11. V širokej oblasti, v ktorej sa váš
životný plán, vypracovaný v mladosti, stretá
"s druhými", sme sa práve dotkli najcitlivejšieho
miesta. Všimnite si ešte, že tento ústredný bod, v
ktorom sa naše osobné "ja" otvára životu
"s druhými" a "pre druhých" v manželskom
zväzku, je vo Svätom Písme vyjadrený veľmi
významnými slovami: "Preto opustí človek svojho
otca i svoju matku a bude sa pridŕžať svojej
manželky".67
Toto "opustí" si zasluhuje osobitnú pozornosť.
Dejiny ľudstva sa od počiatku odvíjajú - a tak to bude
až do konca - prostredníctvom rodiny, človek sa do nej
začleňuje narodením, za ktoré vďačí rodičom,
otcovi a matke, aby potom v príhodnej chvíli "opustil"
toto svoje prvé prostredie života a lásky a prešiel do
nového. Každý z vás, keď "opustí
otca i matku" nosí ich v istom zmysle v sebe a preberá
mnohostranné dedičstvo, ktoré má v nich a v rodine
svoj bezprostredný začiatok a zdroj. Takto každý z
vás aj keď "opustí", zostáva.
Dedičstvo, ktoré preberá, ho natrvalo viaže k
tým, ktorí mu ho odovzdali, a ktorým
vďačí za toľké veci. A potom on sám alebo
ona sama bude odovzdávať toto dedičstvo ďalej. Preto
má taký veľký význam štvrté
prikázanie Desatora: "Cti svojho otca i matku".68
Ide tu predovšetkým o dedičstvo: "byť
človekom" a potom - byť človekom aj v bližšie
určenej osobnej a spoločenskej situácii. V tomto ohľade
má svoj význam dokonca aj telesná podobnosť s
rodičmi. Ešte dôležitejšie je celé
kultúrne dedičstvo, v ktorého strede je takmer denne jazyk.
Rodičia naučili každého z vás hovoriť
jazykom, ktorý je základným výrazom
spoločenského zväzku s inými ľuďmi. Tento
zväzok má širší rámec než je rodina
alebo určité prostredie. Jeho hranice sa kryjú aspoň s
hranicami ľudu alebo národa, v ktorom ste sa narodili.
Takto sa rozširuje rodinné dedičstvo. Rodinnou výchovou
máte účasť na určitej kultúre, ako aj na
dejinách ľudu alebo národa. Rodinný zväzok znamená
tiež príslušnosť k väčšiemu
spoločenstvu ako je rodina a znamená aj ďalší
základ osobnej totožnosti. Ak je rodina pre každého z
vás prvou vychovávateľkou, tak prostredníctvom rodiny
je vychovávateľom aj kmeň, ľud alebo národ, ku
ktorému vás viaže tá istá kultúra,
jazyk a dejiny.
Toto dedičstvo predstavuje aj výzvu v etickom zmysle.
Každý z vás tým, že prijíma vieru a
dedí hodnoty a obsah toho, čo tvorí celkovú
kultúru spoločnosti, v ktorej žije, čo tvorí
dejiny vlastného národa, je duchovne obohatený vo svojom
individuálnom ľudskom bytí. Tu sa vybavuje v pamäti
podobenstvo o talentoch, ktoré nám dáva Stvoriteľ
prostredníctvom našich rodičov, našej rodiny, ako aj
národného spoločenstva, ku ktorému patríme.
Voči tomuto dedičstvu nemôžeme zotrvávať v
pasívnom alebo dokonca v odmietavom postoji, ako to urobil
posledný zo sluhov, o ktorých sa hovorí v spomenutom
podobenstve. 69 Naopak, musíme robiť všetko, čoho
sme schopní, aby sme toto duchovné dedičstvo prijali,
utvrdili, zachovali a zveľadili. Táto úloha je
dôležitá pre všetky spoločnosti, no azda najmä
pre tie, ktoré začínajú samostatne jestvovať,
alebo pre tie, ktoré musia brániť jestvovanie a
podstatnú identitu svojho národa pred nebezpečenstvom
vonkajšieho zničenia alebo vnútorného rozkladu.
Keď píšem vám mladým, snažím sa
mať neprestajne pred svojím duševným zrakom
zložitú a rozdielnu situáciu kmeňov,
národností a národov na našej planéte. Vaša
mladosť a váš životný projekt, ktorý si
každý a každá z vás vypracúva v
období mladosti, sú od svojho počiatku vsunuté do
dejín týchto rozličných spoločenstiev. Nedeje sa
to "zvonku", ale hlavne "zvnútra". Pre vás sa
to stáva otázkou rodinného a potom aj národného
povedomia - otázkou srdca, otázkou svedomia. Pojem
"vlasti" sa rozvíja v bezprostrednej spojitosti s pojmom
"rodiny", ba v istom zmysle sa jeden rozvíja v rámci
druhého. Postupne si uvedomujete tento spoločenský
zväzok, ktorý je širší než rodinný a
začínate mať účasť na zodpovednosti za
spoločné dobro tej väčšej "rodiny", ktorou
je pozemská "vlasť" každého a každej z
vás. Veľké postavy dávnych alebo
súčasných národných dejín sú
vzormi a vodcami aj pre obdobie vašej mladosti a napomáhajú
rozvoj tej spoločenskej lásky, ktorá sa
najčastejšie volá "láska k vlasti".
|