7. V rozbore Kristovho rozhovoru s mladíkom
vstúpime teraz do ďalšej fázy, ktorá je
nová a rozhodujúca. Mladík dostal podstatnú a
základnú odpoveď na otázku: "Čo mám
robiť, aby som obsiahol večný život?" Táto
odpoveď sa zhoduje s celou jeho dovtedajšou životnou cestou:
"Toto všetko som zachovával od svojej mladosti." Ako
veľmi žičím každému z vás, aby sa
vaša doterajšia životná cesta podobným
spôsobom zhodovala s Kristovou odpoveďou. Ba želám
vám, aby vám mladosť poskytla pevný základ
zdravých zásad a aby vaše svedomie dosiahlo už v
týchto rokoch mladosti tú zrelú priezračnosť,
ktorá každému z vás umožní zostať po
celý život "svedomitým človekom",
"človekom zásad", človekom vzbudzujúcim
dôveru, teda vierohodným. Takto vyformovaná mravná osobnosť
je zároveň najdôležitejším prínosom,
ktorý môžete vniesť do spoločenského
života: do rodiny, do spoločnosti, do odbornej, kultúrnej
alebo politickej činnosti a napokon aj do samého spoločenstva
Cirkvi, do ktorého patríte, alebo raz budete patriť.
Ide tu zároveň o plnú a hlbokú opravdivosť
ľudského bytia a o takú istú opravdivosť rozvoja
ľudskej osobnosti, muža alebo ženy, so všetkými
charakteristickými vlastnosťami, ktoré tvoria
neopakovateľné črty tejto osobnosti a majú
mnohostranný význam v živote rôznych prostredí
a spoločenstiev, počnúc rodinou. Každý z
vás má nejakým spôsobom prispievať k bohatstvu
týchto spoločenstiev, a to predovšetkým tým,
čím sám je. Či sa práve týmto smerom
neotvára mladosť, ktorá je "osobným"
bohatstvom každého z vás? Človek číta
sám v sebe, vo svojej ľudskej prirodzenosti, a to tak vo svojom
vnútornom svete, ako aj v osobitnej oblasti bytia "s
druhými" a "pre druhých".
Práve tu nadobúdajú rozhodujúci význam
prikázania Desatora a evanjelia, predovšetkým však
prikázanie lásky, ktoré otvára človeka Bohu a
blížnemu. Veď láska "všetko spája a
zdokonaľuje".38 Prostredníctvom nej dozrieva sám
človek i bratstvo medzi ľuďmi. Preto láska je
"najväčšia",39 je prvým zo
všetkých prikázaní40 - ako nás
učí Kristus -, v ňom sú obsiahnuté a
zhrnuté všetky ostatné prikázania.
Želám vám teda, aby sa cesty vašej mladosti stretli s
Kristom, aby ste mohli pred ním potvrdiť svedectvom
vlastného svedomia ten evanjeliový mravný
zákonník, ku ktorého hodnotám sa v priebehu
generácií istým spôsobom priblížilo toľko
velikánov ducha.
Tu by nebolo na mieste uvádzať svedectvá, ktoré to
potvrdzujú v priebehu celých dejín ľudstva. Je
isté, že už od najstarších čias
naliehavý hlas svedomia vedie každý ľudský
subjekt k objektívnej morálnej norme, ktorá sa
konkrétne prejavuje v rešpektovaní osoby
blížneho, ako aj v zásade nerobiť druhému to,
čo nechceme, aby druhí robili nám. 41
V tom už vidíme jasný prejav tej objektívnej
morálky, o ktorej svätý Pavol tvrdí, že je
"vpísaná v srdciach" a "dosvedčuje ju aj
svedomie".42 Kresťan tu ľahko poznáva
lúč stvoriteľského Slova, ktorý "osvecuje
každého človeka".43 Práve preto, že
nasleduje toto Slovo, ktoré sa stalo telom, povznáša sa k
vyššiemu zákonu evanjelia, ktoré mu v
prikázaní lásky pozitívne prikazuje, aby robil
blížnemu všetko to dobré, ktoré chce, aby robili
jemu. Takto potvrdzuje vnútorný hlas svojho svedomia
absolútnym primknutím sa ku Kristovi a k jeho slovu.
