Chapter, Paragraph
1 Uvod,1| a upevniť len vtedy, ak sa svedomite zachováva Bohom
2 Uvod,1| podivuhodný poriadok; zároveň sa v nich zračí veľkosť človeka,
3 Uvod,2| medzi ľuďmi a národmi, akoby sa ich vzájomné vzťahy nedali
4 Uvod,2| aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo
5 Uvod,2| upadajú neraz do omylu, keď sa nazdávajú, že vo vzťahoch
6 Uvod,2| čo tieto zákony, ktorými sa spravujú spomenuté vzťahy,
7 I,3 | povinnosti.~Predovšetkým sa treba zaoberať poriadkom,
8 I,3 | neodcudziteľné. 7~A keď sa dívame na dôstojnosť ľudskej
9 I,5 | umeleckej činnosti, pokiaľ sa tým nenarušuje mravný poriadok
10 I,5 | právo na vzdelenie, a preto sa mu musí sprístupniť tak
11 I,5 | profesionálna príprava. Treba sa usilovať a pričiniť o to,
12 I,5 | usilovať a pričiniť o to, aby sa všetci - ak majú potrebné
13 I,7 | rehoľnému životu. 12~Čo sa týka rodiny, ktorá má svoj
14 I,7 | spoločnosti. Práve preto sa o ňu treba čím lepšie postarať
15 I,7 | mravnom ohľade, tak aby sa rodina upevnila a napomáhala
16 I,8 | Práva týkajúce sa hospodárskej oblasti~8.
17 I,8 | riadneho vývoja mládeže. A čo sa týka žien, treba im umožniť
18 I,8 | dôstojnú človeka. O tomto sa náš predchodca Pius XII.
19 I,8 | Z ľudskej prirodzenosti sa tiež odvodzuje právo na
20 I,9 | vyplýva právo zhromažďovať sa a združovať sa, ako aj dať
21 I,9 | zhromažďovať sa a združovať sa, ako aj dať založeným spolkom
22 I,9 | založeným spolkom formu, ktorá sa pokladá za najvhodnejšiu
23 I,9 | nevyhnutne potrebné, aby sa zakladali početné združenia
24 I,10 | mu dať možnosť vysťahovať sa do iných štátov a tam sa
25 I,10 | sa do iných štátov a tam sa usídliť. 22 A nijako mu
26 I,13 | povinnosť. Práve preto tí, čo sa domáhajú svojich práv, a
27 I,13 | ich zanedbávajú, podobajú sa ľuďom, ktorí rúcajú jednou
28 I,14 | potrebné na život, ale každý sa musí podľa svojich síl pričiniť
29 I,15 | nič ľudského: obmedzuje sa v nej osobná sloboda, namiesto
30 I,15 | sloboda, namiesto toho, aby sa vhodne napomáhal nehatený
31 I,16 | si navzájom údmi." 25 To sa stane, ak každý príslušným
32 I,16 | Spomenutá ľudská vospolnosť sa uskutoční vtedy, ak sa občania
33 I,16 | vospolnosť sa uskutoční vtedy, ak sa občania budú okrem toho
34 I,16 | si svoje povinnosti, ak sa dajú preniknúť láskou natoľko,
35 I,16 | vlastných dobier a budú sa usilovať o to, aby všetci
36 I,16 | všetko. Ľudská spoločnosť sa totiž vzmáha v slobode,
37 I,17 | šľachetnom každého druhu, kde sa vytrvalo snažia dať iným
38 I,17 | oživujú a usmerňujú všetko, čo sa týka vedy, hospodárstva,
39 I,18 | založený na pravde, uplatňuje sa podľa zásad spravodlivosti,
40 I,18 | ľudskej vôle, podľa ktorej sa meria jej dobrota; a má
41 I,19 | politickým nárokom a nakoniec sa sústredili na nadobudnutie
42 I,19 | na verejnom živote. Deje sa to vari rýchlejšie v kresťanských
43 I,19 | alebo čírym nástrojom, ale sa dožadujú, aby mali v rodinnom
44 I,19 | nezávislého štátu, alebo sa o krátky čas takými stanú.
