15. Cirkev sa pozerá na mladých
ľudí, ba viac, Cirkev osobitným spôsobom vidí
seba samu v mladých - vo vás všetkých pospolu a
zároveň aj v každom a v každej zvlášť.
Tak to bolo od začiatku, už od apoštolských čias.
Zvlášť výrazným svedectvom v tomto smere
môžu byť slová svätého Jána v jeho
prvom liste: "Píšem vám, mladíci: Premohli ste
Zlého. Napísal som vám, deti: Poznali ste Otca...
Napísal som vám, mladíci: Ste silní, zostáva
vo vás Božie slovo...". 81
Apoštolove slová sa pripájajú ku Kristovmu evanjeliovému
rozhovoru s mladíkom a rozliehajú sa ako mohutná ozvena z
pokolenia na pokolenie.
V našej generácii, na konci druhého tisícročia
po Kristovi, aj Cirkev vidí seba samu v mladých ľuďoch.
A ako vidí Cirkev seba samu? Zvláštnym svedectvom o tom je
učenie Druhého vatikánskeho koncilu. Cirkev vidí seba
samu ako "sviatosť, čiže znak a prostriedok
dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého
ľudského pokolenia".82 Vidí teda seba samu vo
vzťahu k celej veľkej ľudskej rodine, ktorá neprestajne
rastie. Vidí seba samu v univerzálnych rozmeroch.
Vidí seba samu na cestách ekumenizmu, čiže jednoty
všetkých kresťanov, za ktorú sa modlil Kristus, a
ktorá je v našej dobe nepopierateľne naliehavá.
Vidí seba samu aj v dialógu s vyznavačmi
nekresťanských náboženstiev a so všetkými
ľuďmi dobrej vôle. Taký dialóg je dialógom
spásy a má slúžiť aj pokoju vo svete a
spravodlivosti medzi ľuďmi.
Vy mladí ste nádejou Cirkvi, ktorá práve takto
vidí seba samu a svoje poslanie vo svete. Cirkev vám
hovorí o tomto svojom poslaní. Výrazom toho bolo
nedávne Posolstvo k 1. januáru 1985, k Svetovému dňu
mieru. Bolo adresované práve vám v
presvedčení, že "cesta mieru je aj cestou
mládeže" (Mier a mládež idú spolu). Toto
presvedčenie je výzvou a súčasne aj
záväzkom. Znovu ide o to, aby ste boli "stále
pripravení obhájiť sa pred každým, kto
vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo
vás", nádej, ktorá sa viaže s vami. Ako
vidíte, táto nádej sa týka základných
a zároveň všeobecných otázok.
Všetci žijete denne v kruhu svojich drahých. Tento kruh sa však postupne rozširuje.
Čoraz väčší počet osôb má
účasť na vašom živote, aj vy sami si uvedomujete
obrysy spoločenstva, ktoré vás s nimi spája. Je to takmer
vždy spoločenstvo určitým spôsobom
diferencované. Je diferencované tak, ako to videl a vyjadril Druhý
vatikánsky koncil v dogmatickej konštitúcii o Cirkvi a v
pastorálnej konštitúcii o Cirkvi v súčasnom
svete. Vaša mladosť sa niekedy formuje v prostredí,
ktoré je po náboženskej stránke jednoliate, inokedy
stojí priam na hranici medzi vierou a neverou, ktorá sa prejavuje
buď v podobe agnosticizmu, alebo v podobe rôzne zafarbeného
ateizmu.
A predsa tieto mnohotvárne a rôznorodé
spoločenstvá mladých ľudí cítia, myslia a
reagujú na niektoré problémy veľmi podobným
spôsobom. Napríklad všetkých spája
rovnaký postoj ku skutočnosti, že státisíce
ľudí žijú v krajnej biede, ba priam umierajú
hladom, zatiaľ čo na druhej strane závratné sumy
peňazí idú na výrobu jadrových zbraní,
ktorých zásoby sú už teraz schopné
spôsobiť sebazničenie ľudstva. Existujú aj
iné podobné napätia a nebezpečenstvá v takej
miere, akú ešte ľudské dejiny nepoznali. Hovorí
sa o tom v spomenutom novoročnom posolstve, a preto nechcem tu tieto
problémy opakovať. Všetci si uvedomujeme, že na obzore
existencie miliárd osôb, ktoré tvoria ľudskú
rodinu na sklonku druhého tisícročia po Kristovi, sa rysuje
- ako sa zdá - možnosť pohrôm a katastrôf naozaj v
apokalyptických rozmeroch.
