1-500 | 501-552
Chapter, Paragraph
1 Uvod | ÚVOD~ CTIHODNÝM BRATOM A MILOVANÝM SYNOM~POZDRAV
2 Uvod | MILOVANÝM SYNOM~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!~ ~
3 Uvod,1 | všetkých čias, možno nastoliť a upevniť len vtedy, ak sa
4 Uvod,1 | poriadok.~Z vedeckého pokroku a technických vynálezov jasne
5 Uvod,1 | schopný odhaliť tento poriadok a zhotoviť vhodné nástroje
6 Uvod,1 | prospech.~No vedecký pokrok a technické vynálezy dokazujú
7 Uvod,1 | človeka. Stvoril svet z ničoho a vložil doň hojnosť svojej
8 Uvod,1 | hojnosť svojej múdrosti a dobroty. Preto ho chváli
9 Uvod,1 | tvoje meno na celej zemi!".1 A na inom mieste: "Aké mnohoraké
10 Uvod,1 | aj človeka "na svoj obraz a podobu",3 obdaril ho rozumom
11 Uvod,1 | podobu",3 obdaril ho rozumom a slobodnou vôľou a urobil
12 Uvod,1 | rozumom a slobodnou vôľou a urobil ho pánom vesmíru,
13 Uvod,1 | menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil
14 Uvod,1 | slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu
15 Uvod,2 | kontrastujú neporiadky medzi ľuďmi a národmi, akoby sa ich vzájomné
16 Uvod,2 | dáva najavo ich svedomie a káže ho presne zachovávať: "
17 Uvod,2 | vo vzťahoch medzi ľuďmi a štátmi možno uplatniť tie
18 Uvod,2 | podrobené nerozumné sily a živly vesmíru; zatiaľ čo
19 Uvod,2 | spomenuté vzťahy, sú inej povahy a treba ich hľadať tam, kde
20 Uvod,2 | byť medzinárodné vzťahy; a napokon ako vymedziť vzťahy
21 Uvod,2 | vymedziť vzťahy jednotlivcov a štátov s celosvetovou spoločnosťou,
22 I,3 | osobou, ktorá má svoje práva a povinnosti.~Predovšetkým
23 I,3 | medzi ľuďmi.~Každá dobre a náležite usporiadaná ľudská
24 I,3 | prirodzenosti obdarený rozumom a slobodnou vôľou, a preto
25 I,3 | rozumom a slobodnou vôľou, a preto ako taký má práva
26 I,3 | preto ako taký má práva a povinnosti, ktoré vyplývajú
27 I,3 | priamo z jeho prirodzenosti a z toho dôvodu sú všeobecné,
28 I,3 | všeobecné, nenarušiteľné a neodcudziteľné. 7~A keď
29 I,3 | nenarušiteľné a neodcudziteľné. 7~A keď sa dívame na dôstojnosť
30 I,3 | vykúpil ľudí svojou krvou a Božia milosť ich robí Božími
31 I,3 | ich robí Božími dietkami a priateľmi, ako aj dedičmi
32 I,4 | Právo na život a na slušnú životnú úroveň~
33 I,4 | odpočinok, lekárske ošetrenie, a tiež na potrebné služby,
34 I,4 | staroby, nezamestnanosti a vôbec v prípade nezavinenej
35 I,5 | Morálne a kultúrne práva~5. Človek
36 I,5 | právo na príslušnú úctu a na dobré meno, ďalej na
37 I,5 | aj na slobodné vyjadrenie a šírenie svojej mienky a
38 I,5 | a šírenie svojej mienky a na vykonávanie akejkoľvek
39 I,5 | nenarušuje mravný poriadok a spoločné dobro; a konečne
40 I,5 | poriadok a spoločné dobro; a konečne má právo byť pravdivo
41 I,5 | prirodzené právo na vzdelenie, a preto sa mu musí sprístupniť
42 I,5 | jednotlivých štátov - odborná a profesionálna príprava.
43 I,5 | príprava. Treba sa usilovať a pričiniť o to, aby sa všetci -
44 I,5 | venovať vyšším štúdiám, a to podľa možnosti takým
45 I,5 | ľudskej spoločnosti postavenie a zodpovednosť, primerane
46 I,5 | primerane svojim schopnostiam a nadobudnutým skúsenostiam. 9~
47 I,6 | nášmu tvorcovi, príslušne a záväzne slúžili, jedine
48 I,6 | slúžili, jedine jeho uznávali a nasledovali. Týmito zväzkami
49 I,6 | nábožnosti sme pripútaní a viazaní k Bohu; odtiaľ i
50 I,6 | silnejšia než akékoľvek násilie a bezprávie; Cirkev si ju
51 I,6 | Cirkev si ju vždy žiadala a je jej zvlášť drahá. Túto
52 I,6 | ju ohlasovali apologéti a posvätili ju svojou krvou
53 I,7 | si slobodne životný stav, a teda má právo založiť si
54 I,7 | si rodinu, v ktorej muž a žena majú rovnaké práva
55 I,7 | žena majú rovnaké práva a povinnosti, alebo sledovať
56 I,7 | slobodne uzavretom, jednom a nerozlučiteľnom manželstve,
57 I,7 | treba ju pokladať za prvú a prirodzenú bunku ľudskej
58 I,7 | stránke, ako aj v kultúrnom a mravnom ohľade, tak aby
59 I,7 | tak aby sa rodina upevnila a napomáhala v plnení svojho
60 I,7 | majú prednostné právo živiť a vychovávať svoje deti. 13~
61 I,8 | hospodárskej oblasti~8. A teraz venujme pozornosť
62 I,8 | riadneho vývoja mládeže. A čo sa týka žien, treba im
63 I,8 | ktoré vyhovujú požiadavkám a povinnostiam manželiek a
64 I,8 | a povinnostiam manželiek a matiek. 15~Z dôstojnosti
65 I,8 | zabezpečuje pracujúcemu a jeho rodine životnú úroveň
