi v súčasnom svete, Gaudium et spes, č. 21. 74 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 17: AAS 57 (1965), str. 20-21. 75 Porov. konšt. II. vat. konc. o posv. liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 64-65: AAS 56 (1964), str. 117. 76 Porov. Kol 1,13. O tomto oslobodení od otroctva zlého ducha a tmy porov. Mt 12,28; Jn 8,44; 12,31 (porov. 1Jn 3,8; Ef 2,1-2). O liturgii krstu porov. Rímsky rituál. 77 Porov. Rim 6,4-11; Kol 2,12-13; 1Pt 3,21-22; Mk 16,16. 78 Porov. 1Sol 3,5-7; Sk 8,14-17. 79 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 14: AAS 57 (1965), str. 19. 80 Porov. sv. Augustín, Tract. in Joann. 11,4: PL 35,1476. 81 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 9: AAS 57 (1965), str. 13. 82 Porov. 1Kor 3,9. 83 Porov. Ef 3,9. 84 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 10,11,34: AAS 57 (1965), str. 10-17; 39-40. 85 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Božom zjavení, Dei Verbum, č. 21: AAS 57 (1965), str. 24. 86 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi Lumen gentium, č. 12,35: AAS 57 (1965), str. 16,40-41. 87 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 23,36: AAS 57 (1965), str. 28,41-42. 88 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 11,35; 41: AAS 57 (1965), str. 15-16, 40-41,47. 89 Porov. dekr. II. vat. konc. o Východných katolíckych cirkvách, Orientalium Ecclesiarum, č. 4: AAS 57 (1965), str. 77-78. 90 List k Diognetovi, 5: PG 2,1173; porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 38: AAS 57 (1965), str. 43. 91 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 32: AAS 57 (1965), str. 38; dekr. o laickom apoštoláte, Apostolicam actuositatem, č. 5-7. 92 Porov. dekr. II. vat. konc. o kňazskej výchove, Optatam totius, č. 4,8,9. 93 Porov. konšt. II. vat. konc. o posv. liturgii, Sacrosanctum Concilium, č. 17: AAS 56 (1964), str. 105. 94 Porov. dekr. II. vat. konc. o kňazskej výchove, Optatam totius, č. 1. 95 Porov. Ján XXIII., Princeps Pastorum, 28. nov. 1959: AAS 51 (1959), str. 843-844. 96 Porov. dekr. II. vat. konc. o ekumenizme, Unitatis redintegratio, č. 4: AAS 57 (1965), str. 94-96. 97 Porov. Ján XXIII., Princeps Pastorum, 28. nov. 1959: AAS 51 (1959), str. 842. 98 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 29: AAS 57 (1965), str. 36. 99 Porov. Ján XXIII., Princeps Pastorum, 28. nov. 1959: AAS 51 (1959), str. 855. 100 Ide o tzv. katechistov „na plný čas , „fulltime catechists . 101 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 31,44: AAS 57 (1965), str. 37,50-51. 102 Porov. Ján XXIII., Princeps Pastorum, 28. nov. 1959: AAS 51 (1959), str. 838. 103 Porov. dekr. II. vat. konc. o kňazskom účinkovaní a živote, Presbyterorum Ordinis, č. 11; dekr. o kňazskej výchove, Optatam totius, č.2. 104 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 25: AAS 57 (1965), str. 29. 105 Porov. dekr. II. vat. konc. o kňazskom účinkovaní a živote, Presbyterorum Ordinis, č. 10, kde sa v záujme uľahčenia špecializovanej pastoračnej činnosti medzi rozličnými spoločenskými skupinami predkladá zriaďovanie personálnych prelatúr, pokiaľ si to vyžaduje riadny chod apoštolskej aktivity. 106 Porov. 1Kor 15,23. 107 Porov. 1Kor 15,28. 108 Porov. Ef 4,24. 109 Porov. Ž 2,8. 110 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 13: AAS 57 (1965), str. 17-18. 111 Porov. prejav Pavla VI. pri svätorečení ugandských mučeníkov 18. okt. 1964: AAS 56 (1964), str. 908. 112 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 13: AAS 57 (1965), str. 18. 113 Vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 17: AAS 57 (1965), str. 21. 114 Porov. Mk 3,13 a nasl. 115 Porov. 1Kor 12,11. 116 Pod menom „inštitúty sa rozumejú rády, kongregácie, ustanovizne a združenia, ktoré pracujú v misiách. 117 Porov. Pius XI., Rerum Ecclesiae, 28. febr. 1926: AAS 18 (1926), str. 69-71; Pius XII., Saeculo exeunte, 13. júna 1940: AAS 32 (1940), str. 256; Evangelii Praecones, 2. júna 1951: AAS 43 (1951), str. 506. 118 Porov. Sk 13,2. 119 Porov. Gal 1,16. 120 Porov. 1Kor 9,22. 121 Porov. Ef 6,19 a nasl.; Sk 4,31. 122 Porov. Mt 11,29 a nasl. 123 Porov. Benedikt XV., Maximum illud, 30. nov. 1919: AAS 11 (1919), str. 449-450. 124 Porov. 2Kor 6,4 a nasl. 125 Porov. 2Kor 8,2. 126 Porov. 1Tim 4,14; Ef 4,23; 2Kor 4,16. 