14. Dovoľte mi uzavrieť túto časť
mojich úvah tým, že pripomeniem slová evanjelia o
mladosti samého Ježiša z Nazareta. Sú
stručné, hoci sa vzťahujú na obdobie tridsiatich rokov,
ktoré prežil v rodinnom dome po boku Márie a tesára
Jozefa. Evanjelista Lukáš píše: "A Ježiš
sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u
ľudí".76
Mladosť je teda "rast". Vo svetle toho, čo sme doteraz
povedali na túto tému, tieto evanjeliové slová sa
javia neobyčajne súhrnné a sugestívne. Rast "vo
veku" sa vzťahuje na prirodzený vzťah človeka k
času. Tento rast je akoby "vzostupnou" etapou na celkovej
životnej dráhe. Zodpovedá mu celý
duševno-telesný rozvoj: rast všetkých síl,
ktorými sa tvorí normálna ľudská
osobnosť. Tomuto rastu však musí zodpovedať rast "v
múdrosti a v obľube u Boha".
Všetkým vám, drahí mladí priatelia,
želám takýto "rast". Možno povedať,
že ním sa mladosť száva opravdivou mladosťou, lebo
takýmto spôsobom nadobúda vlastný,
neopakovateľný ráz. Takýmto spôsobom je
mladosť daná každému a každej z vás v
osobných a spoločenských skúsenostiach ako
zvláštna hodnota. Podobným spôsobom sa mladosť
upevňuje aj v skúsenosti dospelých ľudí,
ktorí už majú mladosť za sebou a v celkovej bilancii
života prechádzajú zo "vzostupnej" etapy do etapy
"zostupnej".
Mladosť musí byť "rastom", ktorý
prináša so sebou postupné zhromažďovanie
všetkého, čo je pravdivé, dobré a krásne,
a to aj vtedy,keď je "navonok" spojená s utrpením,
so stratou blízkych a drahých osôb a so
všetkými skúsenosťami so zlom, ktoré neprestajne
pôsobí vo svete, v ktorom žijeme.
Mladosť musí byť "rastom". Na to je nesmierne
dôležitý styk s viditeľným svetom, s
prírodou. Tento styk nás v mladosti obohacuje inakším
spôsobom ako veda o svete "načerpaná z
kníh". Obohacuje nás totiž bezprostredným
spôsobom. Mohlo by sa povedať, že keď zostávame v
styku s prírodou, prijímame do seba, do svojej ľudskej
existencie samo tajomstvo stvorenia, ktoré sa pred nami odhaľuje v
neslýchanej kráse a rozmanitosti viditeľných tvorov a
vecí a zároveň nás stále upozorňuje na
to, čo je skryté a neviditeľné. Múdrosť -
či už slovami inšpirovaných kníh, 77 alebo
svedectvom mnohých geniálnych duchov - svedčí, ako sa
zdá, mnohorakým spôsobom o "priezračnosti
sveta". Pre človeka je užitočné
čítať v tejto podivuhodnej "knihe prírody",
ktorá je otvorená dokorán každému z
nás. To, čo v nej číta mladá myseľ a
mladé srdce, zdá sa obdivuhodne synchronizované s
výzvou k múdrosti: "Zadovažuj si múdrosť,
zadovažuj si rozumnosť... Neopúšťaj ju, ona ťa
bude chrániť, obľubuj si ju, ona ťa bude strážiť".78
Dnešný človek, zvlášť v oblastiach vysoko
vyvinutej a priemyslovej civilizácie, sa vo veľkom meradle stal
bádateľom prírody, pričom ju často
využíva len na svoj úžitok. Tým ničí
veľa jej bohatstiev a príťažlivých krás a
znečisťuje prirodzené prostredie svojej pozemskej existencie.
Príroda však bola daná človekovi ako predmet obdivu a
rozjímania, ako veľké zrkadlo sveta. V ňom sa
odzrkadľuje zmluva Stvoriteľa s jeho tvorstvom, ktorého
stredobodom už od začiatku je sám človek, stvorený
priamo "na obraz" svojho Stvoriteľa.
Preto želám aj vám mladým, aby sa váš
"rast vo veku a múdrosti" uskutočňoval v kontakte s
prírodou. Nájdite si
na to čas. A neľutujte to! Prijmite aj námahu aj
úsilie, ktoré tento kontakt často so sebou
prináša, najmä keď chceme dosiahnuť
náročné ciele. Je to tvorivá námaha a súčasne
je prvkom zdravého odpočinku, ktorý je vám
práve taký potrebný ako štúdium a
práca.
