Chapter,  Paragraph

 1 Uvod,1|      ktorom tak veľmi túžili ľudia všetkých čias, možno nastoliť
 2  I,14 |      Vzájomná spolupráca~14. Ľudia sú od prirodzenosti spoločenské
 3  I,17 |      čosi duchovného, kde si ľudia vymieňajú medzi sebou poznatky
 4  I,19 |      národov.~Všade na svete ľudia sú už občanmi nejakého nezávislého
 5  I,19 |      ujala mienka, že všetci ľudia majú od prírody tú istú
 6  I,19 |     právach a povinnostiach, ľudia začínajú mať zmysel pre
 7  I,19 |      nielen to. Touto cestou ľudia totiž prichádzajú k dokonalejšiemu
 8 II,20 |     k dobru všetkých. Všetci ľudia sú však čo do prirodzenej
 9 II,21 |  vôbec nemožno uzatvárať, že ľudia nemajú možnosť zvoliť si
10 II,22 |     verejnej moci~22. Všetci ľudia i všetky intermediárne spoločenstvá
11 II,23 |      všetkých".43~Keďže však ľudia pozostávajú z tela a nesmrteľnej
12 II,31 | nepochybným dôkazom toho, že ľudia našej doby sú si čím ďalej
13 II,31 |  ústave. A nielen to. Dnešní ľudia sa okrem toho dožadujú,
14 III,33|      Vieme zo skúsenosti, že ľudia sa medzi sebou veľmi často
15 III,33|   rámci.~Čo do prirodzenosti ľudia neprevyšujú jedni druhých,
16 III,34|     mohli narušiť. Ako totiž ľudia vo svojich súkromných záležitostiach
17 III,35|     po celom svete, totiž že ľudia toho istého národa chcú
18 III,36|  Netreba napokon zabúdať, že ľudia majú popri svojich svojráznych
19 III,42|      vývoja~42. Keďže všetci ľudia sú medzi sebou prepojení
20 IV,50 |      to tým viac, že dnes sa ľudia čoraz viac zúčastňujú na
21  V,54 |      stále majú nemalú účasť ľudia, ktorí sa hlásia za kresťanov,
22  V,58 |     58. Nechýbajú veľkodušní ľudia, čo pri styku so skutočnosťami,