V takejto situácii vy mladí sa môžete právom
pýtať predchádzajúcich generácií:
Prečo sa zašlo až tak ďaleko? Prečo sa prišlo k
takému stupňu ohrozenia ľudstva na celej zemi? Aké
sú príčiny nespravodlivosti, ktorá priam bije do
očí? Prečo toľko ľudí umiera hladom?
Prečo je toľko miliónov utečencov na rôznych
hraniciach? Prečo sa v toľkých prípadoch šliapu
základné ľudské práva? Prečo je
toľko väzení a koncentračných táborov,
toľko systematického násilia, toľko vrážd
nevinných ľudí, toľko surového
zaobchádzania s človekom, toľko mučenia, toľko
trýznenia ľudského tela a svedomia? A uprostred toho
všetkého sú aj mladí ľudia, ktorí už
od mladistvého veku majú na svedomí veľa
nevinných obetí, lebo sa im vštepovalo presvedčenie,
že len touto cestou, t.j. plánovaným terorizmom možno
zmeniť svet k lepšiemu. Znova sa teda pýtate: Prečo?
Vy mladí sa môžete na to všetko pýtať, ba
musíte sa pýtať. Ide predsa o svet, v ktorom žijete
už dnes, a v ktorom budete musieť žiť zajtra, keď sa
generácia starších pominie. Právom sa teda
pýtate: Prečo tento obrovský pokrok ľudstva v oblasti
vedy a techniky, pokrok v ovládaní hmoty človekom -
ktorý nemožno prirovnať k nijakému
predchádzajúcemu historickému obdobiu - sa v
toľkých aspektoch obracia proti človeku? Právom sa
tiež pýtate, i keď s pocitom vnútornej úzkosti:
Je tento stav vecí nezmeniteľný? Môže byť
zmenený? Podarí sa nám ho zmeniť?
Právom sa na to pýtate. Ba viac, toto je základná
otázka pre vašu generáciu.
V tejto forme pokračuje váš rozhovor s Kristom, ktorý
sa kedysi začal v evanjeliu. Mladík sa pýtal: "Čo
mám robiť, aby som obsiahol večný život?" A
vy sa pýtate primerane dobe, v ktorej prežívate svoju
mladosť: Čo máme robiť, aby sa kvitnúci život
ľudstva nepremenil na cintorín nukleárnej smrti? Čo
máme robiť, aby nad nami nevládol hriech všeobecnej
nespravodlivosti, hriech pohŕdania človekom a ponižovania jeho
dôstojnosti, aj napriek toľkým vyhláseniam, v
ktorých sa potvrdzujú všetky jeho práva? Čo
máme robiť? A ďalej: Budeme schopní to
urobiť?
Kristus odpovedá tak, ako odpovedal slovami apoštol mladým
ľuďom prvej generácie v Cirkvi: "Píšem
vám, mladíci: Premohli ste Zlého. Napísal som vám, deti: Poznali ste
Otca... Napísal som vám mladíci: Ste silní,
zostáva vo vás Božie slovo..." 83
Apoštolove slová takmer spred dvetisíc rokov sú
odpoveďou aj pre dnešok. Hovoria jednoduchou a silnou rečou
viery, ktorá prináša so sebou aj víťazstvo nad
zlom vo svete. "A tým víťazstvom, ktoré premohlo
svet, je naša viera." 84 Tieto slová sú
silné vďaka skúsenosti Kristovho kríža a
zmŕtvychvstania, ktorú mali apoštoli a prví
kresťania. V tejto skúsenosti sa potvrdzuje celé evanjelium.
A potvrdzuje sa medzi iným aj pravda obsiahnutá v Kristovom
rozhovore s mladíkom.
Zastavme sa teda - na konci tohto listu - pri týchto
apoštolových slovách, ktoré sú
potvrdením, a zároveň aj výzvou pre vás. A
sú aj odpoveďou.