45 I,19 | odveké náhľady, podľa ktorých sa niektoré skupiny ľudí pokladali
46 I,19 | politických dôvodov.~Naproti tomu sa veľmi rozšírila a ujala
47 I,19 | vyššie vyložených zásad. Keď sa však v človeku prebúdza
48 I,19 | má aj povinnosť dožadovať sa svojich práv, keďže sú výrazom
49 I,19 | láska a sloboda a stávajú sa uvedomelými členmi tejto
50 II,20 | spoločenské zriadenie a venovala sa s potrebnou starostlivosťou
51 II,20 | spoločného dobra. Každá autorita sa však odvodzuje od Boha,
52 II,20 | Boha".31~Moc, zakladajúca sa jedine alebo predovšetkým
53 II,20 | spoločného dobra všetkých. A keby sa tak azda aj stalo, nebolo
54 II,21 | 21. Kde sa táto zásada zachováva, je
55 II,21 | poslušnosťou voči úradom sa vlastne nepodriaďujú ľuďom
56 II,21 | všetkého, ktorý ustanovil, aby sa vzájomné vzťahy medzi ľuďmi
57 II,21 | príslušnú úctu, neponižujeme sa, ba skôr sa povznášame a
58 II,21 | neponižujeme sa, ba skôr sa povznášame a zušľachťujeme.
59 II,21 | alebo nariadenia protiviace sa tomuto poriadku, a teda
60 II,21 | byť autoritou a zvrhuje sa na bezprávie, ako učí svätý
61 II,21 | má povahu zákona, nakoľko sa zrovnáva so zdravým rozumom;
62 II,21 | i z toho je zrejmé, že sa odvodzuje z večného zákona.
63 II,21 | z večného zákona. Pokiaľ sa však protiví rozumu, nazýva
64 II,21 | však protiví rozumu, nazýva sa nespravodlivým zákonom,
65 II,23 | postavenia každého z nich. Preto sa zodpovední štátni činitelia
66 II,23 | na to, že všeobecné dobro sa týka celého človeka, teda
67 II,23 | odstupňovanie hodnôt a postarajú sa rovnako o telesné, ako aj
68 II,23 | A preto spoločné dobro sa má uskutočňovať takým spôsobom,
69 II,23 | uskutočňovať takým spôsobom, aby sa nielen neprekážalo večnej
70 II,23 | spáse ľudí, ale skôr aby sa jej išlo v ústrety. 44~
71 II,24 | osoby, verejné vrchnosti sa majú starať zvlášť o to,
72 II,24 | starať zvlášť o to, aby sa jednak tieto práva uznávali,
73 II,24 | nedotknuteľné ľudské práva a starať sa, aby sa každý mohol nehatenejšie
74 II,24 | ľudské práva a starať sa, aby sa každý mohol nehatenejšie
75 II,24 | práva človeka, nielenže sa spreneverujú svojmu poslaniu,
76 II,25 | boli porušené, vrchnosti sa majú postarať o ich úplné
77 II,26 | osobné práva~26. Zároveň sa občianske vrchnosti musia
78 II,26 | naozajstne pričiniť o to, aby sa vytvorili podmienky, ktoré
79 II,26 | takisto i povinnosti.~Preto sa musia verejné vrchnosti
80 II,26 | vzrastom produktívnosti sa rozvíjali aj základné verejné
81 II,26 | rekreácie. Verejné vrchnosti sa musia postarať i o zabezpečenie
82 II,26 | nejakým nešťastím, alebo keď sa vyskytujú väčšie ťažkosti
83 II,26 | podnikoch mali možnosť cítiť sa spoluzodpovednými za vykonanú
84 II,26 | spoluzodpovednými za vykonanú prácu; aby sa nehatenejšie mohli zakladať
85 II,27 | jednotlivcov alebo skupín, aby sa tak vyhlo vzniku privilegovaných
86 II,27 | Občianske vrchnosti sa majú vo svojej mnohostrannej
87 II,28 | miestnym zmenám. Nazdávame sa však, že požiadavkám ľudskej