66 I,8 | pokryť životné potreby svoje a svojich detí: tak dôrazne
67 I,8 | na súkromné vlastníctvo, a to aj výrobných prostriedkov.
68 I,8 | odboroch, je prvkom stálosti a spokojnosti pre rodinu a
69 I,8 | a spokojnosti pre rodinu a pokojného i usporiadaného
70 I,9 | Právo na zhromažďovanie a združovanie~9. Z prirodzenej
71 I,9 | vyplýva právo zhromažďovať sa a združovať sa, ako aj dať
72 I,9 | rámci z vlastnej iniciatívy a na vlastnú zodpovednosť
73 I,9 | na vlastnú zodpovednosť a viesť ich k žiadaným cieľom. 20~
74 I,9 | zakladali početné združenia a intrmediárne korporácie,
75 I,9 | nestačí. Tieto združenia a korporácie treba pokladať
76 I,9 | zodpovednú ochranu dôstojnosti a slobody ľudskej osoby, ktorá
77 I,10 | Právo na vysťahovanie a prisťahovanie~10. Každý
78 I,10 | zaručené právo na pobyt a na zmenu bydliska v rámci
79 I,10 | vysťahovať sa do iných štátov a tam sa usídliť. 22 A nijako
80 I,10 | štátov a tam sa usídliť. 22 A nijako mu nemožno zabrániť,
81 I,10 | bol členom ľudskej rodiny a občanom onej všeľudskej
82 I,10 | občanom onej všeľudskej a celosvetovaj spoločnosti
83 I,10 | celosvetovaj spoločnosti a vospolnosti.~
84 I,11 | účasť na verejnom živote a prispievať svojím podielom
85 I,11 | nemožno pokladať za predmet a pasívny prvok sociálneho
86 I,11 | za jeho subjekt, základ a cieľ".23~Ľudskej osobe náleží
87 I,11 | zákonitá ochrana svojich práv a tá má byť účinná, nestranná
88 I,11 | má byť účinná, nestranná a v zhode so zásadami pravej
89 I,11 | človek má neodcudziteľné a nepominuteľné právo na právnu
90 I,11 | právo na právnu bezpečnosť a na presne vymedzenú právnu
91 I,12 | Nerozlučný vzťah medzi právami a povinnosťami u tej istej
92 I,12 | povinnosťami. Tieto práva a povinnosti majú svoje korene,
93 I,12 | korene, svoju živnú pôdu a nezničiteľnú silu v prirodzenom
94 I,12 | povinnosťou čoraz prenikavejšie a rozsiahlejšie poznať pravdu.~
95 I,13 | Vzájomné práva a povinnosti medzi rozličnými
96 I,13 | povinnosť toto právo uznať a rešpektovať ho. Lebo každé
97 I,13 | odvodzuje svoju záväznosť a platnosť z prirodzeného
98 I,13 | ktorý to právo udeľuje, a zároveň ukladá príslušnú
99 I,13 | sa domáhajú svojich práv, a pritom celkom zabúdajú na
100 I,14 | prirodzenosti spoločenské tvory, a preto majú nažívať spolu
101 I,14 | preto majú nažívať spolu a hľadať svoje vzájomné dobro.
102 I,14 | všetci navzájom uznávali a plnili svoje práva i povinnosti
103 I,14 | svoje práva i povinnosti a zároveň aby každý veľkodušne
104 I,14 | ktorých by občianske práva a povinnosti boli čoraz dokonalejšie
105 I,14 | boli čoraz dokonalejšie a užitočnejšie zaručené.~Nestačí
106 I,14 | ale aj naozaj užitočná. A to vyžaduje, aby všetci
107 I,14 | navzájom uznávali svoje práva a plnili svoje povinnosti,
108 I,15 | každý mohol konať slobodne a na vlastnú zodpovednosť.
109 I,15 | plniť svoje povinnosti a družne spolupracovať s inými
110 I,15 | predovšetkým z vlastnej iniciatívy a z vlastného rozhodnutia,
111 I,15 | svojho presvedčenia, úsudku a vedomia vlastnej zodpovednosti,
112 I,15 | vlastnej zodpovednosti, a nie pod hrozbou trestov
113 I,15 | napomáhal nehatený rozvoj a zdokonaľovanie ľudskej osobnosti.~
114 I,16 | pravde, spravodlivosti, láske a slobode~16. Občianske nažívanie
115 I,16 | za usporiadané, užitočné a zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti,
116 I,16 | Pavol: "Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so
117 I,16 | spravodlivosti práva iných a plniť si svoje povinnosti,
118 I,16 | svojich vlastných dobier a budú sa usilovať o to, aby
119 I,17 | 17. Ctihodní bratia a milovaní synovia, ľudskú
120 I,17 | možnosť chrániť si svoje práva a konať svoje povinnosti,
121 I,17 | najlepšie zo seba samých a čoraz dokonalejšie si osvojovať
122 I,17 | duchovné hodnoty oživujú a usmerňujú všetko, čo sa
123 I,17 | zriadenia, zákonodarstva, a napokon ostatných vonkajších
124 I,17 | stvárňujú ľudskú vospolnosť a podmieňujú jej neprestajný
125 I,18 | preniknutý vzájomnou láskou a uskutočňovaný v jej duchu,
126 I,18 | uskutočňovaný v jej duchu, a konečne v ovzduší úplnej
127 I,18 | poriadok - všeobecný, absolútny a nemeniteľný vo svojich zásadách -
128 I,18 | základ v pravom, osobnom a ľudskú prírodu presahujúcom (
129 I,18 | Bohu. Boh je prvá pravda a najvyššie dobro, ako aj