Táto námaha a úsilie sa oceňujú aj vo
Svätom Písme, zvlášť u svätého Pavla,
ktorý prirovnáva celý kresťanský život k
pretekom na športovom štadióne. 79 Každému
a každej z vás je potrebná taká námaha a
úsilie, lebo nimi sa nielen zoceľuje telo, ale celý
človek prežíva radosť z toho, že je pánom
sám nad sebou, a že prekonáva odpor a prekážky.
Aj to je dozaista jeden z prvkov "rastu", ktorý charakterizuje
mladosť.
Želám vám tiež, aby tento rast prebiehal v kontakte s
ľudskými dielami a ešte viac so živými
ľuďmi. Koľko diel
vytvorili ľudia v priebehu dejín! Aké veľké je
ich bohatstvo a rozmanitosť! Mladosť je zvlášť
citlivá na pravdu, dobro a krásu, ktoré sú
obsiahnuté v ľudských dielach. Keď ostávame v
styku s nimi v oblasti toľkých rozličných
kultúr, umení a vied, učíme sa pravde o človeku
(ktorá je tak podmanivo vyjadrená v 8. žalme), pravde,
ktorá je schopná formovať a prehlbovať
ľudské bytie každého z nás.
Celkom osobitným spôsobom sa učíme
poznávať človeka kontaktom s ľuďmi. Mladosť
vám musí umožniť "rásť v
múdrosti" aj týmto kontaktom. Veď mladosť je
obdobie, v ktorom sa nadväzujú nové kontakty,
kamarátstva a priateľstvá, a to v širšom okruhu,
ako je rodina. Takto sa otvára veľké pole
skúseností, dôležité nielen pre poznanie, ale
aj pre výchovu a etiku. Všetky tieto skúsenosti mladosti
budú užitočné, ak sa vytvorí v každom a v
každej z vás kritický zmysel a predovšetkým
schopnosť rozlišovať v oblasti všetkého toho,
čo je ľudské. Táto skúsenosť mladosti bude
blahodarná, ak sa z nej postupne naučíte základnej
pravde o človekovi - o každom človekovi i o sebe samých
-, pravde, ktorá je zhrnutá vo významnom texte
pastorálnej konštitúcie Radosť a nádej slovami:
"Človek - jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel
kvôli nemu samému - nemôže nájsť v plnej
miere sám seba, iba ak v nezištnej sebaobete." 80
Tak sa teda učíme poznávať ľudí, aby sme sa
sami plnšie stali ľuďmi so schopnosťou «darovať sa»,
aby sme boli ľuďmi "pre druhých". Takáto
pravda o človeku - takáto antropológia - má svoj
nedosiahnuteľný vrchol v Ježišovi z Nazareta. Preto je
taká dôležitá i jeho mladosť, keď "sa
vzmáhal v múdrosti a v obľube u Boha i u
ľudí".
Želám vám tento «rast» aj prostredníctvom
kontaktu s Bohom. Nepriamo môže na to slúžiť aj
kontakt s prírodou a ľuďmi. Priamym spôsobom však
na to slúži najmä modlitba. Modlite sa a učte sa modliť! Otvorte svoje srdce a svedomie tomu,
ktorý vás pozná lepšie ako vy sami. Hovorte s
ním. Prenikajte hlbšie do slova živého Boha
čítaním Svätého písma a
rozjímaním nad ním.
To všetko sú metódy a prostriedky, ako sa
priblížiť k Bohu a udržiavať s ním styk. Nezabúdajte, že tu ide o
vzájomný styk. Boh odpovedá aj úplne
"nezištným darom seba samého", ktorý sa v
biblickej reči volá «milosť». Usilujte sa žiť v
Božej milosti!
Toľko o téme "rastu". V tomto liste sa dotýkam len
základných problémov. O každom z nich sa dá
hovoriť oveľa širšie. Dúfam, že sa to
koná v rozličných mládežníckych
strediskách a skupinách, hnutiach a organizáciách,
ktorých je toľko v rôznych krajinách a v
jednotlivých svetadieloch. Každá z nich má svoju
vlastnú metódu duchovnej práce a apoštolátu.
Tieto organizácie chcú, za účasti pastierov Cirkvi,
ukázať mladým ľuďom cestu spomenutého
"rastu", ktorý v istom zmysle predstavuje evanjeliovú
definíciu mladosti.
|