Želám vám tiež, aby ste po rozoznaní
základných a dôležitých otázok pre
vašu mladosť, pre projekt celého života, ktorý
máte pred sebou, zakúsili to, o čom hovorí
evanjelium: "Ježiš naňho pozrel s láskou."
Želám vám, aby ste zakúsili tento pohľad.
Želám vám, aby ste zakúsili pravdu, že on,
Kristus, pozerá na vás s láskou.
Kristus pozerá s láskou na každého človeka. Evanjelium
to potvrdzuje na každom kroku. Mohlo by sa tiež povedať, že
v tomto Kristovom "láskavom pohľade" je akoby
súhrn a syntéza tej "radostnej zvesti". Ak chceme
zistiť, odkiaľ vychádza tento pohľad, musíme sa
vrátiť až ku knihe Genezis, k tej chvíli, keď Boh
po stvorení človeka, "muža a ženy" videl,
že "toto bolo veľmi dobré".44 Tento
prvotný Stvoriteľov pohľad sa odzrkadľuje v Kristovom
pohľade, ktorým sprevádza rozhovor s mladíkom v
evanjeliu.
Vieme, že Kristus potvrdí a spečatí tento pohľad
výkupnou obetou na kríži, pretože práve touto
obetou jeho "pohľad" dosiahol mimoriadnu hĺbku
lásky. V ňom je obsiahnuté také potvrdenie
veľkosti človeka a ľudstva, akého je schopný len
on, Kristus, Vykupiteľ a Ženích. Jedine on "vie, čo
je v každom človeku",45 pozná jeho slabosť,
ale pozná aj - a predovšetkým - jeho dôstojnosť.
Želám každému a každej z vás, aby ste objavili
tento Kristov pohľad a aby ste ho zakúsili v celej jeho hĺbke.
Neviem, v ktorej chvíli
vášho života sa to stane. Myslím, že sa to stane
vtedy, keď to budete najviac potrebovať: možno vo chvíli
utrpenia, možno súčasne so svedectvom čistého
svedomia, ako to bolo u mladíka v evanjeliu, alebo možno
práve v opačnej situácii, to značí,
súčasne s pocitom viny, s výčitkami svedomia. Veď
Kristus pozrel aj na Petra vo chvíli jeho pádu, keď
trikrát zaprel svojho Učiteľa. 46
Človek nevyhnutne potrebuje tento láskavý pohľad,
potrebuje vedomie, že je milovaný, že je milovaný
večne a vyvolený od večnosti. 47 A táto
večná láska Božieho vyvolenia sprevádza
človeka po celý život ako Kristov láskavý
pohľad. A možno najviac vo chvíli skúšky,
uponíženia, prenasledovania a porážky, vtedy, keď
naša ľudská dôstojnosť je akoby vymazaná v
očiach ľudí, keď ju urážajú a
šliapu po nej. Vtedy vedomie, že Otec nás od večnosti
miluje vo svojom Synovi, že Kristus vždy miluje každého z
nás, sa stáva pevným oporným bodom pre celú
našu ľudskú existenciu. Keď nás všetko akosi
vedie k tomu, aby sme pochybovali o sebe samých a o zmysle svojho
života, vtedy tento Kristov pohľad, čiže vedomie
lásky, ktorá sa v ňom ukázala mocnejšia ako
všetko zlo a skaza, toto vedomie nám umožňuje
prežiť všetko.
Želám vám teda, aby ste zakúsili to isté,
čo zakúsil mladík v evanjeliu: "Ježiš
naňho pozrel s láskou."
|