130 I,18 | dobre usporiadaná, plodná a ľudskej dôstojnosti primeraná
131 I,18 | ktorej sa meria jej dobrota; a má to z večného zákona,
132 I,18(27)| Theologiae, I-II, q.19, a.4; porov. a.9.~
133 I,18(27)| I-II, q.19, a.4; porov. a.9.~
134 I,19 | prešli k politickým nárokom a nakoniec sa sústredili na
135 I,19 | ako s nejakými nerozumnými a neslobodnými bytosťami,
136 I,19 | národoch s inými tradíciami a inou civilizáciou. Ženy
137 I,19 | svoju ľudskú dôstojnosť, a preto ani zďaleka nestrpia,
138 I,19 | občianskom živote práva a povinnosti dôstojné ľudskej
139 I,19 | tomu sa veľmi rozšírila a ujala mienka, že všetci
140 I,19 | schvaľovať rasovú diskrimináciu. A to má veľmi veľký význam
141 I,19 | uvedomil aj svoje povinnosti. A tak kto má určité práva,
142 I,19 | povinnosť uznať tieto práva a mať ich v úcte.~A keď sú
143 I,19 | práva a mať ich v úcte.~A keď sú občianske vzťahy
144 I,19 | vzťahy vybudované na právach a povinnostiach, ľudia začínajú
145 I,19 | pravda, spravodlivosť, láska a sloboda a stávajú sa uvedomelými
146 I,19 | spravodlivosť, láska a sloboda a stávajú sa uvedomelými členmi
147 I,19 | členmi tejto spoločnosti. A nielen to. Touto cestou
148 I,19 | dokonalejšiemu poznaniu osobného a ľudskú prirodzenosť presahujúceho (
149 I,19 | transcendentného) Boha. A preto pokladajú svoje vzťahy
150 II | II.~VZŤAHY MEDZI OBČANMI A VEREJNÝMI VRCHNOSŤAMI~
151 II,20 | Potreba autority a jej božský pôvod~20. Ľudská
152 II,20 | udržiavala spoločenské zriadenie a venovala sa s potrebnou
153 II,20 | vrchnosti, že jedni rozkazujú a iní poslúchajú, a tak nie
154 II,20 | rozkazujú a iní poslúchajú, a tak nie je všetko ponechané
155 II,20 | všetko ponechané na náhodu a nepredvídavosť".29 Boh stvoril
156 II,20 | prírody spoločenské bytosti. A keďže nijaká spoločnosť
157 II,20 | nestojí na čele všetkých a nevedie jednotlivcov účinne
158 II,20 | nevedie jednotlivcov účinne a jednotne k spoločnému cieľu,
159 II,20 | ktorá by ju spravovala. A táto autorita, takisto ako
160 II,20 | spoločnosť, je od prírody, a teda pochádza od samého
161 II,20 | záväznosť z mravného poriadku a ten má svoj prvopočiatok
162 II,20 | ten má svoj prvopočiatok a posledný cieľ v Bohu. V
163 II,20 | poriadok živých bytostí a sám cieľ človeka - rozumieme
164 II,20 | svoje záväzné povinnosti a nedotknuteľné práva a je
165 II,20 | povinnosti a nedotknuteľné práva a je pôvodcom i cieľom ľudskej
166 II,20 | zahŕňa aj štát ako potrebnú a autoritou vybavenú vospolnosť,
167 II,20 | nemohol existovať ani žiť... A keďže tento všeobecný poriadok
168 II,20 | mať podľa správneho úsudku a najmä podľa kresťanskej
169 II,20 | predovšetkým na hrozbách a strachu pred trestami, prípadne
170 II,20 | spoločného dobra všetkých. A keby sa tak azda aj stalo,
171 II,20 | to dôstojné ľudí, čo majú a používajú svoj rozum a slobodnú
172 II,20 | majú a používajú svoj rozum a slobodnú vôľu. Autorita
173 II,20 | jedine Boh, lebo len on skúma a súdi skryté úmysly srdca.~
174 II,20 | súlade s autoritou Božou a má na nej účasť. 32~
175 II,21 | ktorého je on sám pôvodcom; a tým, že preukazujeme Bohu
176 II,21 | sa, ba skôr sa povznášame a zušľachťujeme. Pretože slúžiť
177 II,21 | požiadavkou duchovného poriadku a má svoj pôvod v Bohu, keby
178 II,21 | protiviace sa tomuto poriadku, a teda proti Božej vôli, takéto
179 II,21 | autorita prestáva byť autoritou a zvrhuje sa na bezprávie,
180 II,21 | nespravodlivým zákonom, a vtedy nemá povahu zákona,
181 II,21 | ako aj stanoviť spôsob a rozsah výkonnej moci. Preto
182 II,21(35)| Theologiae, I-II, q.93, a.3 ad 2; porov. Pius XII.,
183 II,21(36)| 1880-1881), s. 271-272; a Pius XII., vianočné rozhlasové
184 II,22 | záujmy s potrebami iných a budú používať svoje majetky
185 II,22 | budú používať svoje majetky a preukazovať služby podľa
186 II,22 | zachovajúc zákonitý postup a príslušnú kompetenciu. Držitelia
187 II,23 | ľudskou prirodzenosťou, a preto si nemôže zachovať
188 II,23 | najvnútornejšej podstaty a plnosť svojej účinnosti,
189 II,23 | podľa povinností, zásluh a postavenia každého z nich.
190 II,23 | všetkých".40 No spravodlivosť a nestrannosť môžu dakedy
191 II,23 | možností vymáhať si svoje práva a oprávnené nároky. 41~Na
192 II,23 | toto dobro vhodnou cestou a v príslušných stupňoch,
