167. Okrem
toho keď Cirkev vstupuje do života národov, nie je ani sa
nikdy nepociťuje ako ustanovizeň, ktorá by bola
nanútená zvonku. Je to dané tým, že jej
prítomnosť sa konkretizuje preporodením alebo
vzkriesením jednotlivých ľudí v Kristovi: a ten, kto
sa zrodí alebo vzkriesi v Kristovi, nikdy sa necíti
prinútený zvonku, naopak, cíti sa oslobodený v
najhlbšej hĺbke svojho vnútra, a teda otvorený voči
Bohu. A čokoľvek preňho predstavuje určitú hodnotu,
akejkoľvek povahy, nachádza svoje potvrdenie a zušľachtenie.
|