41. Nejde tu, samozrejme, o to, aby sme si pripomenuli
celú obdivuhodnú históriu tohto pokorného
vidieckeho farára, ktorého spovednicu tridsať rokov
obliehali také nespočetné zástupy, že sa
istí silní duchovia tohto obdobia odvážili
vyčítať mu, že "znepokojuje devätnáste
storočie"72, ani nemyslím, že by tu bolo
vhodné uvažovať o jeho pastoračných
metódach, ktoré nie vždy možno aplikovať na súčasný
apoštolát. Stačí, keď v tejto súvislosti
pripomeniem, že svätý farár bol vo svojej dobe vzorom
pastoračnej horlivosti na francúzskom vidieku, kde sa na viere a
mravoch ešte odrážal zmätok revolúcie. "Nie
je veľa lásky k Bohu v tejto farnosti; vy ju tam
prinesiete"73 - takto mu povedali, keď ho tam posielali. Aby
tento neúnavný apoštol, plný iniciatívy, aby
získal mládež a posvätil rodinné kozuby,
pozorný čo sa týka ľudských potrieb svojich
ovečiek, blízky ich životu, starostlivý a bez miery
obetavý, keď išlo o ustanovenie kresťanských
škôl a ľudové misie - bol naozaj dobrým pastierom
svojho malého stáda, ktorý pozná svoje ovce,
chráni ich pred nebezpečenstvami a vedie ich autoritou i
múdrosťou. Neplatí azda to, čo povedal v jednom zo
svojich prejavov bez tohto, že by si to uvedomil, o ňom samom:
"Dobrý pastier, pastier podľa Božieho srdca: to je
najväčší poklad, aký môže Boh
udeliť farnosti!" 74?
Príklad arského farára si zachováva svoju
trvalú a univerzálnu hodnotu v troch základných
bodoch, ktoré by sme radi, ctihodní bratia, predložili
vašej pozornosti.
|