193 II,23 | správne odstupňovanie hodnôt a postarajú sa rovnako o telesné,
194 II,23 | podmienok, ktoré umožňujú a napomáhajú dokonalý rozvoj
195 II,23 | ľudia pozostávajú z tela a nesmrteľnej duše, nemôžu
196 II,23 | dosiahnuť dokonalú blaženosť. A preto spoločné dobro sa
197 II,24 | Poslanie verejnej moci a práva i povinnosti ľudskej
198 II,24 | predovšetkým v zabezpečení práv a povinností ľudskej osoby,
199 II,24 | súlade, aby boli chránené a napomáhané a jednak aby
200 II,24 | boli chránené a napomáhané a jednak aby každý mohol ľahšie
201 II,24 | nedotknuteľné ľudské práva a starať sa, aby sa každý
202 II,25 | Súladné usporiadanie a účinná ochrana osobných
203 II,25 | vrchností patrí aj náležité a príslušné usporiadanie a
204 II,25 | a príslušné usporiadanie a usmerňovanie vzájomných
205 II,25 | iných v plnení povinností; a napokon aby práva všetkých
206 II,25 | boli účinne zachovávané a ak boli porušené, vrchnosti
207 II,26 | jednotlivým občanom umožnili a uľahčili ochranu svojich
208 II,26 | hospodárskeho, politického a kultúrneho rázu, vznikajú -
209 II,26 | rozdiely medzi občanmi. A tým ľudské práva strácajú
210 II,26 | strácajú svoju účinnosť, a takisto i povinnosti.~Preto
211 II,26 | ako aj sociálnej stránke a aby úmerne so vzrastom produktívnosti
212 II,26 | podmienky pre náboženský život a napokon možnosti rekreácie.
213 II,26 | uľahčujú spolunažívanie a robia ho užitočnejším; a
214 II,26 | a robia ho užitočnejším; a konečne, aby všetci mali
215 II,26 | účasť primeraným spôsobom a v príslušnom stupni na dobrodeniach
216 II,27 | vrchnosti jednak určili a chránili občianske práva,
217 II,27 | privilegovaných kruhov v štáte; a zároveň nech dávajú pozor,
218 II,27 | hospodárskej oblasti je rozsiahla a prenikavá, predsa nemá smerovať
219 II,28 | Zloženie a chod verejnej moci~28. Nemožno
220 II,28 | prebiehať zákonodarná, výkonná a súdna moc.~Určenie štátnej
221 II,28 | moc.~Určenie štátnej formy a organizácie verejnej administratívy
222 II,28 | ktoré podliehajú časovým a miestnym zmenám. Nazdávame
223 II,28 | vzájomné vzťahy medzi občanmi a verejnými činiteľmi. A to
224 II,28 | občanmi a verejnými činiteľmi. A to poskytuje občanom určitú
225 II,28 | úrady vyvíjali svoju činnosť a prekonávali ťažkosti, ktoré
226 II,28 | riešiť, primeraným spôsobom a vhodnými prostriedkami podľa
227 II,28 | mravné zásady, štátne zákony a záujmy všeobecného dobra.
228 II,28 | v plnej znalosti zákonov a po zrelom uvážení všetkých
229 II,28 | s ľudskou bezúhonnosťou a úplnou nestrannosťou. Poriadok
230 II,29 | Právny poriadok a vedomie mravnej zodpovednosti~
231 II,29 | správnymi mravnými zásadami a zodpovedá vyspelosti občanov
232 II,29 | toho-ktorého štátu, nepochybne a vo veľkej miere prispieva
233 II,29 | taký rozmanitý, mnohotvárny a dynamický, že právny poriadok,
234 II,29 | vypracovaný veľmi múdro, rozumne a predvídavo, predsa sa často
235 II,29 | občanmi, vzťahy občanov a intermediárnych organizácií
236 II,29 | intermediárnych organizácií s úradmi, a napokon vzťahy medzi rozličnými
237 II,29 | štátu sú neraz také háklivé a riskantné, že ich nemožno
238 II,29 | pravú povahu svojho poslania a rozsah svojej právomoci,
239 II,29 | jestvujúceho právneho poriadku a jeho základov, ak chcú brať
240 II,29 | požiadavky spoločenského života a riešiť nové problémy; popritom
241 II,29 | vnútornou vyrovnanosťou a mravnou bezúhonnosťou, ako
242 II,29 | bezúhonnosťou, ako aj dôvtipom a pevnou vôľou, aby bez otáľania
243 II,29 | vedeli rozhodnúť, čo robiť, a zároveň v pravý čas a účinne
244 II,29 | robiť, a zároveň v pravý čas a účinne konať. 50~
245 II,30 | ľuďom nové, ďalekosiahle a sľubné možnosti. Zodpovední
246 II,30 | dostávajú do častého styku a rozhovoru s občanmi, a tak
247 II,30 | styku a rozhovoru s občanmi, a tak majú vhodnú príležitosť
248 II,31 | v ktorej by boli jasne a zreteľne formulované základné
249 II,31 | formulované základné ľudské práva a ktorej text by bol potom
250 II,31 | aké majú pole pôsobnosti, a napokon akým spôsobom majú
251 II,31 | sa pod zorným uhlom práv a povinností vymedzili vzťahy
252 II,31 | vymedzili vzťahy medzi občanmi a verejnými vrchnosťami; a
253 II,31 | a verejnými vrchnosťami; a nech sa jasne stanoví, že
254 II,31 | vzájomného súladu, chrániť a rozvíjať práva a povinnosti