88 II,28 | i napriek neprestajne sa vyvíjajúcim pomerom - nikdy
89 II,29 | rozumne a predvídavo, predsa sa často zdá byť neprimeraný
90 II,30 | verejnom živote otvárajú sa ľuďom nové, ďalekosiahle
91 II,30 | Zodpovední verejní činitelia sa totiž takto dostávajú do
92 II,31 | prvom rade vyžaduje, aby sa vypracovala charta, v ktorej
93 II,31 | štátnych ústav.~Okrem toho sa žiada, aby podľa stanovených
94 II,31 | v ktorej je určené, ako sa zriaďujú orgány verejnej
95 II,31 | svojej činnosti.~Nakoniec sa žiada, aby sa pod zorným
96 II,31 | Nakoniec sa žiada, aby sa pod zorným uhlom práv a
97 II,31 | verejnými vrchnosťami; a nech sa jasne stanoví, že hlavnou
98 II,31 | nielen to. Dnešní ľudia sa okrem toho dožadujú, aby
99 III,32| ich vzájomných stykoch.~To sa dá ľahko pochopiť, keď sa
100 III,32| sa dá ľahko pochopiť, keď sa nezabúda, že štátni činitelia,
101 III,32| dôstojnosť, a teda nesmú sa spreneveriť prirodzenému
102 III,32| aby bol niekto nútený, keď sa dostane na čelo štátu, zriecť
103 III,32| dostane na čelo štátu, zriecť sa svojej ľudskej prirodzenosti.
104 III,32| naopak: štátnym činiteľom sa dostáva tej vysokej pocty
105 III,32| vezmite si k srdcu, učte sa, panovníci končín zemských,
106 III,32| treba trvať na tom, že aj čo sa týka vzájomných medzinárodných
107 III,32| medzinárodných vzťahov, autorita sa má uplatňovať tak, aby napomáhala
108 III,33| Požiadavkou pravdy je, aby sa z medzinárodných vzťahov
109 III,33| diskriminácia, a teda aby sa svedomito uznávala zásada,
110 III,33| zo skúsenosti, že ľudia sa medzi sebou veľmi často
111 III,33| dosiahnuť dokonalosť.~Taktiež sa môže stať, že niektoré národy
112 III,33| prednosti ich skôr zaväzujú, aby sa väčšmi pričinili o spoločný
113 III,33| veľmi citlivé na všetko, čo sa akýmkoľvek spôsobom týka
114 III,33| Pravda si tiež vyžaduje, aby sa v rozmanitých publikačných
115 III,33| spôsob informácií, ktorým sa na úkor pravdy a spravodlivosti
116 III,34| na tieto práva a vyhýbať sa činom, ktoré by ich mohli
117 III,34| iných, tak ani štáty nemôžu sa pričiňovať o svoj vzrast
118 III,34| utláčajúc iné národy; tým by sa dopustili zločinu, na ktorý
119 III,34| dopustili zločinu, na ktorý sa výstižne vzťahuje výrok
120 III,34| výrok svätého Augustína: "Ak sa zanechá spravodlivosť, čože
121 III,34| lotrovstvá?". 56~Isteže sa môže stať, a naozaj sa stáva,
122 III,34| Isteže sa môže stať, a naozaj sa stáva, že medzi štátmi vypuknú
123 III,34| si osobujú. Tieto nezhody sa nemajú riešiť ani silou
124 III,34| lžou, ani lesťou, ale - ako sa patrí na ľudí - vzájomným
125 III,35| politická tendencia, ktorá sa od devätnásteho storočia
126 III,35| storočia rozšírila a rozmohla sa po celom svete, totiž že
127 III,35| svoj samostatný štát. To sa však pre rozličné príčiny
128 III,35| nedá vždy uskutočniť. A tak sa neraz stáva, že jestvujú
129 III,35| jasne povedať, že čokoľvek sa proti týmto národnostným
130 III,35| národnostným menšinám podniká, aby sa podlomila ich životná sila
