43. Ale ak bol v istých momentoch taký
sklesnutý z úradu, ktorý sa stal mimoriadne
ťaživým, tak len preto, že mal heroickú predstavu
o svojich povinnostiach a zodpovednosti pastiera. "Môj
Bože," - modlieval sa v prvých rokoch, - "daj, aby sa
moja farnosť obrátila; prijímam utrpenia, aké
budeš chcieť, po celý môj život!" 76. Nebo mu toto obrátenie udelilo.
Ale neskôr vyznával: "Keby som vedel hneď po
príchode do Arsu, aké utrpenia ma tam čakajú, na
mieste by som zomrel z obáv a úzkostí"77.
Podľa príkladu apoštolov všetkých čias v
kríži videl veľký nadprirodzený prostriedok,
pomocou ktorého možno spolupracovať na spáse
zverených duší. Bez ponosovania znášal pre ne
ohováranie, nepochopenie, protirečenie; za ne prijal
skutočné fyzické i morálne mučeníctvo,
ktoré mu spôsobovala takmer neustála prítomnosť
v spovednici, každý deň, a to celých tridsať
rokov; za ne bojoval ako Boží atlét proti pekelným
mocnostiam; za ne si umŕtvoval telo. A je dobre známa odpoveď,
čo dal spolubratovi, ktorý sa sťažoval na slabú
účinnosť svojej služby: "Modlili ste sa, plakali
ste, stonali ste a vzdychali. Ale postili ste sa, bdeli, spali ste na zemi,
bičovali ste sa? Kým sa nedostanete až sem, nemyslite si,
že ste urobili všetko"78.
|