255 II,31 | chrániť a rozvíjať práva a povinnosti občanov.~Isteže
256 II,31 | spoločenstiev, je prvým a jediným zdrojom občianskych
257 II,31 | zdrojom občianskych práv a povinností, ako aj záväznosti
258 II,31 | svojej vlastnej dôstojnosti, a preto chcú mať aktívnu účasť
259 II,31 | účasť na verejnom živote a žiadajú si, aby ich základné
260 II,31 | zabezpečené v štátnej ústave. A nielen to. Dnešní ľudia
261 II,31 | ustanovovania verejných vrchností a bolo vymedzené ich pole
262 III,32 | národy majú vzájomné práva a povinnosti, a preto ich
263 III,32 | vzájomné práva a povinnosti, a preto ich vzťahy treba usporiadať
264 III,32 | praktickej solidárnosti a slobody. Lebo ten istý prirodzený
265 III,32 | činitelia, kým konajú v mene a záujme svojich vospolností,
266 III,32 | svoju ľudskú dôstojnosť, a teda nesmú sa spreneveriť
267 III,32 | vynikajúcim duševným vlohám a vlastnostiam za najlepších
268 III,32 | napomína: "Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu, učte
269 III,32 | národov! Veď Pán vám dal moc a vládu Najvyšší. On je ten,
270 III,32 | bude skúmať vaše skutky a prezerať vaše úmysly".53~
271 III,32 | spoločného dobra patrí uznanie a svedomité zachovávanie mravného
272 III,32 | postavený na neochvejnom a nepremennom brale mravného
273 III,32 | zjavným v prirodzenom poriadku a nezmazateľne ho vpísal do
274 III,32 | napomenutia, ako aj spasiteľné a predvídavé signály sú povinní
275 III,32 | signály sú povinní poslúchať a sledovať všetci, ak len
276 III,32 | vystaviť divokým búrkam a stroskotaniu všetky práce
277 III,32 | stroskotaniu všetky práce a námahy podujaté na obnovenie
278 III,33 | akákoľvek rasová diskriminácia, a teda aby sa svedomito uznávala
279 III,33 | na jestvovanie, na rozvoj a preň potrebné prostriedky,
280 III,33 | robiť nároky na dobré meno a na príslušnú úctu.~Vieme
281 III,33 | medzi sebou veľmi často a v značnej miere líšia čo
282 III,33 | vzdelania, cností, nadania a majetkov. To však nikdy
283 III,33 | vzdelanosťou, kultúrnosťou a hospodárskym rozvojom. Avšak
284 III,33 | spôsobom týka ich dobrého mena, a to právom.~Pravda si tiež
285 III,33 | rozmanitých publikačných a propagačných podujatiach,
286 III,33 | ktorým sa na úkor pravdy a spravodlivosti uráža dobré
287 III,34 | podľa zásad spravodlivosti; a to si vyžaduje, aby všetci
288 III,34 | uznávali svoje vzájomné práva a plnili svoje vzájomné povinnosti.~
289 III,34 | právo na život, na rozvoj a na dostatok prostriedkov,
290 III,34 | potrebujú na jeho uskutočnenie, a tiež aby boli ony samy jeho
291 III,34 | chrániť si svoje dobré meno a príslušnú vážnosť. Z toho
292 III,34 | povinnosť dbať na tieto práva a vyhýbať sa činom, ktoré
293 III,34 | svoj vzrast poškodzujúc a utláčajúc iné národy; tým
294 III,34 | Isteže sa môže stať, a naozaj sa stáva, že medzi
295 III,34 | štátmi vypuknú spory o výhody a záujmy, ktoré si osobujú.
296 III,34 | vzájomným porozumením a rešpektovaním, zrelým, a
297 III,34 | a rešpektovaním, zrelým, a objektívnym uvážením spornej
298 III,34 | uvážením spornej záležitosti a nestrannou dohodou.~
299 III,35 | devätnásteho storočia rozšírila a rozmohla sa po celom svete,
300 III,35 | príčiny nedá vždy uskutočniť. A tak sa neraz stáva, že jestvujú
301 III,35 | podlomila ich životná sila a rast, je ťažkým priestupkom
302 III,35 | priestupkom proti spravodlivosti, a to tým viac, ak podobné
303 III,35 | samej národnostnej menšiny.~A naopak, spravodlivosť od
304 III,35 | prispieva k ich kultúrnemu a duchovnému zdokonaleniu,
305 III,35 | národmi určité spoločenstvo a budú sa usilovať mať účasť
306 III,35 | účasť na ich spôsobe života a ich ustanovizniach, a teda
307 III,35 | života a ich ustanovizniach, a teda ak nerozdúchavajú spory,
308 III,35 | spôsobujú premnohé škody a sú na prekážku spoločenského
309 III,36 | byť vybudované na pravde a spravodlivosti a majú sa
310 III,36 | pravde a spravodlivosti a majú sa utužovať činnou
311 III,36 | utužovať činnou spoluprácou a solidárnosťou, prejavujúcou
312 III,36 | zdravotníckom i športovom. A tu netreba strácať zo zreteľa,
313 III,36 | majú medzi sebou dohodnúť a spolupracovať, keď jednotlivé
314 III,36 | všestranný styk medzi občanmi a intermediárnymi organizáciami.
315 III,36 | intermediárnymi organizáciami. A keďže v mnohých častiach
316 III,36 | môžu neprestajne napredovať a zdokonaľovať sa. A teda
