3. Začneme tým, čo je na konci
evanjeliového textu: Mladík odišiel zarmútený,
"lebo mal mnoho majetku".
Táto veta sa bezpochyby vzťahuje na hmotný majetok,
ktorý ten mladík vlastnil alebo mal zdediť. Takáto
situácia sa azda týka iba niektorých z vás, no nie
je typická. Preto evanjelistove slová pozývajú
postaviť problém ináč: ide o to, že mladosť
sama v sebe (nezávisle od akéhokoľvek hmotného
majetku) je celkom zvláštnym bohatstvom človeka, či
už dievčaťa alebo mladíka, a mladí ju
zvyčajne prežívajú ako osobitné bohatstvo.
Zvyčajne, ale nie vždy, ani nie spravidla, lebo sú na svete aj
ľudia, ktorí z rozličných dôvodov
nezakusujú mladosť ako bohatstvo. O tom bude treba hovoriť
osobitne.
Predsa sú však dôvody - a to aj objektívnej povahy -,
aby sme mysleli na mladosť ako na celkom zvláštne bohatstvo,
ktoré človek skusuje práve v tomto období svojho
života. Toto obdobie sa bezpochyby líši od obdobia detstva (z
ktorého práve vyrastá) a líši sa aj od obdobia
plnej dospelosti. Obdobie mladosti je čas, keď sa
zvlášť intenzívne odhaľuje ľudské
"ja" a s ním spojené vlastnosti a schopnosti. Pred
vnútorným zrakom rozvíjajúcej sa osobnosti
mladíka alebo dievčaťa sa stupeň za stupňom a krok
za krokom odhaľuje zvláštna a v istom zmysle jediná a
neopakovateľná možnosť konkrétneho
ľudského bytia, do ktorého je akoby vpísaný
celý projekt budúceho života. Život sa predstavuje ako
uskutočňovanie tohto projektu, ako "sebarealizovanie".
Táto otázka by si prirodzene, zasluhovala vysvetlenie z
mnohých hľadísk. Keď ju však chceme
vystihnúť stručne, vtedy sa zjavuje pravý profil a
forma toho bohatstva, ktorým je mladosť. Toto bohatstvo
spočíva v tom, že sa objavujú a zároveň
plánujú, volia, predvídajú a
vykonávajú prvé vlastné rozhodnutia, ktoré
sú dôležité pre budúcnosť v úzko
osobnej dimenzii ľudskej existencie. Takéto rozhodnutia majú
zároveň aj nemalý spoločenský význam.
Mladík v evanjeliu sa nachádza práve v tomto období
života, ako to vyplýva aj z otázok, ktoré kladie v
rozhovore s Ježišom. Preto aj záverečné
slová o "majetku", t.j. o bohatstve možno
chápať práve v takomto zmysle: o bohatstve, ktorým je
mladosť sama.
Musíme sa však pýtať: Toto bohatstvo, ktorým je
mladosť, má azda vzdialiť človeka od Krista? To
evanjelista istotne nehovorí. Rozbor textu skôr dovoľuje
vyvodiť iný záver. Na rozhodnutie odísť od
Krista vplývalo koniec koncov len vonkajšie bohatstvo, teda to,
čo mladík mal ("majetok"), nie to, čím bol.
To, čím bol ako mladý človek - t.j.
vnútorné bohatstvo, ktoré v sebe skrýva ľudská
mladosť - ho priviedlo k Ježišovi a nútilo ho
položiť spomínané otázky, v ktorých ide
veľmi jasne o program celého života. Čo mám
robiť? "Čo mám robiť, aby som obsiahol
večný život?" Čo mám robiť, aby
môj život mal plnú hodnotu a plný zmysel?
Mladosť každého z vás, drahí priatelia, je
bohatstvo, ktoré sa prejavuje práve v týchto
otázkach. Človek si ich kladie v priebehu celého
života, ale v mladosti sa natískajú zvlášť
intenzívnym, priam naliehavým spôsobom. A dobre,
že je to tak. Veď práve tieto otázky svedčia o
dynamike rozvoja ľudskej osobnosti, ktorá je
charakteristická pre váš vek. Tieto otázky si niekedy
kladiete netrpezlivo, no súčasne chápete, že
odpoveď na ne nemôže byť ani prenáhlená, ani
povrchná. Musí mať svoju osobitnú
špecifickú váhu. Ide o odpoveď, ktorá sa
týka celého života a zahrňuje celú
ľudskú existenciu.
Tieto základné otázky si osobitným spôsobom
kladú tí vaši rovesníci, ktorých život je
od mladosti poznačený utrpením: nejakou telesnou chybou,
nedostatočným vývojom, nejakou poruchou alebo obmedzením,
prípadne ťažkou rodinnou alebo spoločenskou
situáciou. Ak sa aj napriek tomu ich vedomie vyvíja
normálne, otázka o zmysle a hodnote života sa pre nich
stáva tým zásadnejšou a zároveň
mimoriadne dramatickou, pretože je od začiatku poznačená
životným utrpením. A ako veľa je takýchto
mladých ľudí v obrovskom množstve mladých na
celom svete, v rozličných národoch a
spoločenstvách i v jednotlivých rodinách!
Koľkí z nich sú už od mladosti nútení
žiť v nejakom ústave alebo nemocnici, odsúdení k
istej pasivite, ktorá v nich môže vzbudiť pocit, že
sú pre ľudstvo neužitoční.
Či možno povedať, že aj ich mladosť je
vnútorným bohatstvom? Koho sa máme na to pýtať? Komu oni sami majú
položiť túto zásadnú otázku? Zdá
sa, že Kristus je tu jediný kompetentný partner pri
rozhovore, partner, ktorého nikto iný nemôže plne
nahradiť.
|