131 III,35| činiteľov zvlášť vyžaduje, aby sa účinne pričinili o to, žeby
132 III,35| ľudských podmienkach, najmä čo sa týka ich jazyka, kultúry,
133 III,35| vlastnosti iného národa. Ale to sa stane len vtedy, ak členovia
134 III,35| určité spoločenstvo a budú sa usilovať mať účasť na ich
135 III,36| a spravodlivosti a majú sa utužovať činnou spoluprácou
136 III,36| solidárnosťou, prejavujúcou sa v rozmanitých spoločných
137 III,36| spoločných podujatiach - ako sa to v našej dobe nie bez
138 III,36| politického spoločenstva, ale aby sa v prvom rade starala o spoločné
139 III,36| nemajú škodiť iným, ale sa aj majú medzi sebou dohodnúť
140 III,36| okrem toho vyžaduje, aby sa v rámci každého národa napomáhal
141 III,36| odlišné etnické skupiny, treba sa postarať o to, aby sa neprekážal
142 III,36| treba sa postarať o to, aby sa neprekážal styk medzi príslušníkmi
143 III,36| doby, keď odstup, ktorým sa jeden národ dištancoval
144 III,36| napredovať a zdokonaľovať sa. A teda všetci majú právo
145 III,37| Preto je potrebné, aby sa medzi národmi nadviazala
146 III,37| pokladáme za vhodnejšie, aby sa - nakoľko je to možné -
147 III,37| sily, a nie naopak. Takto sa totiž umožní množstvu pracujúcich
148 III,37| nemalou bolesťou v srdci sa presídliť, prispôsobovať
149 III,37| presídliť, prispôsobovať sa novým okolnostiam i vžívať
150 III,37| novým okolnostiam i vžívať sa do iného prostredia.~
151 III,38| samo právo na slobodu. Tým sa priam naruby obracia spoločenský
152 III,38| verejnej moci je starať sa o blaho vospolnosti. Je
153 III,38| požiadaviek spoločného dobra, aby sa uznávala a zachovávala nedotknutá
154 III,38| patrí aj možnosť vysťahovať sa do štátu, kde má nádej zabezpečiť
155 III,38| ísť v ústrety tým, čo sa chcú zapojiť do nového spoločenstva.~
156 III,38| alebo kresťanskej lásky sa usilujú zmierniť súženia
157 III,38| svoj domov a odsťahovať sa inam.~A nemôžeme nepredložiť
158 III,39| občanov spomenutých štátov sa uvaľujú ťažké bremená, zatiaľ
159 III,39| sociálny rozvoj.~Toto zbrojenie sa obyčajne odôvodňuje tvrdením,
160 III,39| potenciál, ostatné krajiny sa opreteky usilujú zintenzívniť
161 III,39| hrozivým uragánom, ktorý sa môže hocikedy rozpútať s
162 III,39| takmer neuveriteľné, že by sa mohol nájsť niekto, čo by
163 III,39| sú oprávnené obavy, že ak sa neprestane s nukleárnymi
164 III,39| rozumu a ľudskej cti, aby sa prestalo s pretekami v zbrojení;
165 III,39| výzbroj, ktorou disponujú; aby sa zakázali nukleárne zbrane;
166 III,40| tým menej ju odstárniť, ak sa nedospeje k integrálnemu
167 III,40| odzbrojeniu myslí, t.j. ak sa všetci svorne a úprimne
168 III,40| úprimne nepričinia o to, aby sa srdcia zbavili vojnovej
169 III,40| nevyhnutne predpokladá, že sa radikálne zmenia základné
170 III,40| najvrúcnejšie neprial, aby sa zažehnalo nebezpečenstvo
171 III,40| nebezpečenstvo vojny, ako aj aby sa nielen zachoval, ale aj
172 III,40| treba všestranne uvážiť, kým sa nenájde základňa, na ktorej