317 III,36 | napredovať a zdokonaľovať sa. A teda všetci majú právo a
318 III,36 | A teda všetci majú právo a povinnosť žiť v spoločenstve
319 III,37 | medzi obyvateľstvom, územím a kapitálom~37. Je všeobecne
320 III,37 | plochou obrábateľnej pôdy a malým počtom obyvateľstva;
321 III,37 | prírodným bohatstvom zeme a disponovateľnými prostriedkami
322 III,37 | napomáhla obeh kapitálu, dobier a pracovných síl. 58~V súvise
323 III,37 | miesta, kde sú pracovné sily, a nie naopak. Takto sa totiž
324 III,37 | svoje hospodárske položenie a pritom nebude musieť opustiť
325 III,37 | opustiť svoj rodný kraj a s nemalou bolesťou v srdci
326 III,38 | ktorú má každý občan právo a ktorá umožňuje život dôstojný
327 III,38 | spoločného dobra, aby sa uznávala a zachovávala nedotknutá sloboda
328 III,38 | všetkými ľudskými právami a tie mu treba priznať. Svoje
329 III,38 | lepšiu budúcnosť pre seba a pre svoju rodinu. Verejné
330 III,38 | povinnosť prijať prisťahovalcov a - nakoľko to dovoľuje ozajstné
331 III,38 | nútení opustiť svoj domov a odsťahovať sa inam.~A nemôžeme
332 III,38 | domov a odsťahovať sa inam.~A nemôžeme nepredložiť pozornosti
333 III,38 | nemôžeme nepredložiť pozornosti a vďačnosti všetkých šľachetných
334 III,39 | štáty majú k dispozícii a stále vyrábajú strašné zbrane,
335 III,39 | vyžadujú obrovské úsilie a sú veľmi nákladné, takže
336 III,39 | prostriedky na ich hospodársky a sociálny rozvoj.~Toto zbrojenie
337 III,39 | rovnováhou ozbrojených síl. A tak, ak niekde vzrastá zbrojný
338 III,39 | zintenzívniť zbrojenie. A keď jeden štát disponuje
339 III,39 | rozpútať s desivou silou. A nie bez dôvodu. Veď zbrane
340 III,39 | strašné krviprelievanie a pustošenie, ktoré by vojna
341 III,39 | vzniknúť aj z nepredvídanej a neočakávanej príčiny. A
342 III,39 | a neočakávanej príčiny. A hoci monštruózna moderná
343 III,39 | spravodlivosti, zdravého rozumu a ľudskej cti, aby sa prestalo
344 III,39 | jednotlivé štáty obojstranne a súčasne zredukovali výzbroj,
345 III,39 | zakázali nukleárne zbrane; a aby konečne došlo k primeranému
346 III,39 | vojny so svojim hospodárskym a sociálnym pustošením, so
347 III,39 | pustošením, so svojimi bludmi a mravným zmätkom po tretíkrát
348 III,40 | zbrojení, ani redukovať výzbroj a tým menej ju odstárniť,
349 III,40 | t.j. ak sa všetci svorne a úprimne nepričinia o to,
350 III,40 | jedine vzájomná dôvera, a nie rovnováha vo vyzbrojení.
351 III,40 | o vec nanajvýš želateľnú a v najväčšej miere užitočnú.~
352 III,40 | zásadách pravdy, spravodlivosti a činorodej solidárnosti.~
353 III,40 | vec nanajvýš želateľnú. A naozaj, ktože by si čo najvrúcnejšie
354 III,40 | všetko môže byť vojnou".60~A preto my, námestník Ježiša
355 III,40 | Krista, spasiteľa sveta a pôvodcu pokoja, tlmočiac
356 III,40 | túžby celej ľudskej rodiny a pobádaný otcovskou láskou
357 III,40 | pokladáme si za povinnosť prosiť a zaprisahať všetkých, najmä
358 III,40 | nešetrili nijakými opatreniami a nijakými námahami, kým beh
359 III,40 | súhlase s ľudským rozumom a ľudskou dôstojnosťou.~Nech
360 III,40 | dôstojnosťou.~Nech skúsení a vplyvní činitelia na spoločných
361 III,40 | uzavrieť priateľské, trváce a skutočne užitočné dohody.~
362 III,41 | nových užitočných iniciatív a svojim vlastným pričinením
363 III,42 | kresťanského vykúpenia a konečného cieľa a sú povolaní
364 III,42 | vykúpenia a konečného cieľa a sú povolaní utvoriť jedinú
365 III,42 | rozsiahlu priaznivú ozvenu a dúfame, že sa tak v budúcnosti
366 III,42 | slobody spomenutých národov. A tieto majú vedieť, že nesú
367 III,42 | hospodársko-sociálny vzostup a že samy musia byť jeho prvoradými
368 III,42 | narušovanie slobody, celistvosti a bezpečnosti iných národov
369 III,42 | na svoje väčšie možnosti a svoju moc, neudávali smer
370 III,42 | spoločenstiev s menšími a slabšími národmi, predsa
371 III,42 | ktorú im priznáva prirodzené a medzinárodné právo, ako
372 III,42 | spoločné dobro, ako aj hmotné a duchovné blaho".62~Hospodársky
373 III,42 | individualitu každého národa a miestne tradície. Takisto
374 III,42 | vedomí svojich povinností a svojich práv a pracovali
375 III,42 | povinností a svojich práv a pracovali by ako rovnocenní
376 III,43 | ničivú silu moderných zbraní a zo strachu pred skazou a
