Evanjeliové rady a kňazská
svätosť
9. Keď môj predchodca Pius XII. chcel čo najviac objasniť
toto učenie a rozptýliť niektoré dvojznačnosti,
upresnil, že je nepravé tvrdenie, podľa ktorého
"klerický stav - ako taký, a nakoľko pochádza z
Božieho zákona - svojou povahou alebo aspoň postulátom
svojej prirodzenosti si vyžaduje, aby jeho členovia
zachovávali evanjeliové rady"12. A pápež
správne dodáva: "Klerik teda nie je z Božieho
zákona viazaný evanjeliovými radami chudoby, čistoty
a poslušnosti"13. Ale veľmi by sme sa mýlili v
posudzovaní myšlienok tohto pápeža, takého
ustarosteného o svätosť kňazov, ako aj o trvalé
učenie Cirkvi, keby sme si mysleli, že svetský kňaz je
menej povolaný k svätosti ako rehoľník. Opak je
pravdou, pretože vykonávanie kňazských funkcií "si
vyžaduje väčšiu vnútornú svätosť,
než sa vyžaduje aj od rehoľného stavu"14. A
ak na dosiahnutie tejto svätosti života neukladá kňazovi
uskutočňovanie evanjeliových rád na základe
klerického stavu, predsa sa mu predkladá ako
kráľovská cesta kresťanského posväcovania.
Napokon, na moju veľkú útechu mnohí
veľkodušní kňazi to dnes pochopili, a hoci
zostávajú v radoch svetského kléru,
dožadujú sa cirkvou schválených
nábožných združení, aby sa v nich dali
viesť a podporovať na ceste k dokonalosti!
|