173 III,41| medzinárodné vzťahy majú sa okrem toho usporiadať na
174 III,41| utláčať iné národy, ani sa neoprávnene miešať do ich
175 III,41| svoju zodpovednosť, aby sa chopili nových užitočných
176 III,42| priaznivú ozvenu a dúfame, že sa tak v budúcnosti stane v
177 III,42| uvedomovať, že táto pomoc sa má diať takým spôsobom,
178 III,42| alebo obranyschopnosť. I keď sa nedá vyhnúť, aby väčšie
179 III,42| miestne tradície. Takisto sa majú vystríhať akýchkoľvek
180 III,43| časov~43. V našich časoch sa medzi ľuďmi šíri čím ďalej
181 III,43| prípadné medzinárodné spory sa nemajú riešiť silou zbraní,
182 IV,44 | medzi ľuďmi. Mimoriadne sa rozmnožili vzájomné styky
183 IV,44 | jednotlivých štátov stali sa častejšími. Zároveň aj v
184 IV,44 | ich národné hospodárstva sa postupne medzi sebou natoľko
185 IV,44 | sebou natoľko prepájajú, že sa stávajú akoby integračnými
186 IV,44 | pokoj jednotlivých štátov sa nachodia v nevyhnutnej vzájomnej
187 IV,45 | existovala v každej dobe, keďže sa skladá z ľudí, ktorí sú
188 IV,45 | problémy, predovšetkým čo sa týka ochrany bezpečnosti
189 IV,45 | právne prostriedky. Nedarí sa im to nie tak pre nedostatok
190 IV,45 | úvahy položenie, v ktorom sa nachádza súčasné ľudstvo,
191 IV,46 | občianskej spoločnosti, takisto sa žiada, aby verejná moc mohla
192 IV,46 | prostredníctvom ktorých sa verejná moc prejavuje, účinkuje
193 IV,46 | nastoľuje problémy týkajúce sa všetkých národov a keďže
194 IV,46 | prostriedkami a pole jej pôsobnosti sa rozprestiera na celý svet,
195 IV,47 | úplne nezaujatá, slovom, má sa starať o spoločné dobro
196 IV,47 | mocnejšie národy, bolo by sa treba právom obávať, že
197 IV,47 | účinnosť jej činnosti. Hoci sa totiž národy medzi sebou
198 IV,47 | svojho spôsobu života. Preto sa štáty nie bez opodstatnenia
199 IV,48 | všeobecnom spoločnom dobre nemôže sa rozhodovať bez ohľadu na
200 IV,49 | intermediárnymi organizáciami majú sa spravovať a usmerňovať podľa
201 IV,49 | kultúrne problémy, týkajúce sa spoločného dobra všetkých;
202 IV,49 | ich nahradiť. Naopak: má sa usilovať vytvoriť v celosvetovom
203 IV,49 | intermediárne organizácie sa môžu bezpečnejšie venovať
204 IV,50 | ustanovizne, skladajúce sa zo splnomocnených reprezentantov
205 IV,50 | V úvode tejto deklarácie sa tvrdí, že všetky národy
206 IV,50 | osobitne dbať o to, aby sa všetky práva a slobody,
207 IV,50 | výhrady. No napriek tomu sa domnievame, že túto deklaráciu
208 IV,50 | právno-politického zriadenia. V nej sa totiž slávnostne priznáva
209 IV,50 | osobná dôstojnosť; okrem toho sa tam potvrdzuje právo každého
210 IV,50 | A to tým viac, že dnes sa ľudia čoraz viac zúčastňujú
211 V,51 | kresťanskej viery a vedení láskou sa majú tiež usilovať, aby
212 V,52 | cieľom je potrebné zapojiť sa do občianskych ustanovizní
213 V,52 | účinne v nich pracovať.~Keďže sa však súčasná civilizácia
214 V,53 | samy osebe nestačia, aby sa každodenné vzťahy stali
215 V,53 | pravidlom konania sloboda.~Aby sa tento cieľ skutočne dosiahol,