377 III,43 | a zo strachu pred skazou a strašným pustošením, ktoré
378 III,43 | ako najvyššiemu zákonu, a preto vynakladajú na zbrojenie
379 III,43 | odstrašili iných od agresie. A nemáme dôvod im neveriť.~
380 III,43 | si pri vzájomných stykoch a rokovaniach lepšie uvedomia
381 III,43 | ktoré ich navzájom spájajú, a zároveň pochopia, že je
382 III,43 | vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi neprevládal strach,
383 III,43 | k úprimnému porozumeniu a mnohostrannej spolupráci,
384 IV | IV.~VZŤAHY JEDNOTLIVCOV A ŠTÁTOV S CELOSVETOVÝM SPOLOČENSTVOM~
385 IV,44 | život ľudí na celom svete a pobáda ich k stále väčšej
386 IV,44 | stále väčšej spolupráci a vzájomnému združovaniu.
387 IV,44 | organizáciami rozličných národov a i priateľské vzťahy medzi
388 IV,44 | pokrok, poriadok, bezpečnosť a pokoj jednotlivých štátov
389 IV,44 | zabezpečiť svoje záujmy a svoj vývoj, pretože blahobyt
390 IV,44 | vývoj, pretože blahobyt a pokrok jedného štátu je
391 IV,44 | jedného štátu je zložkou a zároveň strojcom blahobytu
392 IV,44 | zároveň strojcom blahobytu a pokroku všetkých ostatných.~
393 IV,45 | prirodzenej ľudskej dôstojnosti. A preto bude vždy aktuálna
394 IV,45 | cestou alebo stretnutiami a rozhovormi na vysokej úrovni,
395 IV,45 | dohodami; teda spôsobmi a prostriedkami určenými prirodzeným,
396 IV,45 | nastoľuje veľmi vážne, zložité a krajne naliehavé problémy,
397 IV,45 | týka ochrany bezpečnosti a mieru vo svete; z druhej
398 IV,45 | usporadujú mnohé spoločné porady a znásobujú svoje úsilia,
399 IV,45 | pre nedostatok dobrej vôle a podnikavosti, ale preto,
400 IV,45 | chýba dostatočná právomoc.~A tak, berúc do úvahy položenie,
401 IV,45 | usporiadanie, štruktúra a účinnosť autority, ktorou
402 IV,46 | Súvis medzi spoločným dobrom a štruktúrou i výkonnosťou
403 IV,46 | dobra, jednak štruktúry a fungovania verejnej moci,
404 IV,46 | moc prejavuje, účinkuje a plní svoje poslanie - boli
405 IV,46 | poslanie - boli tak usporiadané a natoľko účinné, aby naozaj
406 IV,46 | viedli k spoločnému dobru, a to spôsobom a prostriedkami,
407 IV,46 | spoločnému dobru, a to spôsobom a prostriedkami, ktoré vyhovujú
408 IV,46 | týkajúce sa všetkých národov a keďže tieto problémy môže
409 IV,46 | ktorá má primeranú moc a štruktúru, disponuje príslušnými
410 IV,46 | príslušnými prostriedkami a pole jej pôsobnosti sa rozprestiera
411 IV,47 | základe spoločného súhlasu, a nie z prinútenia~47. Táto
412 IV,47 | súhlasu všetkých národov, a nie nasilu vnútená, a to
413 IV,47 | národov, a nie nasilu vnútená, a to preto, že má plniť svoje
414 IV,47 | plniť svoje poslanie účinne, a teda musí byť nestranná,
415 IV,47 | jedného jediného národa; a to by ohrozilo jej vážnosť
416 IV,47 | by ohrozilo jej vážnosť a účinnosť jej činnosti. Hoci
417 IV,47 | svojho hospodárskeho vývoja a svojou vojenskou mocou,
418 IV,47 | citlivé na svoju rovnoprávnosť a na prednosti svojho spôsobu
419 IV,48 | Všeobecné dobro a osobné práva~48. Tak o spoločnom
420 IV,48 | rešpektované, svedomito zachovávané a skutočne napomáhané. Tento
421 IV,49 | vzťahy medzi verejnou mocou a občanmi, rodinami i intermediárnymi
422 IV,49 | organizáciami majú sa spravovať a usmerňovať podľa princípu
423 IV,49 | verejnou celosvetovou autoritou a zodpovednými verejnými orgánmi
424 IV,49 | celosvetovej autority je skúmať a riešiť hospodárske, sociálne,
425 IV,49 | hospodárske, sociálne, politické a kultúrne problémy, týkajúce
426 IV,49 | natoľko vážne, rozsiahle a naliehavé, že verejné vrchnosti
427 IV,49 | štátov, ale aj jednotlivci a intermediárne organizácie
428 IV,49 | plniť si svoje povinnosti a užívať svoje práva. 64~
429 IV,50 | kultúrneho, výchovného a zdravotného rázu. Organizácia
430 IV,50 | za hlavnú úlohu udržiavať a upevňovať pokoj medzi národmi,
431 IV,50 | národmi, ako aj napomáhať a rozvíjať priateľské vzťahy
432 IV,50 | rovnosti, vzájomnej úcty a mnohorakej spolupráce vo
433 IV,50 | tvrdí, že všetky národy a štáty majú celkom osobitne
434 IV,50 | to, aby sa všetky práva a slobody, o ktorých je tam
435 IV,50 | tam reč, vskutku uznávali a neporušene zachovávali.~
436 IV,50 | žiť podľa zásad mravnosti a spravodlivosti, právo nárokovať
437 IV,50 | si život dôstojný človeka a iné s tým súvisiace práva.~
438 IV,50 | veľmi želáme, aby štruktúra a prostriedky Organizácie