127 Porov. Benedikt XV., Maximum illud, 30. nov. 1919: AAS 11 (1919), str. 448-449; Pius XII., Evangelii Praecones, 2. júna 1951: AAS 43 (1953), str. 507. Pri výchove misijných kňazov treba brať zreteľ i na ustanovenia dekrétu II. vat. konc. o kňazskej výchove, Optatam totius. 128 Porov. Sk 2,42; 4,32. 129 Porov. 2Tim 1,7. 130 Porov. Flp 4,11. 131 Porov. 2Kor 4,10 a nasl. 132 Porov. 2Kor 12,15 a nasl. 133 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 41: AAS 57 (1965), str. 46. 134 Porov. Benedikt XV., Maximum illud, 30. nov. 1919: AAS 11 (1919), str. 440; Pius XII., Evangelii Praecones, 2. júna 1951: AAS 43 (1951), str. 507. 135 Benedikt XV., Maximum illud, 30. nov. 1919: AAS 11 (1919), str. 448; dekr. Posv. kongr. šírenia viery z 20. mája 1923: AAS 15 (1923), str. 369-370; Pius XII., Saeculo exeunte, 2. júna 1940: AAS 32 (1942), str. 256; Evangelii Praecones, 2. júna 1951: AAS 43 (1951), str. 507; Ján XXIII., Princeps Pastorum, 28. nov. 1959: AAS 51 (1959), str. 843-844. 136 Dekr. II. vat. konc. o kňazskej výchove, Optatam totius, č. 19-21. Porov. taktiež apošt. konšt. Sedes Sapientiae so všeobecnými ustanoveniami, 31. mája 1956: AAS 48 (1956), str. 354-365. 137 Pius XII., Evangelii Praecones, 2. júna 1951: AAS 43 (1951), str. 523-524. 138 Benedikt XV., Maximum illud, 30. nov. 1919: AAS 11 (1919), str. 448; Pius XII., Evangelii Praecones, 2. júna 1951: AAS 43 (1951), str. 507. 139 Porov. Pius XII., Fidei donum, 15. júna 1957: AAS 49 (1957), str. 234. 140 Porov. dekr. II. vat. konc. o kňazskom účinkovaní a živote, Presbyterorum Ordinis, č. 10, kde je reč o personálnych diecézach, prelatúrach atď. 141 Porov. Rim 12,6. 142 Porov. 1Kor 3,10. 143 Porov. Jn 4,37. 144 Porov. 1Kor 3,8. 145 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 18: AAS 57 (1965), str. 22. 146 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 23: AAS 57 (1965), str. 28. 147 Porov. motu proprio Apostolica Sollicitudo, 15. sept. 1965: AAS 57 (1965), str. 776. 148 Porov. Pavol VI., prejav na koncile 21. nov. 1964: AAS 56 (1964), str. 1011. 149 Porov. Benedikt XV., Maximum illud, 30. nov. 1919: AAS 11 (1919), str. 39-40. 150 Ak niektoré misie nateraz ešte závisia od iných Posv. kongregácii, je osožné, keď tieto sú v styku s Posv. kongregáciou šírenia viery, aby sa pri organizovaní a vedení všetkých misií mohli uplatňovať celkom dôsledne jednaké metódy a zásady. 151 Porov. dekr. II. vat. konc. o past. službe biskupov v Cirkvi, Christus Dominus, č. 35,4. 152 Porov. dekr. II. vat. konc. o past. službe biskupov v Cirkvi, Christus Dominus, č. 36-38. 153 Porov. dekr. II. vat. konc. o past. službe biskupov v Cirkvi, Christus Dominus, č. 35,5-6. 154 Porov. Ef 4,13. 155 Porov. Iz 11,12. 156 Porov. dekr. II. vat. konc. o ekumenizme, Unitatis redintegratio, č. 12: AAS 57 (1965), str. 99. 157 Porov. Sk 16,9. 158 Porov. Mk 16,15. 159 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 23-24: AAS 57 (1965), str. 27-29. 160 Porov. Benedikt XV., Maximum illud, 30. nov. 1919: AAS 11 (1919), str. 453-454; Pius XI., Rerum Ecclesiae, 28. febr. 1926: AAS 18 (1926), str. 71-73; Pius XII., Evangelii Praecones, 2. júna 1951: AAS 43 (1951), str. 525-526; tenže, Fidei donum, 15. jan. 1957: AAS 49 (1957), str. 241. 161 Porov. Pius XII., Fidei donum, 15. jan. 1957: AAS 49 (1957), str. 245-246. 162 Dekr. II. vat. konc. o past. službe biskupov v Cirkvi, Christus Dominus, č. 6. 163 Porov. Pius XII., Fidei donum, 15. jan. 1957: AAS 49 (1957), str. 245. 164 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 28: AAS 57 (1965), str. 34. 165 Porov. Pius XI., Rerum Ecclesiae, 28. febr. 1926: AAS 28 (1926), str. 72. 166 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 44: AAS 57 (1965), str. 50. 167 Porov. Mt 9,38. 168 Porov. Sk 16,14. 169 Porov. 1Kor 3,7. 170 Porov. vierouč. konšt II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 33,35: AAS 57 (1965), str. 39,40-41. 171 Porov. Pius XII., Evangelii Praecones, 2. júna 1951: AAS 43 (1951), str. 510-514; Ján XXIII., Princeps Pastorum, 28. nov. 1959: AAS 51 (1959), str. 851-852. 172 Porov. vierouč. konšt. II. vat. konc. o Cirkvi, Lumen gentium, č. 46: AAS 57 (1965), str. 52. 173 Porov. Pius XII., Evangelii Praecones, 2. júna 1951: AAS 43 (1951), str. 527; Ján XXIII., Princeps Pastorum, 28. nov. 1959: AAS 51 (1959), str. 864. 174 Porov. 1Tim 2,4. 175 Porov. 2Kor 4,6. |
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License |