Part,  Paragraph

 1 Uvod,2  |               a najdrahším otcom. A v jeho spoločnosti som začiatkom
 2 Uvod,5  | bezprostredného predchodcu o kňazstve jeho exhortáciu "Menti nostrae"5,
 3 Uvod,5  |              spečaťuje večnú zmluvu o jeho zvláštnej obľube, ktorú
 4 Uvod,5  |                univerzálna láska bude jeho dychom. Ani vlastné myšlienky,
 5 Uvod,5  |          myšlienky, vôľa, city nie sú jeho, ale Kristove, ktorý je
 6 Uvod,5  |                ale Kristove, ktorý je jeho život"7.~
 7 Uvod,7  |             kňaza, "obdivuhodného pre jeho pastoračnú horlivosť a pre
 8 Uvod,7  |         pokání"10, dnes, sto rokov po jeho smrti, prežíva radosť, že
 9  I,9    |        prirodzenosti si vyžaduje, aby jeho členovia zachovávali evanjeliové
10  I,10   |           zostať jej hrdinsky verný a jeho príklad nás ešte dnes vedie
11  I,11   |               od dobier tohto sveta a jeho naozaj slobodné srdce sa
12  I,11   |             dať a nič si nenechať"19. Jeho nezištnosť spôsobila, že
13  I,15   |                                       Jeho anjelská čistota~15. Svätý
14  I,16   |             16. Zdá sa, že v tomto je jeho príklad veľmi vhodný, lebo
15  I,17   |                 Naozaj, kto vstúpi do jeho školy, zapôsobí naňho nielen
16  I,18   |              neplodného egoizmu, robí jeho srdce otvorenejším a pripravenejším
17  I,19   |                                       Jeho duch poslušnosti~19. Máme
18  I,19   |            ráz pokúšal oslobodiť. Ale jeho úplná poslušnosť biskupovi
19  I,19   |              bratia, niekoľko svedkov jeho života: "Od svojich pätnástich
20 II,23   |               Sviatosťou. Svätostánok jeho kostola sa čoskoro stal
21 II,23   |              sa čoskoro stal ohniskom jeho osobného života a apoštolátu,
22 II,24   |               On sám, podľa svedectva jeho súčasníkov, zotrvával v
23 II,25   |                 25. Vypočujme si ešte jeho samého. Je nevyčerpateľný,
24 II,25   |           šťastie hojne okusoval, keď jeho tvár, osvietená vierou,
25 II,25   |              byť s ním spojený, žiť v jeho prítomnosti, ó, aký krásny
26 II,26   |            Aká viera!" zvolal jeden z jeho spolubratov. "Tá by stačila
27 II,29   |               kostole, kde ho zdržali jeho nespočetní penitenti, bola
28 II,29   |             modlitbou eucharistickou. Jeho oddanosť nášmu Pánovi, prítomnému
29 II,29   |          otvárame srdce a tešíme sa z jeho prítomnosti. A to je najlepšia
30 II,30   |              k ľuďom, ktorí čakajú na jeho kňazskú službu. Praktizovaním
31 II,34   |           toto neprestane byť po celý jeho život základom jeho apoštolskej
32 II,34   |              celý jeho život základom jeho apoštolskej činnosti i osobného
33 II,35   |            apoštolát kňaza z hľadiska jeho základného pôsobenia, ak
34 II,36   |               pričom sa všetky skutky jeho služby zbiehali k oltáru,
35 II,37   |        bezprostrednému predchodcovi a jeho exhortácii "Menti nostrae": "
36 II,37   |        Kristus, tak sa má obetovať aj jeho služobník. Ako Ježiš uzmieruje
37 II,39   |          prechovávam pevnú dôveru, že jeho orodovanie im získa hojnú
38 III,40  |   prekvapujúcu nadprirodzenú účinnosť jeho služby. Môj predchodca,
39 III,40  |           Nech však kňaz nezabúda, že jeho veľmi dôležitá služba, ktorá
40 III,40  |               s Kristom a dá sa viesť jeho duchom"70. Život arského
41 III,41  |             tu bolo vhodné uvažovať o jeho pastoračných metódach, ktoré
42 III,42  |         predovšetkým udrie do očí, je jeho hlboký zmysel pre pastoračnú
43 III,42  |              pastoračnú zodpovednosť. Jeho pokora a nadprirodzené poznanie
44 III,42  |            súd!" 75. A je dobre známa jeho túžba utiecť na nejaké osamelé
45 III,42  |              duše zakaždým vrátili na jeho miesto.~
46 III,44  |          hriechu, v ktorom žijú mnohé jeho ovečky. A aby sme ešte lepšie
47 III,45  |              mnohých duší sa viaže na jeho pastoračnú horlivosť a príklad
48 III,45  |        pastoračnú horlivosť a príklad jeho života. Či táto myšlienka
49 III,47  |         štúdiu, radi by sa opierali o jeho slabé vedomosti. Lepšie
50 III,47  |           Lepšie by bolo napodobňovať jeho odvahu stávať sa hodným
51 III,47  |         urobil arský farár! Jednému z jeho ohováračov jeho biskup o
52 III,47  |             Jednému z jeho ohováračov jeho biskup o ňom povedal: "Neviem,
53 III,48  |              hlase, žiarilo mu z očí, jeho fantázii a vnímavosti vnukalo
54 III,48  |       kazateľa. A keď na konci života jeho oslabený hlas už všetci
55 III,48  |          všetci nepočuli, bol tu ešte jeho ohnivý pohľad, jeho slzy,
56 III,48  |              ešte jeho ohnivý pohľad, jeho slzy, jeho výkriky lásky
57 III,48  |             ohnivý pohľad, jeho slzy, jeho výkriky lásky k Bohu, jeho
58 III,48  |            jeho výkriky lásky k Bohu, jeho prejavy bolesti len pri
59 III,48  |          veriacich, zhromaždených pri jeho kazateľnici. Ako by mohlo
60 III,49  |              pútnikov, ktorí zapĺňali jeho kostol, odhaľujúc, "vhod
61 III,49  |            nevhod"84, zlo vo všetkých jeho formách, a najmä, pozdvihujúc
62 III,52  |              tá morálna. Počujte túto jeho sťažnosť: "Dobrý Boh je
63 III,53  |              ktorému smerovali všetky jeho myšlienky a dielo, ktorému
64 III,53  |           poznal celú zlobu hriechu a jeho hrozné následky vo svete
65 III,54  |                        54. No trpkosť jeho bolesti a sila jeho slova
66 III,54  |           trpkosť jeho bolesti a sila jeho slova nepramenia natoľko
67 Zaver,57|              Čo by bolo bez neho, bez jeho každodennej činnosti, so
68 Zaver,61|        drahému môjmu srdcu, s mnohými jeho veľmi svätými miestami.