Vo vás, vo vašich mladých srdciach pulzuje túžba
po opravdivom bratstve medzi všetkými ľuďmi bez
rozdelení, protikladov a diskriminácií. Áno, vy
mladí ľudia nosíte v sebe túžbu po bratstve a
mnohostrannej solidárnosti, a nie túžbu po boji človeka
proti človeku v akejkoľvek podobe. Či táto
túžba po bratstve (človek je pre človeka
blížnym, človek je pre človeka bratom!) nie je
dôkazom toho - ako píše apoštol - že "ste
poznali Otca"? Lebo bratia sú len tam, kde je Otec. A len tam, kde
je Otec, ľudia sú bratmi.
Ak teda nosíte v sebe túžbu po bratstve, to
značí, že "zostáva vo vás Božie
slovo". Zostáva vo vás učenie, ktoré priniesol
Kristus a ktoré sa právom volá "radostná
zvesť". A zostáva na vašich perách, alebo je aspoň
zakorenená vo vašich srdciach modlitba Pána, ktorá sa
začína slovami "Otče náš". Táto
modlitba zjavuje Otca, no zároveň potvrdzuje, že ľudia
sú bratmi, a celým svojím obsahom protirečí
všetkým programom založeným na základe boja
človeka proti človeku v akejkoľvek podobe. Modlitba
"Otče náš" odvádza ľudské srdcia
od nepriateľstva, nenávisti, násilia, terorizmu,
diskriminácie, od situácií, v ktorých sa
šliape po ľudskej dôstojnosti a po ľudských
právach.
Apoštol píše, že vy mladí ste silní
Božím učením, tým učením,
ktoré je obsiahnuté v Kristovom evanjeliu a zhrnuté v
modlitbe "Otče náš". Áno, ste silní
týmto učením, ste silní touto modlitbou. Ste
silní, lebo vlieva do vás lásku, dobrotu, úctu k
človeku, k jeho životu a dôstojnosti, k jeho svedomiu,
presvedčeniu a právam. Ak "ste poznali Otca", potom ste
silní mocou ľudského bratstva.
Ste silní aj pre boj. Nie pre boj proti človeku v mene nejakej
ideológie alebo praxe odtrhnutej od samých koreňov
evanjelia, ale pre boj proti zlu, proti opravdivému zlu: proti
všetkému, čo uráža Boha, proti každej
nespravodlivosti a každému vykorisťovaniu, proti každej
falošnosti a lži, proti všetkému, čo
uráža a ponižuje, proti všetkému, čo
narúša ľudské spolužitie a vzájomné
vzťahy, proti všetkým zločinom proti životu - proti
každému hriechu.
Apoštol píše: "Premohli ste Zlého." Tak
je to! Treba vždy ísť na koreň zla a hriechu v
dejinách ľudstva a vesmíru, tak ako Kristus prenikol k
tomuto koreňu vo svojom veľkonočnom tajomstve kríža
a zmŕtvychvstania. Netreba sa báť nazvať pravým
menom prvého pôvodcu zla: zlého ducha. Jeho taktikou,
ktorú použil a používa, je neukazovať sa, aby zlo,
ktoré naočkoval už od začiatku, sa rozvíjalo
prostredníctvom, človeka, prostredníctvom systémov a
vzťahov medzi ľuďmi, triedami a národmi..., aby sa tak
toto zlo čoraz viac stávalo "štrukturálnym"
hriechom a čoraz menej sa dalo stotožňovať s
"osobným" hriechom. Slovom, aby sa človek v istom zmysle
cítil "oslobodený" od hriechu, ale aby sa
zároveň do neho stále hlbšie ponáral.
Apoštol tvrdí: "Mladíci, ste silní", len
treba, aby "zostávalo vo vás Božie slovo." Vtedy
ste silní a budete môcť preniknúť až ku
skrytým mechanizmom zla, k jeho koreňom. Tak sa vám postupne
podarí premeniť svet, pretvoriť ho, urobiť ho
ľudskejším, bratskejším a zároveň
stále viac Božím. Nemožno totiž svet
odlúčiť od Boha a postaviť ho v ľudskom srdci proti
Bohu. Ani človeka nemožno
odlúčiť od Boha a postaviť ho proti Bohu. To by bolo
proti prirodzenosti sveta i človeka, proti vnútornej pravde,
ktorá tvorí celú skutočnosť! Lebo
ľudské srdce je nespokojné, kým nespočinie v
Bohu. Tieto slová veľkého Augustína nikdy
nestrácajú na aktuálnosti. 85
|