216 V,53 | skutočne dosiahol, všetci sa musia najprv svedomito usilovať
217 V,53 | metodicky postupovali. Zároveň sa však žiada, aby konali podľa
218 V,54 | nemalú účasť ľudia, ktorí sa hlásia za kresťanov, a vskutku
219 V,54 | súlade s ich vierou. Patrí sa teda, aby sa postarali o
220 V,54 | vierou. Patrí sa teda, aby sa postarali o obnovenie svojej
221 V,55 | vzdelania. Veľa ráz a všelikde sa totiž vyskytuje nerovnováha
222 V,55 | ostatnou výchovou. A tak sa stáva, že vedecké vzdelanie
223 V,56 | akom stupni a akým spôsobom sa majú teoretické zásady a
224 V,56 | našej dobe, vyznačujúcej sa osobitným dynamizmom. Otázka
225 V,56 | každodennom spoločenskom živote sa teda nedá riešiť raz navždy.
226 V,56 | všeobecného spoločného dobra sa nikdy nesmú uspokojiť s
227 V,56 | všetci majú pokladať to, čo sa doposiaľ vykonalo, za nedostatočné
228 V,56 | nedostatočné vzhľadom na to, čo sa má ešte so vzrastajúcim
229 V,57 | nepripustili nijaké kompromisy, čo sa týka náboženstva a mravov.
230 V,57 | svojej podstate dobré, alebo sa aspoň dajú obrátiť na dobré. 66~
231 V,57 | Božej Prozreteľnosti. A tak sa môže stať, že kto nemá dnes
232 V,57 | jasno vo veciach viery alebo sa pridŕža mylných názorov,
233 V,57 | neskoršie nájde pravdu, keď sa mu dostane osvietenia od
234 V,57 | príležitosťou nájsť pravdu a skloniť sa pred ňou.~Ďalej treba rozlišovať
235 V,57 | hnutiami, i keď tieto hnutia sa odvodzujú od spomenutých
236 V,57 | nachádzajú svoj podnet. Keď sa totiž filozofické zásady
237 V,57 | hnutia sú späté so stále sa vyvíjajúcimi konkrétnymi
238 V,57 | konkrétnymi pomermi a nevyhnutne sa menia spolu s nimi. Napokon
239 V,57 | oprávneným túžbam človeka, sa môže nájsť aj niečo dobré
240 V,57 | dobré a hodné uznania.~A tak sa môže stať, že určité styky
241 V,57 | praktického rázu, ktoré sa zdali predtým celkom neužitočné,
242 V,57 | alebo sú vyhliadky, že sa takými stanú. Rozpoznať
243 V,57 | ľudských cností, ktorými sa spravuje osobný i spoločenský
244 V,57 | spoločenský život človeka. Čo sa týka katolíkov, rozhodnutie
245 V,58 | spravodlivosti, natoľko sa rozhorlia túžbou po radikálnej
246 V,58 | radikálnej obnove všetkého, že sa ich počínanie zdá byť takmer
247 V,58 | zmena k lepšiemu, iba keď sa obnovia zvnútra a postupne.
248 V,59 | nie je ešte dosť tých, čo sa venujú tejto naliehavej
249 V,59 | zároveň nás utešuje nádej, že sa k nim pridajú mnohí iní,
250 V,59 | potrebné, aby všetci, čo sa hlásia ku Kristovi, boli
251 V,59 | stanovený poriadok. Preto sa nám svätý Augustín prihovára: "
252 V,59 | Augustín prihovára: "Chce sa tvoja duša stať schopnou
253 V,59 | zmyselné žiadosti? Nech sa podrobí tomu, čo je hore,
254 V,60 | 60. Otázky, ktorými sme sa tu zaoberali, živo znepokojujú
255 V,60 | pokoj by nemal zmysel, keby sa nezakladal na tom poriadku,
256 V,60 | vám, aleluja. I zaradovali sa učeníci, keď uvideli Pána".72
257 V,60 | a pod jeho ochranou nech sa zbratajú všetky národy a
|