439 IV,50 | viac zodpovedali veľkosti a vznešenosti jej poslania
440 IV,50 | vznešenosti jej poslania a aby čím skôr prišiel čas,
441 IV,50 | s ľudskou dôstojnosťou, a preto sú všeobecné, nedotknuteľné
442 IV,50 | všeobecné, nedotknuteľné a nemeniteľné. A to tým viac,
443 IV,50 | nedotknuteľné a nemeniteľné. A to tým viac, že dnes sa
444 IV,50 | medzinárodné záležitosti a čím ďalej, tým viac si uvedomujú,
445 V,51 | správe verejných záležitostí a aby spolupracovali na spoločnom
446 V,51 | celého ľudského pokolenia a svojho vlastného politického
447 V,51 | svetle kresťanskej viery a vedení láskou sa majú tiež
448 V,51 | hospodárske, sociálne, výchovné a kultúrne ustanovizne ľuďom
449 V,52 | nadprirodzeným svetlom viery a horliť za dobro, aby sme
450 V,52 | život správnymi zásadami a kresťanským duchom. S tým
451 V,52 | občianskych ustanovizní a účinne v nich pracovať.~
452 V,52 | spôsobilosť, technickú schopnosť a odbornú pripravenosť.~
453 V,53 | Súlad vedecko-technických a profesijných faktorov s
454 V,53 | spôsobilosť, technická schopnosť a odborná pripravenosť však
455 V,53 | musí byť pravda, mierou a cieľom spravodlivosť, hybnou
456 V,53 | spravodlivosť, hybnou silou láska a pravidlom konania sloboda.~
457 V,53 | vlastné každému odboru, a príslušne metodicky postupovali.
458 V,53 | konali podľa zásad mravnosti, a teda aby chápali svoju činnosť
459 V,53 | uplatňovanie svojich práv a plnenie svojich povinností
460 V,53 | plnenie svojich povinností a ponúknutie služby, ako pozitívnu
461 V,53 | na prozreteľnostné úmysly a Božie príkazy, ktorých cieľom
462 V,53 | počúvali hlas svojho svedomia a dali do súladu vedecko-technické
463 V,53 | súladu vedecko-technické a profesijné faktory s duchovnými
464 V,54 | Súlad medzi vierou a životom~54. Národy so starobylou
465 V,54 | preniknuté kresťanským kvasom a duchom.~Ako je to možné;
466 V,54 | týchto ustanovizní mali a stále majú nemalú účasť
467 V,54 | sa hlásia za kresťanov, a vskutku aspoň čiastočne
468 V,54 | svojej vnútornej jednoty a vo svojej činnosti konali
469 V,55 | nesúlad medzi ich vierou a činnosťou, je to podľa všetkého
470 V,55 | nedostatočnou náboženskou výchovou a nedostatkom náboženského
471 V,55 | náboženského vzdelania. Veľa ráz a všelikde sa totiž vyskytuje
472 V,55 | nerovnováha medzi náboženskou a ostatnou výchovou. A tak
473 V,55 | náboženskou a ostatnou výchovou. A tak sa stáva, že vedecké
474 V,55 | výchova mládeže bola úplná a nepretržitá; a má byť podávaná
475 V,55 | bola úplná a nepretržitá; a má byť podávaná takým spôsobom,
476 V,55 | aby náboženské vzdelanie a formovanie svedomia držalo
477 V,55 | s vedeckými vedomosťami a neprestajným technickým
478 V,56 | presne určiť, v akom stupni a akým spôsobom sa majú teoretické
479 V,56 | sa majú teoretické zásady a smernice uplatniť v súčasnom
480 V,56 | spolunažívania.~Určiť správnu mieru a správny spôsob je zvlášť
481 V,56 | nedá riešiť raz navždy. A preto naši synovia vo svojej
482 V,56 | dosiahnutými výsledkami a prerušiť svoju aktivitu.~
483 V,56 | má ešte so vzrastajúcim a primeranejším úsilím uskutočniť
484 V,56 | režimu, zdravotníctva, športu a tak ďalej. To všetko treba
485 V,56 | treba prispôsobiť atómovému a kozmickému veku, do ktorého
486 V,57 | Vzťahy medzi katolíkmi a nekatolíkmi na hospodárskom,
487 V,57 | hospodárskom, sociálnom a politickom poli.~57. Smernice,
488 V,57 | z prirodzeného poriadku a prirodzeného práva. Svoje
489 V,57 | nachádzajú v častých stykoch a mnohotvárnej spolupráci
490 V,57 | nekresťanmi, avšak rozumnými a prirodzene počestnými. "
491 V,57 | dôslední vo svojich názoroch a nepripustili nijaké kompromisy,
492 V,57 | čo sa týka náboženstva a mravov. Zároveň však nech
493 V,57 | preniknutí duchom porozumenia a nech prejavia svoju nezištnosť
494 V,57 | prejavia svoju nezištnosť a svoju ochotu úprimne spolupracovať
495 V,57 | robiť rozdiel medzi bludom a blúdiacim, a to aj vtedy,
496 V,57 | medzi bludom a blúdiacim, a to aj vtedy, keď ide o omyl
497 V,57 | neprestáva byť človekom a nestráca svoju ľudskú dôstojnosť,
498 V,57 | schopnosť zanechať blud a hľadať cestu k pravde. Takisto
499 V,57 | pomoc Božej Prozreteľnosti. A tak sa môže stať, že kto
500 V,57 | príležitosťou nájsť pravdu a skloniť sa pred ňou.~Ďalej
1-500 | 501-552 |